Inžinierske stavby

Táto významná eurofondová investícia Bratislavy do rozvoja koľajovej dopravy v najväčšej mestskej časti má po viacerých dátumoch konečne jasný štart fungovania. V stredu o termíne informovalo hlavné mesto.

Metropola východného Slovenska zaplatí práce za takmer 65 mil. eur z eurofondov, o čom mesto podpísalo zmluvu s rezortom dopravy. Podľa košického primátora Jaroslava Polačeka, patrí modernizácia tejto časti trate k najvýznamnejším investíciám do skvalitnenia dopravy v meste. Vo štvrtok bolo oficiálne odovzdané stavenisko zhotoviteľskému konzorciu a symbolicky poklepaný základný kameň stavby. Informoval o tom košický magistrát.

Modernizácia železničných tratí na Slovensku je jedným z najvýraznejších krokov smerom k bezpečnejšej, rýchlejšej a komfortnejšej doprave. Slovensko je súčasťou siete dopravných koridorov prepájajúcich kľúčové metropolitné uzly najmä vďaka železničnej trase Bratislava – Žilina – Čierna nad Tisou, ktorá patrí do európskeho koridoru č. V. Modernizácii čiastkového úseku tohto koridoru sme sa venovali už v IS č. 2/2024 pri téme mostov uzla Žilina. V tomto článku upriamujeme pozornosť na ďalší významný úsek: modernizáciu trate Liptovský Mikuláš – Poprad-Tatry.

Keď je potrebné spojiť modulárne dilatačné závery priamo na stavbe – napríklad pri etapovej montáži alebo preprave vo viacerých častiach – prichádza k slovu nové riešenie. Inovatívny skrutkový spoj vyvinutý švajčiarskou spoločnosťou eliminuje potrebu zvárania na mieste, čím zvyšuje kvalitu, šetrí čas a zjednodušuje realizáciu aj v náročných podmienkach.

Neoddeliteľnou súčasťou projektov vysokorýchlostných tratí v Českej republike je návrh železničných mostov na samotných tratiach, ako aj mostov zabezpečujúcich mimoúrovňové kríženie s novou traťou. Pri príprave sa v maximálnej miere uplatňuje štandardizácia konštrukcií, pri súčasnom rešpektovaní špecifík a kritérií vyplývajúcich z návrhovej rýchlosti 320 km/h, s možnosťou zvýšenia až na 350 km/h. Príspevok sa zameriava najmä na mostné objekty v úsekoch RS2 Brno (Modřice) – Rakvice a RS4 Ústí nad Labem – štátna hranica SRN, vrátane oblasti portálu Krušnohorského tunela.

Článok opisuje vybrané prvky a konštrukcie a vyhodnotenie zaťažovacích skúšok, ktoré sa uskutočnili v rámci overenia ich statického pôsobenia. Ide najmä o hlavný most 201-00 na ceste II/552, trvalú lávku pre peších a cyklistov vedľa mosta 201-00 a dočasný objekt 801-00 na obchádzkovej trase a niektoré súvisiace základové konštrukcie.

Výstavba Vážskej cyklotrasy je jedným z kúčových projektov cyklistickej infraštruktúry. Súčasťou trasy je niekoľko mostov, ktoré sú riešené buď ako novostavby, alebo rekonštrukcie jestvujúcich premostení. Jeden z nových mostov sa nachádza v Žiline, odkiaľ umožňuje cyklistom prejazd do mestskej časti Považský Chlmec.

Pripravovaná stavba novej mimoúrovňovej križovatky v Brne, na pomedzí jeho mestských častí Komín, Kníničky a Bystrc, by mala vyriešiť dlhodobý problém dopravného uzla. Lokalita, v ktorej sa stavba nachádza, je veľmi zložitá. Je situovaná v severozápadnej časti mesta, v mieste hlavnej dopravnej tepny spájajúcej centrum, uvedené mestské časti, rekreačnú oblasť Brněnská přehrada, prírodný park Podkomorské lesy, Komínsky vrch a oboru Holedná.

V článku sa venujeme riešeniu nosného systému prístavby polievkarne Nestlé v Prievidzi, keď pôvodne uvažovaný návrh s dvojicou prefabrikovaných železobetónových nosníkov bol nahradený spriahnutými oceľobetónovými nosníkmi pri významnej redukcii výšky stropu.

18. a 19.marca 2025 sa konala v Bratislave medzinárodná konferencia o koľajovej doprave pod záštitou ministra dopravy SR a rektorov slovenských technických univerzít z Bratislavy, Žiliny a Košíc a s podporou Zastúpenia EÚ na Slovensku. Hlavným usporiadateľom bolo združenie PSKD v spolupráci so železničnými spoločnosťami ŽSR, ZSSK a ZSSK CARGO.

V súčasnosti prebieha výstavba rýchlostnej cesty R2 Kriváň – Mýtna, ktorej súčasťou je aj najdlhšia estakáda na Slovensku s dĺžkou takmer 4,5 km, prechádzajúca údolím Krivánskeho potoka. Estakáda je rozdelená na dva stavebné celky 209-01 a 209-02, pričom dilatačný celok DC4 stavebného objektu 209-01 je realizovaný metódou letmej betonáže pomocou štyroch párov Doka-vozíkov letmej betonáže.

V rámci stavby „Modernizace a dostavba ŽST Praha Masarykovo nádraží“ vznikla požiadavka na návrh zastrešenia nástupíšť rekonštruovanej železničnej stanice formou platformy nad koľajiskom. Stanica sa nachádza v centre Prahy a je jedným z najfrekventovanejších dopravných uzlov prímestskej železničnej dopravy.

Príspevok predstavuje technické riešenie a spôsob realizácie SO 08-33-12 Čadca – štátna hranica ČR/SR, zárubný múr pri koľaji č. 1 (nžkm 282,130 – 282,404), ktorý pre zhotoviteľské združenie zrealizovala formou dodávky na kľúč spoločnosť VHS Geotech s.r.o., Bratislava, dcérska spoločnosť člena združenia – spoločnosti VÁHOSTAV.

Využívanie finančných prostriedkov Európskej únie na rozvoj železničnej dopravy je pre Slovenskú republiku strategickou prioritou. O aktuálnych úspechoch a plánoch sme sa rozprávali so štátnou tajomníčkou Ministerstva dopravy SR Denisou Žilákovou.