Zelená obnova školy v Bratislave, ktorá inšpiruje: Solárne panely aj splachovanie dažďovou vodou

Základná škola Alexandra Dubčeka v Bratislave
Zdroj: Vizualizácia/Ján Hlina

Táto základná škola sa vďaka hĺbkovej obnove pokúsi dosiahnuť štandard budovy s takmer nulovou spotrebou energie. V ambicióznom projekte nechýbajú zelená fasáda, využitie dažďovej vody či hniezdne búdky pre vtáky a netopiere.

Bratislavská Karlova Ves pokračuje v hĺbkovej obnove Základnej školy Alexandra Dubčeka na Majerníkovej ulici. Podľa hovorcu mestskej časti Branislava Heldesa, samospráva rekonštruuje ďalšiu verejnú budovu s dôrazom na výrazné zníženie jej energetickej náročnosti.

Karlova Ves realizovala ako prvá samospráva u nás európsky projekt DELIVER, zameraný na zvyšovanie odolnosti sídlisk voči zmene klímy. Jeho súčasťou je obnova verejných budov. Prvou lastovičkou bola neštandardná rekonštrukcia Materskej školy Kolísková. Tento pilotný projekt môže byť vzorovým príkladom zelenej obnovy aj pre ďalšie školy na Slovensku. Práce boli ukončené v júni 2022.

Ako druhá prišla na rad ZŠ Alexandra Dubčeka. Pôvodná budova sa vyznačovala veľmi vysokou energetickou náročnosťou, vysokou spotrebou vody a zlou kvalitou vnútorného ovzdušia. Počas slnečných dní sa budova neúmerne prehrievala, keďže mala veľkú plochu striech a nezatienených okien.

Ambiciózny projekt obnovy myslí na klimatické zmeny

V rámci hĺbkovej obnovy základnej školy boli naplánované opatrenia ako zelené fasády, tieniace žalúzie, solárne a fotovoltické panely, ale aj rekuperácia vzduchu, využitie zrážkovej vody či hniezdne búdky pre netopiere, dážďovníky, a tiež vznik komunitného eko-centra.

Najväčšia karloveská základná škola sa po obnove vysporiada s dopadmi zmeny klímy, zníži uhlíkovú stopu, zlepší kvalitu vnútorného prostredia a podporí biodiverzitu. Práce sa začali v decembri minulého roka a mali by byť ukončené na jeseň 2023. Sú rozdelené do viacerých etáp, pričom prvá časť prác už je ukončená.

„Jej súčasťou bola rekonštrukcia strešného plášťa budovy,“ priblížil Heldes s tým, že pôvodné okná s jednoduchým zasklením a kovovými vonkajšími parapetmi nahradili nové plastové s tepelnoizolačným trojsklom. Budova je už zateplená a z väčšej časti omietnutá aj namaľovaná. V rámci podpory lokálnej biodiverzity na zateplenej fasáde pribudli hniezdne búdky pre dážďovníka tmavého, netopiere a belorítky.

„V škole opravili dažďovú kanalizáciu, zvody a nainštalovali podzemnú nádrž na zber dažďovej vody,“ dodal. Dažďovú vodu budú v škole zachytávať do podzemnej nádrže a využívať ju na splachovanie toaliet.

ZŠ Alexandra Dubčeka obnova
Navrhnuté opatrenia riešia zmenu klímy, zníženie uhlíkovej stopy, zlepšenie kvality vnútorného prostredia a podporu biodiverzity. | Zdroj: Vizualizácia/Ján Hlina

Solárne panely ohrejú vodu v bazéne, fotovoltika zníži náklady na energie

Počas teplých slnečných dní pedagógovia aj žiaci ocenia ochranu pred slnečnými lúčmi. „Na oknách južnej fasády budovy je urobená príprava na inštaláciu exteriérových elektricky ovládaných tieniacich žalúzií,“ poznamenal hovorca s tým, že aktuálne sa pracuje na inštalácii solárnych panelov.

