Ateliér PANTOGRAPH: Medzi developermi sú priepastné rozdiely v tom, aké majú know-how

Dlhodobo systematicky rozvíjajú spoluprácu s ateliérmi ako Zaha Hadid, BIG, KCAP, Snohetta, Egret West a mnohými ďalšími. Keď sa v stretli na chodbách „intráku“, netušili, že po skončení školy, keď sa ich cesty rozišli a každý išiel iným smerom, sa raz stretnú a vytvoria jeden z najúspešnejších slovenských architektonických ateliérov.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Na začiatku, v roku 2012, ste boli štyria (Tomáš Auxt, Linda Hrušovská, Miroslav Hrušovský, Peter Kožuško). Dnes ateliér tvorí viac než 40 architektov a stavebných inžinierov. Kedy a ako sa začal písať váš spoločný príbeh?

Linda Hrušovská: Náš príbeh sa začal v septembri 2001 (pred 9/11) na 5. poschodí internátu Nikosa Belojanisa. Práve tu sme prežili v partii úžasných kamošov celé študentské obdobie. Po škole sme sa síce každý vydali iným smerom, no napriek tomu sme zostali v úzkom kontakte.

Miroslav Hrušovský: V roku 2012 pri príležitosti spolupracovať na jednom výnimočnom súkromnom projekte sme dali dokopy naše rôznorodé zručnosti, ktoré sme nadobudli v praxi, založili ateliér a odvtedy ho rozvíjame spolu. Bola to šťastná náhoda, ktorú sme premenili na už menej náhodnú budúcnosť.

Prečo práve povolanie architekt? Ovplyvnil vás niekto pri výbere?

Miroslav Hrušovský: Vykonávať povolanie architekta má mnoho podôb. V čase, keď sme sa preň rozhodli, nik z nás netušil, na aké rôzne aplikácie a v akých rozličných situáciách je architekt potrebný a aj prítomný. Ani jeden z nás nepochádza z architektonického prostredia a aj cesta každého z nás k tomuto povolaniu je jedinečná.

Napriek tomu nás spája je práve tá schopnosť architekta formovať a spoluvytvárať priestor a zároveň prinášať tie správne riešenia na jednotlivé výzvy. Azda nie je klišé konštatovať, že v skutočnosti architekta neovplyvňuje žiaden guru alebo mentor, ale uvedomenie si, že pôsobíte na celé spektrum spoločnosti a nesiete zodpovednosť za prostredie, v ktorom ľudia trávia svoj život.

Peter Kožuško: Celá moja rodina sa venovala umeniu. Bolo to prirodzené rozhodnutie.

Ovplyvňuje vás to, že jeden zo spoluzakladateľov pracoval 10 rokov pre jedného z najväčších developerov Slovenska? Ak áno, v akom smere?

Tomáš Auxt: Určite áno, túto skúsenosť vo firme reprezentuje nielen jeden, ale až dvaja partneri.

Miroslav Hrušovský: Skúsenosť s developerským prostredím, spôsob, ako nastaviť správne celý proces tvorby diela, je len časť úspechu. Pre rast každého architektonického štúdia je nevyhnutná samotná organizácia a manažovanie ateliéru ako firmy. Na Slovensku je len niekoľko ateliérov, ktoré tento proces zvládli, a nie je žiadnym prekvapením, že sú to tie najväčšie.

Pán Hrušovský, vy ste sa kedysi pre náš časopis vyjadrili, že takúto skúsenosť by mal mať povinne každý architekt. Prečo?

Miroslav Hrušovský: To si už nepamätám, ale asi by som vynechal slovo „povinne“. Je to veľmi jednoduché. Ak si predstavíme stavebný segment v hierarchickom diagrame, tak developer je v ňom na vrchole. Nemá nad sebou nikoho, na koho by dokázal preniesť svoje problémy, a všetko končí na jeho pleciach.

Ak situáciu nevyrieši, má to bolestivé dôsledky. Ak akceptujete túto realitu, bude pre vás jednoduché rovnako uvažovať pri riadení vlastného ateliéru, dokážete lepšie pochopiť svojho klienta a pomôcť mu riešiť jeho problémy.

Tento postoj si určite viete osvojiť aj v iných segmentoch a profesiách, ale práca u developera vám zároveň odhalí kuchyňu vašich budúcich klientov. V neposlednom rade však treba povedať, že medzi developermi sú priepastné rozdiely v tom, akú majú politiku, ako sú riadení, aké majú know-how. Moje odporúčanie teda nie je univerzálne.

