ASB Články na tému

mosty

Každý druhý most na Slovensku je v zlom stave a diaľnice sa stavajú pomaly. Problémom je, že investičný proces pri cestnej infraštruktúre trvá v priemere 14 rokov, čo ohrozuje dokončenie hlavných cestných úsekov. Vyplýva to z auditu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), ktorý sa zameral na stav ciest, mostov a prínos zrealizovaných projektov na diaľniciach v období rokov 2021 až 2024.

TASR -

Zlepšovací návrh zhotoviteľa môže zjednodušiť a urýchliť stavebné práce. To predstavujeme v článku, kde taký návrh rieši zmenu zakladania pilierov mostného objektu SO 215-00 Most na ceste I/18 nad R4 v km 12,19. Zhotoviteľom mostného objektu je spoločnosť VÁHOSTAV. Zodpovedne pripravený zlepšovací návrh môže pri odbornej a konštruktívnej komunikácii účastníkov výstavby priniesť pre zainteresovaných viaceré pozitívne efekty (termínové, technologické, ekonomické) počas celého procesu realizácie stavby.

Časopis Inžinierske stavby -

Na Slovensku pribudne takmer stovka nových mostov, ktoré uľahčia dopravnú situáciu po celom Slovensku. Nejde len o diaľničné mosty, v niektorých prípadoch sú to mostné objekty, ktoré vedú ponad diaľnicu, nahrádzajú staré mosty alebo sú súčasťou nového dopravného riešenia.

redakcia ASB -

Most na R1 pri obci Váhovce je dôležitý cestný most premosťujúci hornú časť priehradnej nádrže vodného diela Kráľová. Na Slovensku patrí k väčším mostom, a to hlavne svojou dĺžkou premostenia, ktorá dosahuje 630 m. Most pozostáva z dvoch samostatných nosných konštrukcií pre každý jazdný pás diaľnice R1 a zo spodnej stavby so spoločnými základmi pilierov nesúcich obe nosné konštrukcie. Predmetom rekonštrukcie bol pravý most v smere jazdy od Trnavy do Nitry.

Modernizácia železničných tratí na Slovensku je jedným z najvýraznejších krokov smerom k bezpečnejšej, rýchlejšej a komfortnejšej doprave. Slovensko je súčasťou siete dopravných koridorov prepájajúcich kľúčové metropolitné uzly najmä vďaka železničnej trase Bratislava – Žilina – Čierna nad Tisou, ktorá patrí do európskeho koridoru č. V. Modernizácii čiastkového úseku tohto koridoru sme sa venovali už v IS č. 2/2024 pri téme mostov uzla Žilina. V tomto článku upriamujeme pozornosť na ďalší významný úsek: modernizáciu trate Liptovský Mikuláš – Poprad-Tatry.

Časopis Inžinierske stavby -

Neoddeliteľnou súčasťou projektov vysokorýchlostných tratí v Českej republike je návrh železničných mostov na samotných tratiach, ako aj mostov zabezpečujúcich mimoúrovňové kríženie s novou traťou. Pri príprave sa v maximálnej miere uplatňuje štandardizácia konštrukcií, pri súčasnom rešpektovaní špecifík a kritérií vyplývajúcich z návrhovej rýchlosti 320 km/h, s možnosťou zvýšenia až na 350 km/h. Príspevok sa zameriava najmä na mostné objekty v úsekoch RS2 Brno (Modřice) – Rakvice a RS4 Ústí nad Labem – štátna hranica SRN, vrátane oblasti portálu Krušnohorského tunela.

Výstavba Vážskej cyklotrasy je jedným z kúčových projektov cyklistickej infraštruktúry. Súčasťou trasy je niekoľko mostov, ktoré sú riešené buď ako novostavby, alebo rekonštrukcie jestvujúcich premostení. Jeden z nových mostov sa nachádza v Žiline, odkiaľ umožňuje cyklistom prejazd do mestskej časti Považský Chlmec.

Pripravovaná stavba novej mimoúrovňovej križovatky v Brne, na pomedzí jeho mestských častí Komín, Kníničky a Bystrc, by mala vyriešiť dlhodobý problém dopravného uzla. Lokalita, v ktorej sa stavba nachádza, je veľmi zložitá. Je situovaná v severozápadnej časti mesta, v mieste hlavnej dopravnej tepny spájajúcej centrum, uvedené mestské časti, rekreačnú oblasť Brněnská přehrada, prírodný park Podkomorské lesy, Komínsky vrch a oboru Holedná.

Časť nadjazdu pri Brodskom v okrese Skalica nad železničnou traťou Kúty – Břeclav sa v sobotu zrútila. Pre cestujúcich nevznikajú žiadne nové obmedzenia. Uviedla to riaditeľka odboru komunikácie Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) Jana Pôbišová.

TASR redakcia ASB -

V súčasnosti prebieha výstavba rýchlostnej cesty R2 Kriváň – Mýtna, ktorej súčasťou je aj najdlhšia estakáda na Slovensku s dĺžkou takmer 4,5 km, prechádzajúca údolím Krivánskeho potoka. Estakáda je rozdelená na dva stavebné celky 209-01 a 209-02, pričom dilatačný celok DC4 stavebného objektu 209-01 je realizovaný metódou letmej betonáže pomocou štyroch párov Doka-vozíkov letmej betonáže.

Časopis Inžinierske stavby -