Stavebníctvo

Slovensko síce nepatrí medzi najaktívnejšie seizmické oblasti sveta, no zemetrasenia sa na našom území vyskytujú a projektanti s nimi musia počítať. Ako sa hodnotí seizmické riziko, prečo nie je rozhodujúca len odolnosť budovy a čo znamená „duktilná konštrukcia“, vysvetľuje predseda Slovenskej komory stavebných inžinierov Vladimír Benko. Text vznikol na základe rozhovoru v podcaste Z komory.

Pracujete v desktopovom programe Rozpočty a kalkulácie CENKROS 4, ale potrebujete väčšiu flexibilitu? Webová aplikácia KROS Stavebný rozpočet prináša rovnaký odborný štandard rozpočtovania s výhodou online prístupu a jednoduchšej spolupráce.

Ide o 30 kilometrov trate Krompachy (mimo) – Kysak v rámci dvojkoľajnej železničnej trate Žilina – Košice. Celkové investičné náklady sú predbežne 1,548 mil. eur. Vláda túto investíciu od ŽSR vyhlásila za strategickú.

Papier znesie takmer každú víziu. Až na stavbe sa ukáže, či má návrh oporu v realite. Pri expanzii bratislavského Auparku s najväčšou zelenou fasádou v strednej Európe bolo kľúčové ustrážiť, aby sa zámer projektanta presne zrealizoval a investor dostal to, čo si objednal. Popri plnej prevádzke centra.

Slovenská komora stavebných inžinierov (SKSI) dlhodobo upozorňuje, že bezpečnosť a spoľahlivosť stavieb na Slovensku je priamo závislá od dôsledného dodržiavania legislatívy, technických noriem a odborných postupov. V prípadoch, keď sa pri rekonštrukcii objektov mení zaťaženie nosných konštrukcií, je zákonnou povinnosťou zabezpečiť statické posúdenie autorizovaným inžinierom pre statiku stavieb.

Obyvatelia Považskej Bystrice sa môžu tešiť na pohodlnejšie nákupy a služby na jednom mieste. Spoločnosť HSF System SK z medzinárodnej stavebnej skupiny HSF System postavila ako generálny dodávateľ nový obchodný dom v Považskej Bystrici vrátane kompletnej infraštruktúry a technológií. Finančný objem dodávky bol 1,89 milióna eur bez DPH. Investorom je spoločnosť OC Bpark PB s.r.o.

Stavebná spoločnosť DYNAMIK pokračuje v posilňovaní svojej pozície v Českej republike.

Rok 2026 prinesie stavebným firmám ešte väčší tlak na ceny, transparentnosť a presné riadenie projektov. Úspech nebude závisieť od veľkosti, ale od schopnosti pracovať s dátami a mať procesy pod kontrolou v reálnom čase.

Novela zákona z mája 2025 zvýšila jeho sadzbu, ale jej konkrétnu výšku majú stále v rukách samosprávy. Developeri majú k poplatku za rozvoj výhrady, podľa nich sa nevyužíva celkom tak, ako sa má.

Práce na budove, ktorú pozná celé Slovensko a nie je s ňou roky spokojné, by sa mali začať na prelome rokov 2027 a 2028. Náklady na jej veľkú obnovu sa odhadujú medzi 20 a 30 miliónmi eur. Pôvodná budova z 19. storočia (1871) a jej prístavba (1989) sú v pamiatkovom režime.

S výkonným riaditeľom Inštitútu urbánneho rozvoja (IUR) Jurajom Suchánkom a advokátkou Tatianou Prokopovou, partnerkou globálnej advokátskej kancelárie Squire Patton Boggs a špecialistkou na nehnuteľnosti a stavebné právo, sme sa rozprávali o zmenách, ktoré prinesie novela zákona o poplatku za rozvoj. Parlament ju schválil koncom mája 2025.

Zástupcovia verejného aj súkromného sektora energetiky sa 13. februára stretli v Hoteli Sheraton Bratislava, aby spojili odborný dialóg so spoločenským rozmerom. Večer ukázal, že energetika nie je len o technológiách a regulácii, ale aj o komunite a vzájomnej dôvere.

Zámocký kongres 2026 prinesie 2. – 3. marca v Hoteli Grand Vígľaš aktuálne témy financovania, legislatívy a technických riešení obnovy bytových domov. Odborný program doplní diskusia, networking a výnimočná atmosféra historického prostredia.

Ak investor chce dokončiť projekt, často musí okrem hlavného diela zaplatiť aj takzvané vyvolané investície. Spravidla sú to prípojky inžinierskych sietí, často tiež opravy ciest, niekedy aj stavby nových. Ale pokojne aj stavby mostov, parkov či zastávok, ktoré s dielom, v tomto prípade s bytovým domom, súvisia iba okrajovo. Kto určuje, čo všetko má investor vybudovať a zaplatiť?