Stavba z Oravy, ktorá vyčnieva. V malej obci postavili budovu s vysokým štandardom

V malej oravskej obci Krivá v okrese Dolný Kubín postavili kancelársku a výrobnú budovu s vysokým technickým štandardom a architektonickým riešením, ktoré ju zdarne integruje do dedinského prostredia.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Budova je súčasťou výrobného areálu a priamo nadväzuje na existujúcu štruktúru pôvodných budov. Jej pozdĺžna hmota je rozdelená na kancelársku a výrobnú časť. Kancelárska časť má dve nadzemné podlažia a svojím pôdorysným tvarom pripomína štvorlístok, čím v priestorových pohľadoch vzniká plasticita fasády z uličnej strany.

Smerom do zadnej časti sa tiahne výrobná hala s halovým priestorom vysokým cez dve podlažia kancelárskej časti. Strechu haly tvoria svetlíky, ktoré z bočného pohľadu vykresľujú charakteristický pílový profil so zasklenou časťou smerom na sever a s uzavretou časťou na juh. Pod celým objektom je suterén s parkovaním.

Drevo ako hlavný výrazový prostriedok

Kancelárska časť má z vonkajšej strany priebežnú terasu so zastrešením. Terasu po celom vonkajšom obvode podopierajú drevené konštrukčné prvky v tvare V, čím vzniká nezameniteľná kresba fasády. Drevo bolo zvolené za hlavný výrazový prostriedok ako charakteristický materiál regiónu Oravy. Aj zvlnený pôdorysný tvar má poukázať na blízke prírodné prostredie a splynúť s ním.

Konštrukčným základom budovy je železobetónová vaňa z vodostavebného betónu, ktorá spolu so železobetónovými stĺpmi tvorí suterén objektu. Hala je prekrytá strechou z oceľových priestorových priehradových nosníkov, ktoré zároveň plnia funkciu strešných svetlíkov so strmou časťou s presklením na sever a s miernym spádom plnej časti smerom na juh.

Vo vhodnej mierke

Najvýraznejším prvkom budovy sa stala sústava drevených trámov v tvare V, ktoré okrem tienenia zasklenej fasády kancelárskej časti majú aj konštrukčnú funkciu. Ich úlohou je podopierať železobetónové dosky terasy po obvode kancelárií a zabrániť tak nerovnomernému priehybu konzoly, ktorá má nepravidelnú dĺžku od 1,2 metra do 4,7 metra. Z hľadiska vplyvu na okolie bolo hlavnou výzvou zabrániť vizuálnemu znehodnoteniu vstupu do obce nevhodnou mierkou budovy.

Architekti chceli zároveň vytvoriť v rámci celého výrobného areálu vhodné pracovné prostredie pomocou prírodných prvkov. Preto bola nová budova odsadená od pôvodnej haly, aby sa spolu so svetlíkmi na streche dostalo cez fasádu do haly maximum denného svetla. Zároveň sa tým vytvorilo medzi budovami átrium so zeleňou, ktoré nadväzuje na dennú miestnosť v novom prepojovacom bloku medzi halami.

Zeleň na streche ako piata fasáda

Investor kládol dôraz na vytvorenie čo najlepších podmienok v pracovnom prostredí: v kancelárskej časti je vnútorná klíma budovy ovplyvnená podlahovým vykurovaním, rekuperačným vetraním a chladiacimi stropmi. Vo výrobnej hale tepelný komfort zabezpečuje podlahové vykurovanie a chladenie pomocou vzduchotechniky. Pred nadmernými tepelnými ziskami chráni halu protislnečné sklo s vonkajšími žalúziami.

V kancelárskej časti je to zvlnená konzola terasy so šikmými drevenými trámami a strešné izolácie kancelárskej časti sú chránené extenzívnou zeleňou. Tá je zároveň tzv. piatou fasádou pre vedľajšiu kancelársku budovu. Všetka technika je umiestnená do suterénu alebo na strechu prepojovacieho bloku tak, aby vizuálne nenarúšala siluetu budovy a nepôsobila rušivo vo vzťahu k okolitej krajine.

Článok bol uverejnený v časopise ASB TOP 50 stavieb Slovenska 2024/2025