Španielske mestá pretvárajú ulice. Ako si v Barcelone poradili s rušnými časťami a križovatkami?
Dana Beková 
Španielsko – krajina horúceho slnka, radu pamiatok aj zaujímavých miest, ako je napríklad Barcelona. Avšak pre environmentálne problémy a s nimi spojené riziká, ktoré sa na tomto krásnom meste podpisujú, nie div, že sa Španieli pustili do mestskej renaturalizácie.
Zapojiť prírodu do mestského prostredia bude v každom európskom meste žiaduce. Nedostatok zdrojov, hluk, znečistené ovzdušie – to všetko znižuje kvalitu života v mestách. Veľmi potrebné preto budú miesta vhodné na odpočinok a na zhromažďovanie.
Najdôležitejší je koncept
K veľkému odhaleniu alebo skôr zlepšeniu prispelo aj architektonické štúdio 08014 Arquitectura, ktoré bolo založené v roku 2018 práve v Barcelone. Projektmi Plaza – jardín Rocafort a Paseo Comte D’Egara sa nespochybniteľne a dlhodobo usiluje o skvalitnenie života v mestách prostredníctvom prírody.
Podľa informácií Ministerstva pre hospodárske a sociálne záležitosti OSN bude do roku 2050 až 68 % populácie žiť v mestách. Je to málo alebo veľa – ťažko povedať. Ono je totiž veľmi ťažké do takej vzdialenej budúcnosti nazrieť, nieto si ju ešte predstaviť. Na druhej strane vyvstáva otázka, či pre narastajúce teplo bude také riešenie vôbec realizovateľné. Veď kto by chcel bývať v horúcom a preľudnenom meste?
Preto Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vydala odporúčanie, ktoré sa okrem iného týka „zalesňovania“ mestských plôch. Zeleň by sa mala začínať 300 metrov od každého bývania. Avšak podľa ďalšej štúdie si túto skutočnosť vzalo k srdcu len 27 % svetových miest. Je to trochu paradox, keďže výhody zelených plôch sú zrejmé – dospelému človeku predlžujú život, chránia ho pred stresom a spomaľujú fyzický i psychický úpadok.
Koniec dominancie áut
V Barcelone sa nad tým zamysleli a prišli s návrhom aj realizáciou, ktorá môže byť zaujímavá aj pre ostatné svetové mestá. Úspešným príkladom je križovatka ulíc Consell de Cent a Rocafort v Barcelone.
Kedysi rušná ulica plná áut sa ako mávnutím prútika premenila na námestie plné zelene s možnosťou pešej aj cyklistickej zóny a iných aktivít. Ide o miesto, ktoré je rozmanité, bezpečné a navyše príjemne zatienené. Spomínaný projekt je súčasťou premeny 21 ulíc na zelené oázy v priebehu desiatich rokov.
Návrh štúdia 08014 Arquitectura rátal s demoláciou povrchu a zároveň s premenou na prírodné prostredie so širokou škálou rastlinných druhov. Hlavnú oblasť tvorí šesť vegetačných záhonov rôznych vrstiev. Šesť štrkových ciest sa zbieha do stredu námestia, kde sa nachádzajú lavičky na sedenie. Návrh pomocou kvetinových záhonov prepája celkový priestor.
Vybraných bolo viac ako 30 druhov rastlín tak, aby im vyhovovalo nepretržité slnečné svetlo, ale aj mierny nedostatok vody. Pritom rastliny zachytávajú CO2 a zvyšujú tak biologickú rozmanitosť. Veľkým plusom je, že navrhované odrody veľmi príjemne dopĺňajú koncept vďaka rôznym farbám a výškam. Navyše, rozkvitajú postupne, takže sa nestane, že v priebehu vegetačného obdobia tu budú iba zelené ostrovčeky.
Spomenuli sme problémy s vodou – aj s týmto projektom si architekti poradili. Takmer polovica dažďovej vody zhromaždenej na námestí vsiakne do podložia, a to buď vďaka kvetinovým záhonom, alebo infiltračnými studňami umiestnenými v nízko položených oblastiach, čo pomáha obnoviť prirodzený kolobeh vody a zlepšiť úroveň zavodňovania.
Pred a po: Passeig Comte D’Egara
Spomínaná križovatka nie je jediným projektom. V jednej z hlavných mestských osí Terrassa vznikol koncept Passeig Comte D’Egara s dĺžkou približne 125 metrov a so šírkou 15 metrov. Ide o tzv. „street-plaza“, ktoré je rozdelené do dvoch zón. Prvá časť zóny je určená výhradne pre chodcov, zatiaľ čo druhá slúži ako prechod medzi ulicou a záhradami, kde sa nachádzajú kvetinové záhony a lavičky. Tie veľmi šikovne vytvárajú priestor pre odpočinok.
Vďaka rozšíreniu pešej zóny v mestskom centre došlo k upokojeniu dopravy. Cieľom bolo posilniť prepojenie ulice a záhrad a vytvoriť prehľadné okolie, čo sa isto podarilo. Veľkým bonusom bolo zaujímavé riešenie v podobe vybudovania schodov a terás.
V projekte prevažujú materiály odkazujúce na priemyselnú minulosť mesta. To znamená úpravu starej fontány, ktorá bola premenená na kvetinový záhon, kamenné lavičky, rôzne stienky a dlažobné kocky. Priestor bol doplnený vhodnými stromami a vegetáciou. Čo sa týka zavlažovacieho systému, použil sa rovnaký princíp ako pri spomínanej križovatke.
Oba varianty spomínaných ulíc majú svoje klady a zápory, napriek tomu bol cieľ jedného aj druhého projektu splnený. Pretlak áut a ním spojený hluk boli nahradené priestorom, ktorý je minimálne pre nás podnetom na zamyslenie.
