Ateliér SIEBERT + TALAŠ: Naším cieľom je udržať si kreativitu aj pri väčších projektoch

Ako sami hovoria, to, čo robia, a to, čo milujú, je to isté. Matej Siebert a Roman Talaš do všetkej svojej práce vkladajú veľký kus samých seba. Od svojho vzniku ateliér pracoval na širokom spektre malých i veľkých projektov. V určitom bode sa vedome rozhodli opustiť menšie zadania, ako sú interiéry či rodinné domy, a ich práca sa prirodzene posunula k rozsiahlejším urbanistickým celkom – bytovým domom, administratívnym budovám či celým mestským štvrtiam.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Ateliér ste založili v roku 2002, mal 14 členov. Ako ste sa stretli a začali spolupracovať?

Siebert: Naše stretnutie nebolo náhodné – spájala nás spoločná skúsenosť zo štúdia a praxe v Rakúsku, ktorá viedla k založeniu ateliéru SIEBERT + TALAŠ. Názov nesie naše mená, renomé a zodpovednosť, s ktorou pristupujeme ku každému zadaniu.

Symbol plus vyjadruje spoluprácu a synergiu – nejde len o ateliér, ale o organizovanú architektonickú firmu, kde sa know-how „zdieľa“ a jednotlivci sa dopĺňajú. Myšlienka vznikla už v 80. rokoch, keď mal Roman možnosť vidieť v Rakúsku, ako efektívne môže architektonická firma fungovať.

Naša spolupráca sa začala pri projekte 360 pobočiek Slovenskej sporiteľne, kde som prizval kolegov vrátane Romana. Ten mal odvahu ponúknuť partnerstvo, čím v roku 2002 vznikol SIEBERT + TALAŠ.

Aké boli vaše začiatky?

Siebert: Naša generácia zažila zásadný prelom – začali sme študovať na sklonku totality, no po roku 1989 sa všetky existujúce vzťahy a mechanizmy architektúry rozpadli. Ocitli sme sa na zelenej lúke, bez jasného systému či podpory a museli sme si vytvoriť vlastnú cestu.

Využili sme skúsenosti zo zahraničia, kde sme pochopili odlišný prístup k architektonickej kultúre. To nám pomohlo presvedčiť veľkú rakúsku spoločnosť, aby nám zverila projekt – čo bolo pre tridsaťročného architekta nezvyčajné, dnes už možno nepredstaviteľné. Náš úspech nestál len na dizajne, ale na systémovom prístupe, ktorý zohľadňoval realizovateľnosť, funkčnosť a časové faktory – a práve to klient ocenil.

Víziu a filozofiu ateliéru ste si stanovili už na úplnom začiatku?

Siebert: Od začiatku sme s Romanom mali spoločnú víziu fungujúcej architektonickej spoločnosti. Vieme, že ak chce ateliér efektívne fungovať, architekt musí byť ochotný delegovať, vzdať sa časti kontroly a rozlišovať medzi tvorivou prácou a organizačnými procesmi.

Preto sme už na začiatku systematicky nastavovali procesy – ako prví na Slovensku sme zaviedli CRM systém, ktorý sme si sami navrhli, a ako jeden z prvých ateliérov sme mali pozíciu CEO s ekonomickým vzdelaním. Práve to nám pomohlo optimalizovať financie. Chápanie, že architektúra potrebuje ekonomickú stabilitu, neznamená vzdať sa kreativity.

Talaš: Mladý architekt často verí, že všetko zvládne sám, no toto „raketové palivo“ môže časom vyhorieť. Práve vtedy mnohé ateliéry skĺznu k pragmatickým zadaniam či projektom, kde nie je priestor na invenciu. Naším cieľom je udržať si kreativitu aj pri väčších projektoch. Inšpirujeme sa ateliérmi ako OMA či Norman Foster, keďže sme mali možnosť nahliadnuť do ich procesu. Aj vo veľkej firme je možné zachovať vysokú úroveň architektúry, to je cesta, ktorou chceme ísť.

V roku 2018 ste založili architektonickú kanceláriu v Prahe. Prečo práve Česká republika? Prečo nie napríklad Rakúsko, keďže obaja máte v rámci svojho predchádzajúceho vzdelania k tejto krajine bližšie?

Siebert: Spolupráca s architektonickým ateliérom Foster + Partners a ďalšími britskými ateliérmi nám ukázala, čo znamená byť medzinárodným architektom. Okrem kvalitnej architektúry je kľúčový silný marketing, ktorý dokáže ateliér presadiť v zahraničí.

Na Slovensku aspekt podporovania stratégie definovania nás architektov ako niečoho svetovo jedinečného nie je. Bez kombinácie podpory domácich mecenášov a medzinárodných kurátorov architektúry to nejde, asi preto sa žiaden domáci ateliér doteraz svetovo nepresadil.

