Štát by mal ísť pri obnovách verejných budov príkladom. Realita je však iná. Verejný sektor pri obnovách svojich budov je oproti komerčnému sektoru výrazne pozadu. Ak však chceme ako krajina plniť ambiciózne klimatické ciele a zbavovať sa závislosti od fosílnych palív, investície z Plánu obnovy budú musieť oveľa flexibilnejšie smerovať do ambicióznejších obnov verejných budov
Najnovšia štúdia Healthy Homes Barometer 2022 odhaľuje, aký je skutočný stav budov v Európe. Udržateľná obnova objektov je nevyhnutná, viac ako 15 % Európanov totiž žije v nepriaznivých bytových podmienkach. Ako sú na tom Slováci?
Udržateľné investície do energie v budovách a ich prepojenie s 10-bodovým programom Európskej únie a Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) na zníženie závislosti od zemného plynu z Ruska boli hlavnými témami stretnutia stakeholderov medzinárodného projektu Zelená dohoda pre budovy v Bratislave.
Podľa expertov platformy Budovy pre budúcnosť má práve energetická efektívnosť budov potenciál prispieť k zníženiu spotreby plynu. Na ktoré čiastkové a rýchle opatrenia by sme sa mali zamerať?
Najviac zemného plynu spotrebujeme v budovách. Ich obnova má potenciál znížiť závislosť Slovenska od plynu a zároveň poskytnúť obyvateľom ochranu pred rastom cien zemného plynu či tepla.
Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) zverejnil druhú časť šiestej hodnotiacej správy IPCC. Ide o doteraz najkomplexnejšie hodnotenie dôsledkov klimatickej zmeny.
Rok 2021 bol pre sektor budov rokom niekoľkých kľúčových strategických dokumentov. Ktoré z nich ovplyvnia kvalitu obnovy budov?
Architekt a kunsthistorik Martin Zaiček spolu s kolegami so Spoločnosti Jaromíra Krejcara bojuje za záchranu liečebného domu Machnáč v Trenčianskych Tepliciach.
Stovky projektov vrátane obnov budov realizovaných v energetickej triede A0 dokazujú, že zjemňovať požiadavky na ich realizáciu by bolo zbytočným krokom späť.
Aký je dosah právnych predpisov energetickej hospodárnosti budov a technických noriem na obnovu existujúcich budov po poistnej udalosti?
Zlá finančná situácia je pre 39 percent vlastníkov rodinných domov hlavným dôvodom, prečo sa nemôžu uchádzať o financie z plánu obnovy určené na obnovu rodinných domov. Druhým problémom, ktorý odrádza až 26 percent občanov od využitia dotácií na obnovu ich príbytkov, je byrokracia spojená so žiadosťou o príspevok.
Verejné budovy vo vlastníctve štátu či samospráv sa doposiaľ na Slovensku obnovovali veľmi vlažne. Zvyčajne sa na nich robili len nevyhnutné technické opravy. Často sú nevyhovujúcom stave a spotrebúvajú priveľa energií.
Obnova rodinných domov do energeticky efektívnejšej podoby prináša pre obyvateľov väčší komfort bývania a úsporu na spotrebovaných energiách. Na druhej strane je s obnovou spojené znižovanie emisií skleníkových plynov, čo je jeden z dôležitých nástrojov pri riešení klimatickej zmeny.
Pri stavebných úpravách v byte alebo nebytovom priestore by mala existovať úzka spolupráca medzi stavebníkom (vlastníkom bytu) a správcom bytového domu.
Potrubné rozvody vody sú počas svojej prevádzky vystavené chemickým vplyvom, ktoré majú za následok vznik korozívnych procesov. Tie zapríčiňujú ich postupné poškodenie.