Čo vás odlišuje od iných?

Peter Kožuško: Práve tá rôznorodosť nás ako partnerov, a to v riadení ateliéru, architektonickej tvorbe aj osobnostne. Zároveň máme medzi sebou styčné plochy, v ktorých sa dopĺňame. Nezanedbateľnú rolu hrá aj fakt, že sme dlhoroční priatelia, vďaka čomu dokážeme fungovať na jednej vlnovej dĺžke.

Ako je váš ateliér organizovaný, aby zvládol vysoký objem zákaziek? Čo je kľúčom k efektívnemu riadeniu?

Miroslav Hrušovský: Náš ateliér je organizovaný na princípoch agilného manažmentu, čo nám umožňuje efektívne zvládať vysoký objem zákaziek a dynamicky reagovať na potreby klientov. Agilný prístup nám pomáha optimalizovať pracovné procesy, zvyšovať kvalitu výstupov a udržiavať vysokú úroveň kreativity v tíme. Kladie dôraz na flexibilitu, iteratívne plánovanie a kontinuálnu spätnú väzbu.

Peter Kožuško: V našom ateliéri aplikujeme princípy tímovej spolupráce a multidisciplinárny prístup. Namiesto rigidných hierarchií pracujeme v menších autonómnych tímoch, kde architekti s rôznym zameraním a špecialisti na technické riešenia úzko spolupracujú. Každý tím má jasne definované úlohy, no zároveň flexibilitu pri ich riešení.

Miroslav Hrušovský: Projekty rozdeľujeme do menších fáz (tzv. iterácií), pričom pravidelne testujeme a validujeme riešenia s klientom. To minimalizuje riziko rozsiahlych zmien v neskorých štádiách projektu a zabezpečuje, že výsledok presne reflektuje požiadavky. V architektúre sú síce zmeny nevyhnutné – od klientskych požiadaviek až po regulácie, ale vďaka agilnému prístupu vieme efektívne reagovať na nové okolnosti.

Kľúčovú úlohu zohráva technologická podpora a digitalizácia. Využívame BIM, cloud, AI nástroje, ktoré umožňujú efektívne riadenie úloh, sledovanie termínov a okamžitý prístup k aktuálnym verziám projektov. Vďaka týmto princípom vieme udržať vysokú produktivitu, kreatívne prostredie a zároveň garantovať kvalitu aj pri veľkom počte paralelných projektov.

Dielo Poľovnícky dom v Malých Karpatoch získal v roku 2017 ocenenie CE ZA AR v kategórii Občianske a priemyselné budovy a nomináciu na cenu Mies van der Rohe Award. Bol to váš prelomový projekt?

Linda Hrušovská: Určite áno. Poľovnícky dom silne rezonoval u architektonickej, ale aj laickej verejnosti. Pri náročných a rozsiahlych projektoch je výsledok práce architekta viditeľný až po veľmi dlhom čase. Táto realizácia svojím rozsahom patrí medzi tie najmenšie, aké sme navrhovali, ale práve vďaka tomu sme vedeli prezentovať náš prístup k tvorbe na netradičnej typológii a zároveň získať kredit významného slovenského ateliéru.

Tomáš Auxt: Ale sú to aj projekty ako napríklad Nový Majerhof, Muchovo námestie a martinská nemocnica.

V poslednom období rezonujú aj vaše projekty základných škôl. Prečo práve tento druh stavieb?

Miroslav Hrušovský: Verejné stavby, či už ako rekonštrukcie, alebo ako novostavby, sú na Slovensku stále málo zastúpené v portfóliu architektonických ateliérov. Naše rozhodnutie bolo viac pocitové ako racionálne. Rozhodli sme sa investovať časť svojej energie a zisku ateliéru do pomoci pri príprave projektov, ktoré majú pozitívny vplyv na spoločnosť. Vzdelanie je kľúčová oblasť, ktorá ovplyvní budúcnosť nás všetkých.

Rozbehli ste aj projekt martinskej nemocnice. Dnes už na nej nepracujete. Venujete sa však inej nemocnici. Môžete nám priblížiť toto dielo?