Získaná energiu sa využije na zníženie súčasnej spotreby na ohrev teplej vody a temperovanie vody v bazéne. Neskôr k nim pribudnú aj fotovoltické panely, ktoré výrazne znížia spotrebu elektrickej energie zo siete.

Kvalita vnútorného prostredia v školách je veľkou témou posledného obdobia. Ani v tomto projekte sa preto nezabudlo na vetranie učební, kancelárií, zborovne a telocviční. V triedach sú aktuálne pripravené rozvody vzduchotechniky, ktoré sú namontované aj v telocvičniach. „Vďaka rekuperácii budú mať žiaci v triedach čistejší vzduch,“ skonštatoval Heldes.

Jej hlavnou podstatou je spätné získavanie tepla z odpadového vzduchu. Vďaka výmenníku je vzduch, privádzaný do určených priestorov, už predhriaty a podľa potreby ochladený. Tento spôsob výmeny vzduchu bráni rozmnoženiu rôznych hubových a plesňových organizmov, ktoré vznikajú nedostatočnou cirkuláciou vzduchu, vysokou vlhkosťou a vysokou hladinou oxidu uhličitého. Výrazne sa tým zlepší prostredie najmä pre alergikov, keďže sa bude vetrať bez prachu a peľov.

ZŠ Alexandra Dubčeka
Na dvoch fasádach budú vďaka oceľovej sieti vysadené popínavé rastliny. | Zdroj: Vizualizácia/Ján Hlina

Zelená fasáda namiesto zelenej strechy

Veľká pozornosť je venovaná aj záhradnej architektúre, najmä vo vnútorných átriách, kde sa umiestnia popínavé, ale aj liečivé a jedlé rastliny. Pred budovou školy bude vysadená trvalková vegetácia spolu s lankovým systémom pre popínavé rastliny. Popínavky sa vysadia i na dve vonkajšie fasády.

Realizácia zelenej strechy na hlavnej budove nebola podľa statického posudku možná. Jediná takáto plocha, ktorá vyhovovala posúdeniu, bola nakoniec malá strecha nad hlavným vstupom. Na nej vznikne zelená strecha s minimálnym zaťažením. Aj preto sa pozornosť v projekte sústredila na zvislú zeleň.

Súčasťou zrevitalizovaných átrií školy bude expozícia informačných panelov a interaktívnych 3D modelov, ktoré ilustrujú dôsledky klimatickej zmeny a ukazujú opatrenia na jej zmiernenie. Celkovo bude do konca obnovy implementovaných 15 opatrení na zmiernenie a prispôsobenie sa zmene klímy. Rekonštrukcia prinesie ročné zníženie emisií CO2 o 130,97 ton.

Komunitné centrum bude slúžiť aj verejnosti

Po rekonštrukcii strešného komplexu budovy je na rade vybudovanie Komunitného centra pre klímu a biodiverzitu. Miestnosť, ktorá bola kedysi kotolňou, bude slúžiť karloveským školám na vzdelávanie v environmentálnej oblasti so zameraním na problematiku klimatickej zmeny.

Toto komunitné centrum bude zároveň fungovať pre verejnosť ako poradenské a vzdelávacie centrum pri uskutočňovaní obnovy obytných budov a verejných priestorov. Poslúži aj odbornej komunite a samospráve na odborné workshopy či prednášky a na zdieľanie skúseností z tejto oblasti.

„Vzhľadom na finančnú náročnosť obnovy stojí Karlova Ves pred úlohou hľadať dodatočné zdroje na dofinancovanie celého projektu. Veľká časť nákladov bude musieť byť pokrytá ešte z iných grantových zdrojov,“ doplnil hovorca.

Ako dodal, náklady budú čiastočne kryté z finančných zdrojov Nórskych grantov a zo štátneho rozpočtu prostredníctvom Ministerstva životného prostredia v rámci projektu MITADAPT, programu Európskej komisie LIFE v rámci projektu DELIVER a z vlastných zdrojov.

Redakcia z podkladov SITA, DELIVER a MITADAPT