Nový futbalový štadión v Komárne sľubne rastie. Jeho projektovanie bolo náročné

Pre prvoligových futbalistov Komárna je od júna 2023 vo výstavbe nový športový areál, ktorý bude hotový do konca tohto roka. KFC Komárno hrá po desiatich rokoch v najvyššej slovenskej súťaži, moderné a dôstojné podmienky potrebujú mužský, ženský i mládežnícky šport či futbaloví hostia. Aktuálne hrá Komárno na trávniku v Zlatých Moravciach.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

K moderným futbalovým štadiónom v Prešove a Košiciach teda pribudne i komárňanský so štyrmi nadzemnými podlažiami, s tribúnou pre 5 250 divákov, s bielym opláštením s fialovým logom KFC a s fialovými vstupnými bránami vo farbách klubu. Nahradí pôvodný štadión, ktorý bol postavený pred 60 rokmi a prestavaný v roku 1985.

Súčasťou nového športového areálu bude aj komplexné zázemie pre hráčov, rozhodcov, delegátov, médiá, menší hotel s 22 izbami, reštaurácia a fitness pre verejnosť. „Štadión je na 70 % hotový,“ povedal jeho architekt Oliver Csémy.

Pri vytváraní podmienok na realizáciu areálu – štadióna, dvoch väčších a jedného menšieho tréningového ihriska – spojili sily KFC Komárno, pohraničné okresné mesto Komárno a maďarský štát, ktorý finančne podporil projekt a odsúhlasil jeden z dvoch variantov štúdie štadióna.

Mesto prispeje na prevádzku

„Mesto Komárno víta výstavbu štadióna. Nebude sa podieľať na nákladoch na výstavbu, ale počas 20 rokov prispeje ročne 205 000 eur na prevádzku štadióna,“ uviedol v reakcii primátor Béla Keszegh s tým, že z tejto sumy budú platiť najmä režijné náklady. Zvyšné financie pôjdu do fondu opráv na údržbu.

Pozemok a pôvodnú budovu štadióna vlastní mesto a po uplynutí 20 rokov prenájmu pre futbalový klub bude aj nová budova prevedená do majetku samosprávy. „Mesto sa snažilo vyhovieť potrebám futbalového klubu na tomto pozemku. Zanikol aj mestský kemping, keďže bolo potrebné vytvoriť tréningové ihriská. V okolí štadióna pokračuje aj rozsiahla výstavba, nestavia sa však len dominantná budova, ale revitalizuje sa celé okolie,“ doplnil primátor Keszegh.

Projektovanie ovplyvnila aj spodná voda

Varianty štúdie pripravili spolu s projektovou dokumentáciou komárňanský architekt Oliver Csémy a jeho syn Kristián Csémy. Oliver Csémy má v portfóliu najmä realizácie z blízkeho regiónu, napríklad rekonštrukciu Dôstojníckeho pavilónu a Okresného súdu v Komárne. S návrhmi športových objektov má tiež skúsenosti, získal 2. miesto v súťaži návrhov športovej haly v Šamoríne a 3.miesto v architektonickej súťaži návrhov športovej haly v Kolárove.

Autori dokázali vyťažiť maximum z neľahkých podmienok a priniesli prakticky využiteľný objekt s elegantným bielym, priam lodným výrazom fasády, ktorý bude príjemnou dominantou v lokalite.

Projektovanie na mieste bývalého štadióna nebolo jednoduché. Bolotreba hľadať dokumentáciu a technické informácie o pôvodnom štadióne z minulého storočia, aby architekti vedeli, ako je možné konštrukciu zaťažiť a stavať podľa platných noriem. Vzali do úvahy vysokú hladinu spodnej vody aj fakt, že mesto je súčasťou seizmickej oblasti, preto v areáli nie sú podzemné garáže.

Ďalej sa museli popasovať s požiadavkami UEFA na prvoligový štadión, neoficiálne medzinárodné zápasy a oficiálne zápasy do 21 rokov.

Zachovali nosnú konštrukciu a základy

Výstavbe predchádzali búracie práce. „Z bývalej budovy sme zachovali nosnú konštrukciu a základy. V Komárne sú základové podmienky dosť zložité. Keďže hladina spodnej vody je vysoká, celé ihrisko sme museli zdvihnúť o meter vyššie. Odvodňovacie konštrukcie sú plošné, nie hĺbkové,“ uviedol Oliver Csémy s tým, že počas projektovania riešili veľa inžinierskych problémov.

Dali odstrániť oceľové prístrešky, ktoré vyrobili pre starý štadión bývalé komárňanské lodenice. Rešpektovať však museli atypické monolitické konštrukcie, aby sa stavba nerozpadla. V novom objekte sú stužujúce steny, schodisko je postavené ako jadro, nechýbajú výťahy ani športový hotel. K pôvodnej budove pristavili dve krídla a vpredu prízemnú časť so zázemím.

„Stojatú hranatú konštrukciu sme sa snažili zmäkčiť oblúkovou formou strechy. Keď sme vytvorili takúto bublinu, podarilo sa nám rozšíriť VIP priestory na štvrtom nadzemnom podlaží. Z architektonického hľadiska sme pripravili emblematickú stavbu,“ konštatoval architekt Csémy. Na stavbe sa podieľajú dodávateľsky aj slovenské firmy.

Na viac funkcií, aké má napríklad futbalový štadión v Trnave alebo v Bratislave, nebol dostatok financií, ale reštauračná časť štadióna chce stavať aj na blízkosti kúpaliska a otvoriť sa verejnosti aj mimo futbalových zápasov. Podľa architekta Csémyho chce klub spolupracovať s mestom na termálnom vrte, z ktorého by voda vyhrievala budovu a ihrisko, čo by znamenalo ušetrenie výdavkov na energie.