Urbanizmus

Spevnené plochy ako parkoviská sú z pohľadu prehrievania mestského priestoru najhoršou možno odpoveďou na klimatické zmeny. V lete sa veľmi rozpália a pomaly chladnú.

Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) za rok pripravil návrh Mestskej urbanistickej štúdie zóny Mlynské nivy v susedstve downtownu. Pripomienky k nej v rámci verejného prerokovania možno poslať oficiálnou cestou do 31. októbra (vrátane).

Vajanského nábrežie sa stalo pred niekoľkými týždňami miestom výraznej premeny. Magistrát hlavného mesta tu vytvoril cyklotrasy, aké v Bratislave nemajú obdobu. Od automobilovej dopravy sú fyzicky oddelené a ich šírka dosahuje až tri metre. Z tohto dôvodu boli výrazne obmedzené najmä autá, keďže cyklotrasy im jeden pruh vzali. Dnes sa projekt stretáva s viacerými protichodnými názormi, či už laickej alebo odbornej verejnosti.

Ľudia sú odjakživa úzko spätí s vodou. Potrebujeme ju na prežitie, my aj mestá. Ľubľana, hlavné mesto Slovinska, je toho jedinečným príkladom.

Zámer rozšírenia Harmincovej v Dúbravke niesol od minulého roka status jedného z najvýznamnejších dopravných projektov v Bratislave. Frekventovaná komunikácia bola pre svoju šírku nedostatočnou dopravnou tepnou, nakoľko sa tu tvorili kolóny a trpela aj mestská hromadná doprava. Týmto problémom bude čoskoro koniec, Magistrát hlavného mesta v týchto dňoch ohlásil finalizáciu komplexnej rekonštrukcie Harmincovej ulice.

Pri vstupe do Bratislavy na pomedzí medzi mestskými časťami Rača a Vajnory vyrastie STORE.TO - komplex mestských skladov a predajno-výstavných priestorov, ktoré môžu slúžiť ako malé distribučné centrá, e-shopy, zariadenia drobných prevádzok, výroby a služieb, prípadne na nákup priamo v skladoch.

Zmeny v doprave, ktoré od septembra zaviedlo hlavné mesto na nábreží v Bratislave, nemusia byť v súčasnej forme tým najlepším riešením. Vyplýva to z vyjadrení dopravného analytika Jozefa Drahovského pre TASR. Nemyslí si ani, že dané riešenie bolo zo strany bratislavského magistrátu dostatočne odkomunikované.

Opustila renomovanú právnickú firmu a pracovala na kampani Davida Dinkinsa, prvého afroamerického starostu NYC. Vyhral. Vtedy jej položili otázku, na akom oddelení chce pracovať. Zavolala mame a povedala jej, že chce robiť niečo, čo ovplyvňuje a dotýka sa každodenného života ľudí. Mama jej odpovedala: „Zlatko, máš dve možnosti – dopravu alebo odpadové hospodárstvo.“

Investičný dlh Bratislavy v oblasti mestskej hromadnej dopravy (MHD) a cyklotrás je obrovský. Hlavné mesto totiž v niektorých lokalitách patrí najmä autám, MHD a cyklisti sú tak zaradení na druhú kolaj. Okrem toho ale trpia aj peší či miestni obyvatelia ulíc, ktorí sú vystavení viacerým diskomfortom. Nedávno tak vznikli petície, ktoré žiadajú upokojenie dopravy Šancovej a Štefánikovej. To sa nakoniec udeje, ale na bratislavskom nábreží.

Územie nového centra hlavného mesta Slovenska, kam sa pomaly presúva moderný spôsob života a zvýšené nároky na dopravu, potrebuje jasné pravidlá rozvoja.

Od storočia priemyslu cez bombardovanie počas druhej svetovej vojny až po vybudovanie modernej štvrte s vežami a mrakodrapom, to je nové centrum Bratislavy, po vzore amerických miest nazývané aj downtown. Novovznikajúca panoráma hlavného mesta sa stáva ikonou metropoly, ktorú navštevujú tisíce ľudí a ďalšie desaťtisíce tu budú bývať či pracovať. Hlavné mesto sa tak mení pred zrakom svojich obyvateľov.

Hlavné mesto Južnej Kórey – Soul, je plné kontrastov. Rušné ulice obchodnej štvrte Myeong-dong, plné módnych značkových obchodov, kaviarní, široké bulváre časti Gangnam. Zdá sa akoby architektúrou a atmosférou ani nepatrili do Ázie.

Obchodná ulica v Bratislave nepatrí medzi najpríťažlivejšie v hlavnom meste. Taktiež je jednou z najrušnejších ulíc v metropole, pričom v nedávnej minulosti sa nevyhla prívlastku aj jednej z najnebezpečnejších. Živá pešia zóna sa za posledné roky dramaticky nezmenila, mesto ale v nedávnej minulosti uskutočnilo niekoľko menších opatrení, ktoré Obchodnej ulici pomohli. Ako to však vyzerá s komplexnou premenou tejto lokality a aká je budúcnosť Obchodnej?

Najväčšie slovenské sídlisko – Petržalku, začali stavať pred polstoročím. Vznikali prvé panelové domy a vízia bola postaviť na čo najmenšom území čo najviac bytov. Mestská časť však bola naplánovaná bez svojho jadra, čo sa mení až v súčasnosti. Petržalka postupne získava nové centrum, k čomu dopomôže aj projekt SOHO Petržalka – dobrý projekt, odmietaný Petržalčanmi.