Inžinierske stavby

Na novom úseku diaľnice D3 medzi Kaplice Nádražím a Nažidlami, ktorý je súčasťou významného spojenia medzi Českou republikou a Rakúskom, prebieha výstavba železobetónového mosta nad železničnou traťou pri obci Raveň. Jednou z kľúčových technológií použitých na stavbe je stratené debnenie z cementotrieskových dosiek CETRIS® ECO BASIC, ktoré pomáha urýchliť výstavbu a znížiť náklady.

Depo v Krasňanoch je jednou z dvoch hlavných bratislavských električkových vozovní, pričom od svojho vzniku začiatkom 70. rokov slúži na odstavovanie, čistenie, údržbu a realizáciu opráv električiek. Jeho základná funkcia zostala aj po prestavbe nezmenená, no areál bolo potrebné prispôsobiť súčasným funkčným požiadavkám a zároveň zlepšiť štandard pracovného zázemia.

V posledných rokoch sa na základe problémov s dodatočne predpätými segmentovými mostami ukazuje dôležitosť cielených diagnostík predpätia ako nevyhnutného doplnku k bežným pravidelným alebo hlavným prehliadkam mostov. Z dosiaľ zistených skutočností vykazuje väčšina kontrolovaných dodatočne predpätých mostov určité percento nezainjektovaných káblov, pričom v mnohých prípadoch dochádza k ich rozsiahlej korózii.

Kontrolný deň ukázal, že práce na modernizácii električkovej trate (MET) v košickej mestskej časti Nad jazerom podľa zhotoviteľa pokračujú v zmysle harmonogramu. Informuje o tom mesto Košice na svojej webovej stránke.

To sú slová Ing. Dušana Mráza, prezidenta spoločnosti Doprastav, s ktorým sme sa rozprávali o aktuálnom stave stavebníctva na Slovensku a v Českej republike, o prebiehajúcich stavbách, rozdieloch medzi oboma trhmi, ale aj o víziách do budúcnosti.

Cieľom projektu je dobudovať základný diaľničný ťah diaľnice D1 Hubová – Ivachnová so štvorpruhovou komunikáciou v značne náročnom území okresu Ružomberok. Projekt sa nachádza na strednom Slovensku, v žilinskom regióne. Diaľnica D1 nahradí a doplní existujúcu dvojpruhovú cestu prvej triedy I/18. Po ukončení výstavby predmetného úseku D1 sa vytvoria podmienky na podstatné odľahčenie dopravy a výrazné zlepšenie dopravno-prevádzkových podmienok pre tranzitnú dopravu v danom území.

Tunely patria k najnákladnejším a technicky najnáročnejším stavbám dopravnej infraštruktúry. Zatiaľ čo kedysi dominovalo cyklické razenie s trhacími prácami, dnes čoraz častejšie nastupujú mechanizované raziace štíty, ktoré umožňujú rýchlejšie a bezpečnejšie napredovanie.

Pokusy o zvýšenie kapacity ŽST Bratislava-hlavná stanica prebiehajú už štyri desaťročia. Prestavba stanice je nevyhnutná z dôvodov morálneho a fyzického opotrebenia, požiadaviek aktuálne platných noriem, zlej reputácie a tiež rastúcich nárokov na rozsah osobnej a nákladnej dopravy.

Od získania financií z európskych fondov uplynuli už tri roky a projekt výstavby novej trolejbusovej trate medzi Patrónkou a Riviérou sa konečne dostal do viditeľnej fázy realizácie. Čo všetko však výstavba prinesie a ako sa zmení doprava v tejto časti Bratislavy? 

Monitoring mostov je dnes neoddeliteľnou súčasťou správy dopravnej infraštruktúry. V čase, keď sa mnohé konštrukcie blížia ku koncu svojej životnosti, je nevyhnutné sledovať ich správanie v reálnom čase, predchádzať haváriám a optimalizovať rozhodnutia o rekonštrukcii či výmene.

Po výjazdovom rokovaní vlády vo Višňovom pri Žiline oznámilo ministerstvo dopravy viacero noviniek, ktoré sa týkajú najsledovanejšieho tunela na Slovensku.

Článok predstavuje technické riešenie tunela Stránov, ktorý sa nachádza na území Českej republiky na preložke cesty I/16 pri obci Jízerní Vtelno. Tunel Stránov je v celej dĺžke budovaný ako hĺbený v otvorenej stavebnej jame. Stavba sa začala 23. 5. 2025, uvedenie do prevádzky sa predpokladá v roku 2027.

V Žiline sa v dňoch 5. - 7. 11. 2025 uskutoční medzinárodná konferencia venovaná existujúcim mostom. Podujatie, ktoré sa koná pod záštitou ministra dopravy a rektora Žilinskej univerzity, spojí odborníkov, správcov mostov aj zástupcov akademickej sféry s cieľom zdieľať skúsenosti a nové poznatky v oblasti hospodárenia s mostami.

Opravy cementobetónových vozoviek patria k náročným technologickým operáciám v cestnom staviteľstve. Opravy menej poškodených krytov z cementového betónu sa robia väčšinou pomocou plastických mált, epoxidových a polyesterových živíc alebo špeciálnych hmôt. Príspevok ukazuje vybrané aspekty problémov opravy zosilnením, ku ktorému siahame, ak sú povrchové poruchy dosiek veľmi rozsiahle, alebo ak je potrebné zväčšiť prevádzkovú výkonnosť vozovky.