Bez kúrenia aj chladenia. Výrobná hala vo Voderadoch ukázala, ako môžu byť priemyselné objekty energeticky sebestačné

Výrobná hala EcoCocon vo Voderadoch predstavuje netradičný prístup k priemyselnej architektúre. Objekt z dielne štúdia Createrra využíva prírodné materiály, ako sú slama a drevo, a vďaka premyslenému návrhu dosahuje mimoriadne nízku energetickú náročnosť.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Architektonické štúdio Createrra má vo svojom portfóliu predovšetkým projekty rodinných domov. V posledných rokoch však ašpiruje k postupnému prechodu k väčším stavbám, viacpodlažným objektom a iným typológiám, než je bývanie.

„Chceme zúžitkovať 20 rokov skúseností s projektovaním drevostavieb v širšom zábere. Ašpirujeme na postupný prechod k takým typológiám, ktoré majú svojou mierkou väčší impakt a v ktorých vieme lepšie, silnejšie a vo väčšej miere uplatniť spôsob, akým staviame a navrhujeme v rámci tej najudržateľnejšej možnej architektúry – supraorganickej architektúry, ktorou sme nedávno v rámci rebrandingu manifestovali spôsob, akým navrhujeme,“ tvrdia architekti. 

Prechod k väčším typológiám

Príkladom je aj Výrobná hala EcoCocon vo Voderadoch, ktorej realizácia prebehla ešte v roku 2024. Pre architektonické štúdio Createrra predstavuje dôležitý evolučný krok – prechod k väčším typológiám s násobne väčším pozitívnym impaktom na životné prostredie. 

„Zatiaľ čo pri rodinnom dome pracujeme s intímnou mierkou, personalizovanými emóciami a mikrodetailom, priemyselný objekt nás stavia pred hru s makrohmotou a prísnou funkčnou logikou výrobného procesu. V našom ateliéri Createrra však oba tieto svety spája rovnaká filozofia – superorganická architektúra,“ približujú autori projektu.

Protipól k unifikovanej architektúre priemyselných stavieb

Prostredie, v ktorom sa stavba nachádza, nesie typické znaky súčasných industriálnych a logistických zón. Podľa architektov mu povačšine dominovali unifikované, chladné plechové anonymné objekty bez autorského rukopisu, architektonickej pridanej hodnoty, bez ľudskej mierky, či vzťahu k prostrediu.

Na tento kontext sa rozhodli reagovať vytvorením vedomého protipólu. Navrhli jednoduchú kubickú formu s asymetrickou sedlovou strechou, ktorá svojou geometriou a použitými materiálmi komunikuje s okolitou poľnohospodárskou krajinou. 

„Pri výrobnej hale sme uplatnili princíp formy, ktorá priamo nasleduje funkciu a minimalizuje materiálové vstupy. Z dôvodu logiky a praktickosti sú najväčšie a najvyššie súčasti robotickej výrobnej linky umiestnené v strede dĺžky stavby pod hrebeňom, pričom od neho do strán boli navrhnuté nižšie stroje, a tým pádom sa využil aj ich menší nárok na svetlú výšku priestoru. Strecha sa preto pozdĺžne do dlhších strán pôdorysu netypicky zvažuje, pričom bežnejšie sa orientuje hrebeň strechy rovnobežne s dlhšou dimenziou objektu, nie kolmo naň,“ upresňujú architekti.

Prírodné materiály patria aj na priemyselné stavby

Dlhším fasádam objektu dominuje séria drevohliníkových okien certifikovaných pre pasívny štandard. Podľa autorov projektu tento stavebný detail pozdvihuje charakter inak nudných a nezdravých priemyselných hál na zdravé pracovné prostredie s prísunom denného svetla po celej budove. „Nevidíme dôvod prečo by sa prírodnými materiálmi mal človek obklopiť len v priestoroch domova,“ zamýšľajú sa architekti.

„Povrchy sme zámerne ponechali v ich najpôvodnejšej, surovej a úprimnej podobe. Odhalené drevené konštrukcie a slamené panely tu netvoria len stavebnú obálku, ale stávajú sa samotným vizuálnym a estetickým zážitkom z architektúry,“ dodávajú. 

Ľudská mierka a hrejivosť

Príjemným akcentom je vstupná časť s dreveným lamelovým portálom, ktorý podľa slov samotných autorov projektu prináša do priemyselnej zóny chýbajúcu ľudskú mierku a hrejivosť. Nechýba ani zelená strecha na celej ploche objektu, ktorá budovu vizuálne integruje do krajiny pri pohľade zhora aj zo strán. 

Celková podlažná plocha výrobnej haly dosahuje 955 m². Dispozíciu objektu architekti označujú ako prísne racionálnu, bez zbytočných chodieb či priestorových strát. Vo všeobecnosti je hala rozdelená na dve základné funkčné zóny.

Výrobná časť bez vnútorných stĺpov a podpier

Dominantnú časť tvorí otvorený, veľkorysý výrobný priestor haly. Vďaka unikátnemu nosnému systému z tuhých rámov z tvrdého vrstveného dreva Baubuche architekti dokázali preklenúť celú šírku bez potreby vnútorných stĺpov alebo podpier, čo investorovi poskytuje absolútnu variabilitu pri umiestnení technológií. 

Na výrobnú časť následne nadväzuje administratívno-sociálne zázemie, ktorého súčasťou sú moderne koncipované kancelárie, zasadacia miestnosť s veľkoformátovým presklením a hygienické a technické zázemie pre zamestnancov. Aj v tejto časti objektu architekti pracovali s minimalistickým detailom, kde svetlé prírodné drevo a čisté línie nábytku vytvárajú zdravé a inšpiratívne pracovné prostredie. 

Nekonvenčná izolácia

Výrobná hala vo Voderadoch zároveň slúži ako pilotný projekt automatizovanej výroby slamených panelov EcoCocon. „Na rozdiel od konvenčných izolácií, ako sú EPS či minerálna vlna, ktoré si pri výrobe vyžadujú veľké množstvo energie a zároveň generujú vysoké emisie CO₂, slama a drevo fungujú ako prirodzený uhlíkový trezor. Počas svojho rastu viažu oxid uhličitý, vďaka čomu stavba dosahuje minimálnu až negatívnu uhlíkovú stopu už vo fáze samotnej výstavby,“ približujú architekti.

Vďaka extrémne tesnej obálke a superizolovaným stenám zo slamených panelov EcoCocon nevyžaduje výrobná časť ani kúrenie, ani chladenie. Fasádu zateplenú slamenými panelmi následne prekryli drevovláknitou izoláciou a finálne opláštili vlnitým plechom.

„Hala je temperovaná výhradne vnútornými ziskami z technológií a strojov, čo z nej robí energeticky úplne suverénne low-impact dielo pasívnej architektúry. Stavba ukazuje cestu k udržateľnej a energeticky suverénnej priemyselnej architektúre,“ dodávajú autori návrhu v závere opisu projektu.