Centrá sociálnych služieb už dávno nemusia byť len strohé a neosobné priestory. Naopak, môžu sa stať skutočným domovom, ktorý rešpektuje potreby a individualitu svojich klientov. Príkladom takéhoto prístupu je aj nové zariadenie podporovaného bývania v Stropkove, ktoré kladie dôraz na príjemné prostredie, súkromie, samostatnosť a pocit bezpečia.
Projekt Zelené sídliská patrí medzi najväčšie investície do obnovy verejných priestorov v Banskej Bystrici. Jeho cieľom je priniesť viac zelene a lepšie podmienky na oddych, šport aj komunitný život. Významným posunom v realizácii projektu je nový míľnik – mesto získalo 4 milióny eur z eurofondov na obnovu Jelšového hájika, Magurskej a Krivánskej ulice.
Strieborné námestie bolo kedysi dôležitým dopravným uzlom pri transporte striebra. Dnes slúži najmä cestujúcim a chodcom. Jeho súčasnú podobu má však v dohľadnej dobe zmeniť pripravovaná komplexná obnova. Mesto chce z dnes prevažne tranzitného priestoru vytvoriť funkčnejšie a príjemnejšie miesto pre obyvateľov aj návštevníkov.
Víťazný návrh z architektonickej súťaže sa po niekoľkých rokoch mení na realitu. Na mieste bývalej mestskej práčovne v Dubnici nad Váhom vzniká nová krytá plaváreň, ktorá má doplniť športovú infraštruktúru mesta. Kedy sa Dubničania dočkajú jej dokončenia?
Sterilný priestor nemusí pôsobiť sterilne. Imunologická ambulancia Imunocare stavia na kontraste pôvodnej klenby a súčasného minimalistického interiéru. Bielu farebnosť, zrkadlové plochy a transparentné priečky oživuje jemná modrá, ktorá zároveň plní orientačnú funkciu. Nominácia projektu v súťaži CE ZA AR 2026 len potvrdila, že aj zdravotnícke prostredie môže byť civilné.
O výstavbe moderného skateparku sa v Prešove hovorilo už roky. V septembri 2025 mesto Prešov oznámilo, že začína s jeho výstavbou. Zámer označilo ako jeden z najočakávanejších prešovských športových projektov roka a nebolo ďaleko od pravdy. Skatepark na Baštovej ulici je už niekoľko mesiacov prístupný verejnosti.
Trenčín má nový mural, ktorý na frekventovanej ceste k Trenčianskemu hradu pripomína jednu z menej známych kapitol histórie mesta. Dielo v historickom centre prepája súčasný street art so zlatníckou a klenotníckou tradíciou, ktorá má v Trenčíne korene už v stredoveku. Za jeho realizáciou stojí súkromný investor.
Seniori a mladí dospelí s poruchou autistického spektra majú od septembra k dispozícii moderné zariadenie s dvoma nadzemnými podlažiami. Nachádza sa na Ulici Š. Náhalku, ktorá neleží na okraji mesta, ale v jeho centre v susedstve rieky Váh, čo je pozitívne pre dostupnosť denného stacionára.
Pri obnove interiéru sa môže zdať, že na zlepšenie priestoru postačia len kozmetické úpravy či výmena nábytku. Architekt však často dokáže odhaliť problémy, ktoré na prvý pohľad nie sú viditeľné, a navrhnúť komplexnejšie riešenie. Presne to sa stalo aj v prípade sakristie na Sekčove, kde sa z pôvodne plánovanej výmeny nábytku napokon stala kompletná rekonštrukcia priestoru.
Dnes patrí Kodaň medzi mestá, ktoré sa často dávajú za príklad kvality života, fungujúcej verejnej dopravy, cyklistickej infraštruktúry a dobre navrhnutého verejného priestoru. Mnohých možno prekvapí fakt, že začiatkom 90. rokov 20. storočia bolo mesto v hlbokej kríze a na pokraji bankrotu.
Trnava pokračuje v premene verejných priestorov v okolí svojich škôl a po revitalizácii viacerých areálov sa zameriava aj na ulice. Pri ZŠ na Ulici Maxima Gorkého pripravuje novú školskú zónu, ktorá má upokojiť dopravu, zvýšiť bezpečnosť detí a vytvoriť priestor na pohyb, oddych aj hru. Pôjde o pilotný a zároveň najväčší projekt tohto druhu v Trnave.
Interiér reštaurácie už dávno nie je len kulisou pre jedlo, ale dôležitou súčasťou celkového zážitku návštevníka. Premyslený dizajn ovplyvňuje atmosféru prevádzky aj to, ako dlho v nej chce zákazník zostať. Žilinské Bistro NhàBè na tento princíp nadväzuje osobitým konceptom s vloženým objemom pripomínajúcim pouličný stánok a netradičnou paletou materiálov.
V Lužiankach pri Nitre vzniká projekt, ktorý má vdýchnuť nový život dlhodobo nevyužívanému areálu Sempol a premeniť ho na atraktívnu destináciu pre rodiny s deťmi aj školy. Získaním právoplatného záväzného stanoviska zo zisťovacieho konania EIA sa posunul o bližšie k realizácii.
Jana Gregorová sa dlhodobo venuje obnove architektonického dedičstva, jeho identite, autenticite a prepájaniu výskumu s reálnou praxou. Ako vedúca Katedry UNESCO pre obnovu architektonického dedičstva na SvF STU presadzuje prístup, v ktorom pamiatka nie je prekážkou tvorby, ale východiskom pre citlivý a kvalitný návrh. Nominantka na ocenenie ASB Osobnosť architektúry a stavebníctva 2026 v rozhovore hovorí aj o tom, prečo sa vzťah k dedičstvu musí formovať už od detstva a ako možno jeho ochranu zladiť so súčasnými nárokmi na energetickú hospodárnosť a klimatickú adaptáciu.
