Transformácia brownfieldu pod Mostom Lafranconi v Bratislave. Aj takto sa dá využiť mestský priestor
Modulárna parazitujúca architektúra na brownfielde pod diaľničným Mostom Lanfranconi v Bratislave bola témou diplomových prác študentov FAD STU. Cieľom bolo vytvoriť inovatívne študentské bývanie, ktoré inteligentne využije skrytý potenciál nevyužitého mestského priestoru.
Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶ |
Modulárna architektúra nie je trend
V stavebnej praxi je modulárna architektúra prítomná už niekoľko rokov. No sa u nás stále vyznačuje ako trend, ktorý zatiaľ nemá silné zastúpenie v porovnaní s tradičnými konštrukčnými systémami. Stigma, ktorú zanechala na našej generácii panelová prefabrikovaná výstavba z druhej polovice 20. storočia, ovplyvnila súčasný pohľad na modulárne stavby.
Na Slovensku existuje zjavný rešpekt voči tomuto nekonvenčnému konštrukčnému prístupu, a to napriek tomu, že modulárne systémy ponúkajú množstvo výhod, akými sú rýchlosť výstavby, flexibilita a nákladová efektívnosť. Modulárne stavby môžu byť zároveň realizované tak, aby sa na prvý pohľad neodlišovali od tradičných systémov. Tým je možné eliminovať estetické predsudky, ktoré by mohli ovplyvniť ich prijatie v spoločnosti.
Modulárna prefabrikácia známa aj pod pojmom „offsite construction“ predstavuje rýchly a efektívny spôsob výstavby. Prináša alternatívu pri vytváraní nových obytných štruktúr, ktoré je potrebné postaviť za krátky čas vo veľkom množstve. Ponúka možnosť riešenia problematiky v oblasti štátneho nájomného bývania, ale aj vysokoškolských domovov.
Na priblíženie: nájomné bývanie potrebuje na Slovensku 20 – 30 % populácie a až 30 % študentov potrebuje vysokoškolské bývanie. Modulárna výstavba sa teda javí ako vhodný typ konštrukčného systému, a to najmä vďaka možnosti opakovať rovnaké ubytovacie jednotky (moduly), čím narastá efektívnosť výstavby.
Transformácia brownfieldu modulárnym parazitom
Diplomové práce študentov z vertikálneho ateliéru pod vedením Edity Vráblovej, Branislava Puškára a Michala Czafíka sa venovali nekonvenčnému typu do časného bývania a zamerali sa na preklenutie problematiky nevyužitých miest pod mostnými konštrukciami s využitím technológie modulárnej výstavby.
Samotný diaľničný Most Lanfranconi má v tejto lokalite významnú úlohu – je dominantným urbanistickým, architektonickým aj kompozičným prvkom. Riešený priestor pod mostom sa v súčasnosti využíva ako futbalové ihrisko. Odhliadnuc od bohatej histórie lokality, predstavuje vymedzený priestor koncový bod pešej promenády pozdĺž rieky Dunaj, ktorá vedie z centra hlavného mesta.
Vzhľadom na svoju polohu by mal tento priestor predstavovať perspektívne a atraktívne miesto. Aktuálny stav však indikuje, že koniec promenády je poznamenaný zanedbanosťou a absenciou atraktivity, pričom má výrazný potenciál na revitalizáciu a nové, efektívnejšie využitie.
Návrhy ťažiskovo zohľadňujú pešiu promenádu aj cyklistickú dopravu. ovonavrhované modulárne štruktúry sa tak stávajú dôležitou súčasťou týchto trás, pričom vytvárajú otvorenú a prístupnú platformu pre verejnosť a dopĺňajú zanedbaný verejný priestor.
Rozličné materiálové a kompozičné pohľady
Každý z diplomantov si zvolil odlišný prístup – či už z kompozičného, alebo materiálového hľadiska. Obytné modulárne štruktúry sú drevené konštrukcie, recyklované lodné kontajnery, oceľové hexagóny vkladané jednotlivo do samostatnej nosnej konštrukcie alebo samonosné oceľové moduly spájané tuhým spojom či osádzané do Vierendelovho nosníka.
Flexibilita modulárneho dizajnu je významnou prednosťou, keďže umožňuje vytvorenie rôznych typov a veľkostí priestorov. Od individuálnych študentských izieb až po spoločné bytové jednotky či celé bytové domy. Moduly zároveň nemusia slúžiť len na bývanie, môžu v nich fungovať akékoľvek prevádzky občianskeho vybavenia či technické zázemia.
Pri návrhu modulárnych objektov je, samozrejme, nevyhnutné brať do úvahy rôznorodosť a potreby užívateľov. Dôležitým aspektom je implementácia humánno– centrického prístupu, ktorý umožňuje zohľadnenie individuálnych potrieb rôznych skupín obyvateľstva a podporuje inkluzívne prístupy v architektúre.
Cieľom modulárnej architektúry by malo byť vytváranie prostredia, ktoré je nielen funkčné a estetické, ale aj flexibilné a prispôsobené meniacim sa potrebám spoločnosti. Inovácie a moderné technológie aj integrácia udržateľných či inkluzívnych riešení podporujú výhody modulárneho prístupu v oblasti dizajnu a výstavby.
Zdroj: Sandra Jágriková