Talaš: Myšlienka založiť pobočku aj v Českej republike vznikla, ako mnoho iných vecí, úplnou náhodou. To, že sa nám to podarilo, je výsledkom šťastnej konštelácie hviezd. Česká republika dnes dopĺňa našu komunitu rôznymi znalosťami a know-how aj v oblasti letísk a nemocníc. Najväčším úspechom bola výhra v architektonickej súťaži o dizajn troch bytových domov v bloku novostavieb v Prahe-Smíchove, kde zabezpečujeme aj projektové riešenie.

Dnes má architektonická kancelária SIEBERT + TALAŠ 50 ľudí na Slovensku a 35 v Čechách. Na slovenské pomery ste jeden z najväčších, ak nie najväčší ateliér. Ako máte nastavené systémy fungovania?

Siebert: Existuje výskum Architektonickej rady Európy (ACE), podľa ktorého v EÚ 95 percent architektov pracuje v ateliéroch s počtom jeden až päť ľudí. Nie je to žiadna náhoda, pretože to je veľkosť, ktorá sa dá reálne zvládnuť bez akéhokoľvek manažmentu. Keď chce byť ateliér väčší, musí začať pracovať na reálnom manažmente, ktorý je však drahý a odoberá zisk tak, že sa to neoplatí.

Vo svete je obvyklé, že existujú ateliéry, ktoré majú viac ako 60 ľudí práve preto, aby dokázali pokryť tieto zložité manažérske štruktúry pre veľké projekty. Tak to jednoducho je. Veľká architektonická firma znamená manažovať viacero paralelných súčastí. Prvou sú pravidelné organizačné procesy.

Talaš: Druhou je manažovanie práce na samotných projektoch. Aj my používame svetovo osvedčené tímy s piatimi až šiestimi ľuďmi, v ktorých je vždy niekto schopný riadiť a zodpovedať za dobré splnenie projektu. Tímy nie sú izolované, ale pospájané štruktúrami interného know-how. Pre dobrú architektonickú kanceláriu je kľúčové aj riadenie ambícií vo vzťahu k stereotypom, nerezignovať na kreativitu a tvorivosť.

Projektujete nemocnicu v Banskej Bystrici. V portfóliu vášho ateliéru sú diela ako AS Nivy, Twin City Tower, Nové Apollo, Vydrica alebo Nesto. Autobusová stanica Nivy navždy zmenila tvár hlavného mesta. Niektorí tvrdia, že v dobrom, iní majú opačný názor. Ako po pár rokoch vnímate dielo vy?

Siebert: Prijatie alebo odmietnutie Nív treba vnímať v širšom kontexte rozdielov medzi slovenskou a zahraničnou architektonickou kultúrou. V rozhovore s Janom Bendom, českým architektom pôsobiacim v Kanade a Číne, som si uvedomil zásadný rozdiel v prístupe.

Slovenská a česká architektúra bola historicky komplikovaná, vrstvená a náročná, čo často vyžadovalo obrovské individuálne úsilie a genialitu architekta na dosiahnutie zdanlivo jednoduchého výsledku. V iných krajinách je architektonické myslenie, napríklad pri administratívach, úplne iné – jednoduchšie, ale zároveň atraktívne a funkčné.

Talaš: Podobnú skúsenosť sme získali pri spolupráci s Robertom Bishopom z ateliéru Benoy. Náš návrh Nív viac pripomínal hrdinské obdobie 60. rokov svojou monumentálnou kompozíciou, zatiaľ čo britský model pracoval s inými princípmi, viac orientovanými na užívateľskú skúsenosť a pragmatizmus. Tento moment bol pre nás zlomový – naučili sme sa zbaviť estetiky moderny a namiesto formálnej vznešenosti sa sústrediť na sociálny rozmer architektúry.

To, že niektorí architekti myšlienkovo spätí s modernou 60. rokov Nivy odmietajú, neznamená, že ide o dobrý či zlý prístup – sú to dve odlišné architektonické kultúry. Zaujímavé však je, že medzi laickou verejnosťou som sa nestretol s negatívnou reakciou. Prečo? Pretože Nivy nie sú sochou v meste, ale praktickým a živým priestorom. Budúcnosť ukáže, ako sa na Nivy bude nazerať o niekoľko desaťročí.

Boli ste generálnym projektantom diela Vydrica. Ako konkrétne prebieha spolupráca na tomto projekte?

Siebert: Na projekte Vydrica môžeme demonštrovať ďalšie hodnoty, ktoré má náš ateliér, môžeme byť komplexní a projektovať. Boli sme prizvaní na spoluprácu výlučne v projekčnej fáze, koncepciu tvorili kolegovia z ateliéru Compass v spolupráci s architektom a urbanistom Igorom Markom. Našou úlohou bolo robiť prvú fázu, ktorá je dnes dokončená.

Dôvod toho, prečo si nás klient prizval, bol jednoduchý – dôveroval našim schopnostiam robiť stavebnú, konštrukčnú časť dobre a správne očakával veľkú pomoc práve v tom, že dokážeme vytvoriť tento veľmi konštrukčne náročný komplex tak, aby mohol aj dobre fungovať po stavebnej stránke. Vydrica je súčasť mesta a všetci chceme, aby sa stala jeho dobrou súčasťou.

