Obce, samosprávne kraje a nimi zriadené rozpočtové organizácie môžu z verejných zdrojov získať príspevok na zvýšenie energetickej účinnosti existujúcich verejných budov. Je určený na zateplenie, výmenu strechy, okien a dverí, ale aj na realizáciu dažďových záhrad a výsadbu stromov.
Štátne budovy nestačí ozdraviť, treba ich efektívne spravovať a postaviť aj vlastné. Inak si mnoho úradov bude stále prenajímať priestory od súkromných firiem.
Platforma Budovy pre budúcnosť, spoločne so svojimi 9 členskými združeniami aktívnymi v oblasti stavebníctva a energetickej efektívnosti, zhodnotila udalosti, ktoré sa v sektore stavebníctva udiali v roku 2022 z hľadiska ich dopadu na kvalitu výstavby a obnovy budov.
Banskobystrická samospráva rekonštruuje Materskú školu Šalgotarjánska v Banskej Bystrici. Cieľom je znížiť energetickú náročnosť budovy a vytvoriť adaptačné opatrenia v jej okolí. To pozitívne hodnotili aj odborníci na zmenu klímy, donori z Nórska.
Slovensko je na dobrej ceste splniť aktuálne záväzné ciele pre znižovanie emisií skleníkových plynov. Sú však príliš nízke a bude potrebné prijať dodatočné opatrenia, ktoré povedú k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality v roku 2050.
Táto základná škola sa vďaka hĺbkovej obnove pokúsi dosiahnuť štandard budovy s takmer nulovou spotrebou energie. V ambicióznom projekte nechýbajú zelená fasáda, využitie dažďovej vody či hniezdne búdky pre vtáky a netopiere.
Vhodná orientácia stavby k svetovým stranám, zelená strecha i revitalizácia vnútroblokov. Aj to sú opatrenia, ktorými mesto Detva v súčasnosti reaguje na zmenu klímy.
Príspevok až do výšky 10 miliónov eur bez DPH na jeden projekt bude slúžiť na realizáciu adaptačných opatrení zabraňujúcich prehrievaniu budov a na zníženie spotreby energie v segmente verejných budov.
Dva roky trvajúca obnova školy vo Volkachu priniesla žiakom a učiteľom zlepšenie vnútorného prostredia, architektom zase ocenenie za najkrajšiu európsku fasádu roka.
Odborníci na zmenu klímy vydali ďalšie varovanie. V najnovšej správe o klimatickej zmene, ktorá vyšla na začiatku apríla, upozorňujú na dopady ľudskej činnosti na zmenu klímy.
Štát by mal ísť pri obnovách verejných budov príkladom. Realita je však iná. Verejný sektor pri obnovách svojich budov je oproti komerčnému sektoru výrazne pozadu. Ak však chceme ako krajina plniť ambiciózne klimatické ciele a zbavovať sa závislosti od fosílnych palív, investície z Plánu obnovy budú musieť oveľa flexibilnejšie smerovať do ambicióznejších obnov verejných budov
Najnovšia štúdia Healthy Homes Barometer 2022 odhaľuje, aký je skutočný stav budov v Európe. Udržateľná obnova objektov je nevyhnutná, viac ako 15 % Európanov totiž žije v nepriaznivých bytových podmienkach. Ako sú na tom Slováci?
Udržateľné investície do energie v budovách a ich prepojenie s 10-bodovým programom Európskej únie a Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) na zníženie závislosti od zemného plynu z Ruska boli hlavnými témami stretnutia stakeholderov medzinárodného projektu Zelená dohoda pre budovy v Bratislave.
Podľa expertov platformy Budovy pre budúcnosť má práve energetická efektívnosť budov potenciál prispieť k zníženiu spotreby plynu. Na ktoré čiastkové a rýchle opatrenia by sme sa mali zamerať?
Najviac zemného plynu spotrebujeme v budovách. Ich obnova má potenciál znížiť závislosť Slovenska od plynu a zároveň poskytnúť obyvateľom ochranu pred rastom cien zemného plynu či tepla.
