V technologických priestoroch tunela a v priestoroch s technologickým vybavením v stavebných objektoch mimo tunela treba okrem splnenia fotometrických požiadaviek zabezpečiť aj zrakovú pohodu, zrakový výkon a bezpečnosť a zdravie personálu pri práci vo vnútorných pracovných priestoroch.
V tuneli Višňové zabetónovali poslednú klenbu. Podľa hovorkyne Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Evy Žgravčákovej má tunel dokončené základové pásy a sekundárne ostenie vrátane hĺbených častí tunela. Na betonáž nasadili päť betónovacích vozíkov a počas betonáží pracovalo v tuneli priemerne 300 ľudí.
Metrostav Norge AS razí cestný tunel medzi dvomi faerskými dedinkami. Ide o historicky prvú zákazku tejto spoločnosti na území Faerských ostrovov. Samotné razenie tunela by malo trvať 33 týždňov. Práce sťažuje nepredvídateľné počasie ale aj ovce.
Riešením by mohla byť územná kompenzácia. Kraj tvrdí, že trasovanie v dotyku s Národnou prírodnou rezerváciou Šúr prešlo niekoľkokrát posudzovaním vplyvov na životné prostredie.
Tunel Čebrať, ktorý je súčasťou stavby diaľnice D1 Hubová – Ivachnová, dosiahol ďalší míľnik, a to prerazenie druhej, severnej rúry.
Zlepšenie dopravnej obslužnosti bratislavského regiónu je jednou z veľkých výziev, pred ktorou stoja dlhé roky štát aj samospráva. K zlepšeniu nepriaznivého stavu má prispieť dobudovanie obchvatu hlavného mesta –diaľnice D4.
Po podpise zmluvy v apríli 2021 začal nový zhotoviteľ s prípravou staveniska, pasportizáciou stavu tunela a následne po vypracovaní projektovej dokumentácie spoločnosťou Amberg Engineering Slovakia, s.r.o. rozbehol stavebné práce.
Ako informovala hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti Eva Žgravčáková, sekundárne ostenie, čiže finálny povrch tunela, je zabetónovaný na 460 z celkového počtu 477 klenieb.
Na stavbe liptovského úseku diaľnice D1 Hubová - Ivachnová v dĺžke takmer 15 kilometrov ešte pokračujú v razení severnej rúry tunela Čebrať z oboch strán. Podľa Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., (NDS) do jej prerazenia ostáva ešte 77 metrov.
Slovensko má o ďalší prerazený tunel naviac. Po vyše ôsmich rokoch od oficiálneho spustenia razenia (19. septembra 2014), ktoré sa začalo osadením sošky sv. Barbory pri východnom portáli, prišlo aj na akt slávnostného prerazenia tunela Čebrať.
Realizácia tunela Karpaty závisí od procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie EIA, ako aj od možností financovania. Bratislavský samosprávny kraj (BSK) informuje o stave prípravy stavby na svojej webovej stránke.
Poľské mesto Świnoujście sa nachádza na 44 ostrovoch, z ktorých sú obývané iba tri – Usedom, Wolin a Karsibor. Prepravu medzi nimi zaisťujú v súčasnosti trajekty, ktoré nie sú vzhľadom na premenlivosť počasia úplne spoľahlivé. Z tohto dôvodu sa poľská vláda rozhodla vybudovať podzemné prepojenie mesta s pevninou.
Tunel Čebrať je súčasťou trasy diaľnice D1 Hubová – Ivachnová. Tunel je navrhnutý ako dvojrúrový cestný tunel kategórie 2T-7.5/100 s trvale jednosmernou premávkou. Tunelové rúry (ľavá a pravá) sú rozdelené na razené a hĺbené úseky.
Cieľom článku je predstaviť širokej verejnosti návrh technického riešenia tunelových objektov v trase štátnej cesty I/18.
Príspevok sa venuje výsledkom geotechnického a hydrogeologického monitoringu počas projektovej prípravy a realizácie tunela Milochov. Je zameraný na technické riešenie zabezpečenia svahov východného portálu a ich interakciu s okolitým horninovým prostredím.