Čo pre vás znamená projekt Nesto?

Siebert: Projekt Nesto predstavuje jedinečnú príležitosť na formovanie novej mestskej štvrte, na ktorej sa podieľali domáci aj zahraniční architekti. Počas procesu sme čelili mnohým výzvam a otázkam, ktoré nás viedli k hľadaniu identity kvalitnej architektúry v rámci slovenských investičných možností.

Kľúčovou úlohou bolo navrhnúť kvalitné mestské bývanie v odľahlejšej polohe, ktorá stojí v kontraste s prémiovou lokalitou Vydrice. Pri obmedzených finančných zdrojoch bolo nevyhnutné nájsť riešenia, ktoré zabezpečia vysoký štandard bývania a zároveň integrujú projekt do širšieho urbanistického kontextu.

Práve dôsledné premýšľanie o vzťahoch medzi jednotlivými časťami mesta nám umožnilo lepšie pochopiť dynamiku urbanistických väzieb a ich vplyv na kvalitu života, ktoré sme premietli ako do konceptu, tak aj do projekcie.

Tvoríte interiéry, väčšie zóny, centrá, ale robíte aj školy. Ako ste spomínali, tvoríte aj školu Félix, spolupracujete s americkým štúdiom Fielding.

Talaš: V určitom bode sme sa vedome rozhodli opustiť menšie zadania, ako sú interiéry či rodinné domy, a už roky sa im nevenujeme. Menšie ateliéry s flexibilnejšou štruktúrou sú na tento typ projektov vhodnejšie, zatiaľ čo náš prístup sa prirodzene posunul k rozsiahlejším urbanistickým celkom – bytovým domom, administratívnym budovám či celým mestským štvrtiam.

Popri týchto zadaniach sa prirodzene pridali aj školy. Tie sa dlho nestavali, posledné typové školy vznikali koncom 80. rokov, no vzdelávacie prostredie sa odvtedy zásadne zmenilo.

Inšpirovali sme sa nemeckým školským systémom, ktorý prináša nové architektonické riešenia, reflektujúce moderné formy vzdelávania. Skúmanie nás priviedlo k spolupráci so sieťou škôl Félix, ktorá predstavuje alternatívu k štátnemu vzdelaniu a vníma školu ako komunitný priestor podporujúci spoluprácu.

Na koncepte sme spolupracovali s americkým štúdiom Fielding International, ktorého tím tvorí kombinácia pedagógov, sociológov a architektov, schopných vytvoriť komplexné vzdelávacie prostredie. V rámci spoločných workshopov sme identifikovali kľúčové priestory, ktoré podporujú rozmanitosť vnímania, eliminujú hierarchiu a nahrádzajú zastaraný vertikálny model vzdelávania priateľským a otvoreným prostredím.

Aké sú dnes najväčšie výzvy pre profesiu architekta?

Siebert: V Európe sa vedie intenzívna diskusia o postavení architekta, ktorý by nemal byť autoritatívnym generálom, ale generalistom – osobnosťou schopnou prepájať všetkých účastníkov procesu. Úlohou architekta je riešiť rozpory, hľadať konsenzus a vytvárať synergiu medzi dizajnom, funkčnosťou a technickými riešeniami. Tento princíp je základom nášho ateliéru, symbolizuje ho pluska v našom názve ako schopnosť spájať.

Dnes sa architekti čoraz viac vzdávajú svojej roly v prospech špecialistov, ktorí presadzujú izolované technické riešenia bez širšieho kontextu. Ak architekt rezignuje na konštrukčnú logiku a prevádzkové vzťahy, stáva sa len dekoratérom, čím stráca svoju jedinečnosť. Musí mať jasnú víziu a schopnosť strhnúť ostatných, aby vzniklo niečo výnimočné, a byť schopný spájať všetky aspekty. Bez tejto energie je výsledkom iba priemer.

Aká je vízia ateliéru?

Talaš: Pri veľkých projektoch si opakovane uvedomujeme, že architekt je kľúčovým integrátorom. Dobrý architekt nielen počúva, ale aj kriticky analyzuje fakty, neprispôsobuje si ich podľa vlastnej potreby, ale prijíma ich ako výzvu. Práve tak vznikajú skutočne jedinečné riešenia, pričom tímová spolupráca je podmienkou. Počas spolupráce s ateliérom Normana Fostera sme si osvojili prístup, v ktorom problémy nie sú prekážkou, ale zdrojom inšpirácie.

Siebert: V našom ateliéri vedome pracujeme s vonkajšími podnetmi a vnímaním inakosti ako príležitosti, nie hrozby. Byť odlišný je často vnímané s podozrením, no dlhodobo sa kvalita a správnosť rozhodnutí vždy ukážu. Táto vízia, v ktorú veríme od začiatku, je dôvodom, prečo si náš ateliér udržuje stabilnú pozíciu na trhu.

Článok bol uverejnený v špeciálnej publikácii ASB Najvýznamnejšie architektonické ateliéry