Tomáš Auxt: Je nám veľmi ľúto, že ďalej projekt v Martine nemôže pokračovať. Náš ateliér oslovili na spoluprácu na podobne významnej nemocnici. Zloženie projektového tímu, jeho organizácia a aj jeho odhodlanosť výrazným spôsobom umožňujú tomuto projektu napredovať. Koncept tejto nemocnice vychádza z projektu v Martine.

Napriek tomu, že sme náš martinský projekt nenavrhovali s úmyslom typovej stavby, ukazuje sa že je veľmi dobre adaptovateľný. Aj nová lokalita je exponovaným miestom. Práve návrh kompaktného tvaru nemocnice na jednej strane efektne a správne urbanisticky komponuje vedutu mesta a na druhej svojou prevádzkou ,,mikročipu,, efektívne reflektuje na súčasné trendy v zdravotníctve.

Akú úlohu zohrávate v projekte Istropolisu? V akom štádiu sú prípravy? A ako tento projekt vnímate?

Miroslav Hrušovský: Práve v čase projektovania nemocnice v Martine prebiehala aj súťaž na prestavbu Trnavského mýta, ktorej sme sa však nezúčastnili. V silnej konkurencii sa víťazom stalo holandské štúdio KCAP. Následne sme uspeli vo výbere na pozíciu lokálneho architekta, a to práve vďaka tomu, že máme významnú skúsenosť s touto formou spolupráce.

Tento projekt vyvoláva prirodzene vášnivú diskusiu vzhľadom na fakt, že novej výstavbe predchádzalo zbúranie pôvodného Istropolisu. Zároveň to vytvára aj pozitívny tlak na výsledok, keďže celá spoločnosť, ako aj odborná verejnosť očakáva adekvátnu náhradu. Urbanistické riešenie KCAP z lokality Trnavského mýta vytvára skutočne uzlový priestor mesta a aj návrhom nového kultúrneho stánku k tomu rozhodne smeruje.

Na svojom „konte“ máte aj množstvo spoluprác s tými najvýznamnejšími zahraničnými architektonickými ateliérmi. Čo ste sa od týchto architektov naučili a v čom našli inšpiráciu u vás?

Miroslav Hrušovský: Predstavte si, aký vplyv by malo, ak by futbalový tím Slovana trénoval spoločne s Realom Madrid. Takto sme si to predstavovali aj my. Nechceli sme vycestovať do zahraničia a zbierať skúsenosti v ateliéroch ako radoví architekti. Namiesto toho dlhodobo systematicky rozvíjame spoluprácu s ateliérmi ako Zaha Hadid, BIG, KCAP, Snohetta, Egret West a mnohými ďalšími.

Je to nekonečný proces získavania know-how v aplikácii efektívnych (alebo neefektívnych) pracovných procesov, pokročilých digitálnych technológií, v práci s novými materiálmi a konštrukciami. Dôležitým vstupom je rozdielnosť prístupu k riešeniu problémov a prioritizácii témy vplyvu na životné prostredie pri rozhodovaní a dizajne.

Analyzujete svoje dokončené projekty? Ak áno, akým spôsobom?

Miroslav Hrušovský: Samozrejme, analyzujeme ich v Exceli. Na základe správnych dát vieme totiž nielen vyhodnotiť dokončený projekt, ale aj vytvárať databázu rôznych parametrov, na základe ktorých začíname nové projekty. Môže to pôsobiť rozporuplne vzhľadom na výtvarnú stránku nášho povolania, ale pravda je, že nám to pomáha pri navrhovaní dosiahnuť čo najlepší výsledok. Ak by sme mali parafrázovať heslo funkcionalizmu na súčasnosť, tak stále platí, že ,,forma nasleduje funkciu“ (excelovú).

Čo momentálne najviac rezonuje v profesii architekt, v architektúre?

Peter Kožuško: Termíny a rozpočet. Tieto dva fundamenty sú zásadné, a to pri komerčných aj verejných zákazkách. Výrazným spôsobom vplývajú na samotnú tvorbu, priam hranične limitujú možnosti, akým spôsobom priniesť unikátne riešenie. A to v rovnakej miere či už vo forme krátkeho tvorivého procesu alebo obmedzujúcich finančných mantinelov. Táto realita sa, žiaľ, netýka iba nášho prostredia, ale má globálny charakter.

Tomáš Auxt: Demografia.

Miroslav Hrušovský: AI a mechanizácia výroby.

Článok bol uverejnený v špeciálnej publikácii ASB Najvýznamnejšie architektonické ateliéry