Modernizácia trate na Záhorí postupuje a prináša prvé viditeľné výsledky. Ako informovali Železnice Slovenskej republiky (ŽSR), na železničnej stanici v Zohore je už v prevádzke nové nástupište, ktoré od stredy 25. marca naplno využívajú aj cestujúci.
Žiaden zo železničných infraštruktúrnych projektov financovaných z Plánu obnovy a odolnosti (POO) SR, ktoré kontroloval Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR, sa neskončil, respektíve sa neskončí v pôvodne plánovanom termíne.
Železničná stanica Svit je považovaná za jedno z najkrajších diel baťovskej architektúry na Slovensku, pričom jej architekt Vladimír Karfík od roku 1930 priamo pôsobil v zlínskej Stavebnej a projekčnej kancelárii firmy Baťa.
Ide o 30 kilometrov trate Krompachy (mimo) – Kysak v rámci dvojkoľajnej železničnej trate Žilina – Košice. Celkové investičné náklady sú predbežne 1,548 mil. eur. Vláda túto investíciu od ŽSR vyhlásila za strategickú.
Výstavba rozsiahleho dopravného projektu sa začala v roku 2021 a postupne zásadne zmenila podobu železničnej infraštruktúry v meste aj jeho okolí. Modernizáciou prešli koľajiská, nástupištia, technické zariadenia aj viaceré mostné objekty, pričom práce prebiehali za plnej prevádzky železničnej dopravy. Projekt sa dnes nachádza v záverečnej fáze a po jej dokončení prinesie komplexné dopravné riešenie pre železničnú aj mestskú dopravu.
Investičný projekt modernizácie železničnej trate v úseku Krompachy – Kysak by mal získať status strategickej investície. Návrh zaradilo Ministerstvo dopravy (MD) SR do medzirezortného pripomienkového konania (MPK).
Slovensko vstúpilo do jedného z najintenzívnejších období dopravných investícií v novodobej histórii. Rezort dopravy využíva kombináciu európskych fondov a domáceho rozpočtu tak, aby sa do roku 2026 rozbehli či dokončili projekty, ktoré zásadne ovplyvnia dopravnú dostupnosť krajiny. V centre pozornosti sú modernizácie železníc, dobudovanie diaľničnej siete a rozvoj udržateľných foriem dopravy.
Finančné prostriedky Európskej únie (EÚ) sú pre Slovenskú republiku kľúčovým zdrojom financovania modernizácie železničnej infraštruktúry. V článku sa pozrieme na prehľad projektov železničnej dopravy financovaných v aktuálnom programovom období z eurofondov. Modernizácia železničných koridorov pokračuje aj v programovom období 2021 – 2027, ktoré je pre Slovenskú republiku už štvrtým programovým obdobím po vstupe do EÚ. Oprávnenosť výdavkov v rámci Programu Slovensko (PSK) je do konca roka 2029. Slovenská republika má na dopravné projekty k dispozícii viac ako 2,5 mld. eur (EÚ zdroj), z toho na modernizáciu železníc pripadá 686 245 986 eur (EÚ zdroj).
Budimex, líder poľského stavebného trhu, ktorý na Slovensku realizuje aj kľúčové prepojenie diaľnic D1 a D4 pri Bratislave, získal kolaudačné rozhodnutie a odovzdal do prevádzky zmodernizovanú stanicu Warszawa Zachodnia. Ide o jeden z najväčších železničných projektov v Poľsku za posledné desaťročia. Výstavba prebiehala na území s rozlohou viac ako 70 hektárov, v úseku s dĺžkou 5 kilometrov, kde sa križuje 14 železničných tratí.
Pripravovaná stavba rieši na úrovni DUR/DPS rekonštrukciu existujúcej železničnej trate prepájajúcej mestá Nymburk a Lysá nad Labem.
Príprava modernizácie železničnej trate medzi stanicami Krompachy a Kysak si vyžiadala komplexný osový geotechnický prieskum so zameraním na únosnosť, stabilitu podvalového podložia, stabilitu a zloženie zemných telies, ako aj na ekologické zhodnotenie koľajového kameniva. Práce boli realizované v súlade s platnou legislatívou SR, internými predpismi ŽSR a platnými geotechnickými normami. Článok prezentuje metódy, rozsah a výsledky prieskumu a poskytuje prehľad o geologických pomeroch územia, ako aj návrh odporúčaní na modernizáciu trate.
Depo v Krasňanoch je jednou z dvoch hlavných bratislavských električkových vozovní, pričom od svojho vzniku začiatkom 70. rokov slúži na odstavovanie, čistenie, údržbu a realizáciu opráv električiek. Jeho základná funkcia zostala aj po prestavbe nezmenená, no areál bolo potrebné prispôsobiť súčasným funkčným požiadavkám a zároveň zlepšiť štandard pracovného zázemia.
Pokusy o zvýšenie kapacity ŽST Bratislava-hlavná stanica prebiehajú už štyri desaťročia. Prestavba stanice je nevyhnutná z dôvodov morálneho a fyzického opotrebenia, požiadaviek aktuálne platných noriem, zlej reputácie a tiež rastúcich nárokov na rozsah osobnej a nákladnej dopravy.
Obsahom článku sú geotechnické riešenia zárubných a oporných múrov na modernizovanej železničnej trati v úseku Liptovský Hrádok – Paludza, ktorá je v procese verejného obstarávania na výber zhotoviteľa. Súčasťou toho istého projektu, resp. modernizovanej časti, je aj hĺbený tunel Paludza. Železnica vedie vo vybranom koridore v blízkosti diaľnice D1 a prekonáva viaceré terénne nerovnosti. Od samotnej hĺbky zárezov, v ktorých trať vedie, boli odvodené a projektovo pripravené rôzne typy a kombinácie geotechnických konštrukcií.
Od 11. októbra sa opäť obnoví možnosť cestovania vlakom do Viedne aj z Bratislavy – hlavnej stanice. Na pondelkovej tlačovej konferencii to uviedol minister dopravy Jozef Ráž za účasti generálneho riaditeľa Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Ivana Bednárika a generálneho riaditeľa Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) Petra Helexu.
