Inžinierske stavby

Cieľom projektu je dobudovať základný diaľničný ťah diaľnice D1 Hubová – Ivachnová so štvorpruhovou komunikáciou v značne náročnom území okresu Ružomberok. Projekt sa nachádza na strednom Slovensku, v žilinskom regióne. Diaľnica D1 nahradí a doplní existujúcu dvojpruhovú cestu prvej triedy I/18. Po ukončení výstavby predmetného úseku D1 sa vytvoria podmienky na podstatné odľahčenie dopravy a výrazné zlepšenie dopravno-prevádzkových podmienok pre tranzitnú dopravu v danom území.

Tunely patria k najnákladnejším a technicky najnáročnejším stavbám dopravnej infraštruktúry. Zatiaľ čo kedysi dominovalo cyklické razenie s trhacími prácami, dnes čoraz častejšie nastupujú mechanizované raziace štíty, ktoré umožňujú rýchlejšie a bezpečnejšie napredovanie.

Pokusy o zvýšenie kapacity ŽST Bratislava-hlavná stanica prebiehajú už štyri desaťročia. Prestavba stanice je nevyhnutná z dôvodov morálneho a fyzického opotrebenia, požiadaviek aktuálne platných noriem, zlej reputácie a tiež rastúcich nárokov na rozsah osobnej a nákladnej dopravy.

Od získania financií z európskych fondov uplynuli už tri roky a projekt výstavby novej trolejbusovej trate medzi Patrónkou a Riviérou sa konečne dostal do viditeľnej fázy realizácie. Čo všetko však výstavba prinesie a ako sa zmení doprava v tejto časti Bratislavy? 

Monitoring mostov je dnes neoddeliteľnou súčasťou správy dopravnej infraštruktúry. V čase, keď sa mnohé konštrukcie blížia ku koncu svojej životnosti, je nevyhnutné sledovať ich správanie v reálnom čase, predchádzať haváriám a optimalizovať rozhodnutia o rekonštrukcii či výmene.

Po výjazdovom rokovaní vlády vo Višňovom pri Žiline oznámilo ministerstvo dopravy viacero noviniek, ktoré sa týkajú najsledovanejšieho tunela na Slovensku.

Článok predstavuje technické riešenie tunela Stránov, ktorý sa nachádza na území Českej republiky na preložke cesty I/16 pri obci Jízerní Vtelno. Tunel Stránov je v celej dĺžke budovaný ako hĺbený v otvorenej stavebnej jame. Stavba sa začala 23. 5. 2025, uvedenie do prevádzky sa predpokladá v roku 2027.

V Žiline sa v dňoch 5. - 7. 11. 2025 uskutoční medzinárodná konferencia venovaná existujúcim mostom. Podujatie, ktoré sa koná pod záštitou ministra dopravy a rektora Žilinskej univerzity, spojí odborníkov, správcov mostov aj zástupcov akademickej sféry s cieľom zdieľať skúsenosti a nové poznatky v oblasti hospodárenia s mostami.

Opravy cementobetónových vozoviek patria k náročným technologickým operáciám v cestnom staviteľstve. Opravy menej poškodených krytov z cementového betónu sa robia väčšinou pomocou plastických mált, epoxidových a polyesterových živíc alebo špeciálnych hmôt. Príspevok ukazuje vybrané aspekty problémov opravy zosilnením, ku ktorému siahame, ak sú povrchové poruchy dosiek veľmi rozsiahle, alebo ak je potrebné zväčšiť prevádzkovú výkonnosť vozovky.

Úsek rýchlostnej cesty R2 medzi Kriváňom a Mýtnou v Novohrade bude otvorený 20. novembra. Na rýchlostnej ceste, ktorej súčasťou bude aj najdlhšia estakáda na Slovensku, bola v prvej polovici októbra realizovaná skúška únosnosti mostov.

Na Slovensku potrebujeme dobudovať D1 a vybudovať D3 a R4. Vláda významne podporuje aj tie úseky diaľnic, ktoré súvisia napríklad s budovaním veľkých priemyselných objektov. Ako sa nám darí napredovať? Bude rok 2025 pre naše cesty úspešný? Zhovárame sa s Igorom Chomom, štátnym tajomníkom Ministerstva dopravy SR.

Zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky, nové technológie, legislatíva aj medzinárodné skúsenosti boli hlavnými témami konferencie BECEP 2025, ktorá sa konala 24. až 26. septembra na Štrbskom Plese. Podujatie s viac ako 130 účastníkmi z viacerých krajín potvrdilo svoj význam ako najdôležitejšie fórum v oblasti dopravnej bezpečnosti na Slovensku.

Príspevok je spracovaný ako výstup diplomovej práce v spolupráci s Letiskom M. R. Štefánika. Venuje sa návrhu obnovy rolovacích dráh so zameraním na optimalizáciu dráhového systému pre lietadlá kategórie E. Predmetom riešenia je rolovacia dráha Foxtrot 1, ktorej stav nezodpovedá aktuálnym štandardom. Návrh zahŕňa modernizáciu konštrukčných vrstiev a úpravu geometrie dráh s cieľom zvýšiť prevádzkovú bezpečnosť a zabezpečiť súlad s požiadavkami ICAO, to všetko pri nepretržitej prevádzke letiska počas stavebných prác.

Obsahom článku sú geotechnické riešenia zárubných a oporných múrov na modernizovanej železničnej trati v úseku Liptovský Hrádok – Paludza, ktorá je v procese verejného obstarávania na výber zhotoviteľa. Súčasťou toho istého projektu, resp. modernizovanej časti, je aj hĺbený tunel Paludza. Železnica vedie vo vybranom koridore v blízkosti diaľnice D1 a prekonáva viaceré terénne nerovnosti. Od samotnej hĺbky zárezov, v ktorých trať vedie, boli odvodené a projektovo pripravené rôzne typy a kombinácie geotechnických konštrukcií.