Vyhliadka, ktorá vystupuje z lesa. Gloriette v Gelnici vyniká odvážnou konštrukciou aj výhľadmi

Na Slovensku nájdeme desiatky vyhliadkových veží, ktoré vznikajú na rôznych turisticky atraktívnych miestach. Ich podoba však často kladie dôraz predovšetkým na samotnú funkciu a architektonická stránka zostáva v úzadí. Raz za čas sa však objaví projekt, ktorý túto zaužívanú predstavu prekračuje a prináša do krajiny aj výraznú architektonickú hodnotu. Príkladom je nová vyhliadková veža Gloriette.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Vyhliadka Gloriette, otvorená v závere augusta 2026, stojí na skalnom brale na protiľahlom brehu voči historickej časti mesta Gelnica. Jej výškový rozdiel voči Baníckemu námestiu je 120 metrov. „Základným impulzom k výstavbe vyhliadky bola snaha zachovať miesto s výhľadom s rešpektom k tradičnému altánku, ktorý bol najmä pre miestnych citovou väzbou,“ uviedol architekt projektu Igor Cziel. 

Podľa jeho vlastných slov bolo skalné bralo v medzivojnovom období v krajine dominantnejšie a viditeľnejšie. „V tridsiatych rokoch postihla túto stranu plošná poloma a les v ploche asi troch kilometrov štvorcových bol zvalený. Z tej doby máme zachované zábery, kde je vidieť ďalšie bralá vystupujúce na povrch. Od tých čias postupne nový les dorastal a v roku 2011 pri tvorbe knihy o meste s kolektívom autorov som pracoval aj na obálke knihy a už vtedy nebolo jednoduché urobiť fotografiu starého mesta,“ priblížil históriu lokality. 

Architektúra formovaná lesom

„Po debatách aj s konateľom mestských lesov som vedel, že les je v režime samozmladzovania, a tak v ňom nebude rozsiahlejší výrub, ktorý by uvoľnil výhľad na mesto. Z toho bolo zrejmé, že pôvodný vyhliadkový altánok a výhľad na mesto postupne zaniknú,“ dodal. Práve tieto úvahy stáli na počiatku projektu, ktorého realizácia sa začala v októbri 2025. 

Názov projektu vychádza z francúzskeho slova gloriette, ktoré sa používa v terminológii tvorby parkov a označuje stavbu na vyvýšenom pahorku s výhľadom. „S týmto názvom nájdeme napríklad honosný pavilón v parku pri zámku Schönbrunn. Možme to vnímať ako symbol rozhľadenosti a znak historickej náklonnosti Gelnice k Viedni,“ približuje architekt.

Koncept vyhliadky vychádza zo skutočnosti stále dorastajúceho lesa. Práve z tohto dôvodu architekt pri návrhu zvolil horizontálny výstup z porastu lesa ako najefektívnejší prístup k tvorbe architektúry vyhliadky Gloriette. Vďaka visutej konštrukcii sa človek dostane do polohy pred koruny stromov a otvorí sa mu ničím nerušený panoramatický výhľad na okolitú krajinu. Visutá časť lávky má dĺžku 11 metrov. Oceľové vyhliadkové mólo má rozlohu 45 m². 

Kotvenie do skalného masívu

Vyhliadka je v spodnej časti kotvená do skalného masívu. „V blízkosti pôvodného altánku bola trochu nižšie položená časť brala, ku ktorej sa dalo dostať strmým svahom a okrajom brala. Toto miesto som dobre poznal a rád som na ňom sedával s mojím kamarátom z detstva. Z toho bolo jasné, že práve na tomto mieste musí byť lávka ukotvená,“ priblížil architekt. 

Tvarovanie existujúceho masívu sa zároveň stalo hlavným východiskom pre samotné tvarovanie konštrukcie. Hlavný nosný prvok – pylón – bol umiestnený na vystupujúcej podeste pod úrovňou vyššie spomínaného brala. Pylón má vo svojom vrchole upnuté tiahla a z jeho päty sú vypustené párové vzpery zachytávajúce prvú tretinu konštrukcie mimo brala. 

Tiahla následne zachytávajú zostávajúce dve tretiny konštrukcie mimo brala a prenášajú ťahové sily do pätiek, ktoré nesú hlavnú mostovú časť kotvenú priamo na vrchu masívu. „Celá schéma je ako prevažovacia hojdačka. Jej ťažisko je presne v spojoch na pylóne. V kľudovom stave, bez ľudí, celá stavba nevyvoláva žiadne ťahové sily na kotvy a sedí takto na brale iba s pôsobením vertikálnych síl do kotvenia,“ dodáva architekt. 

Oceľ a sklo v hlavnej úlohe

Z materiálového hľadiska je stavba kombináciou oceľovej konštrukcie a skla. Dôvodom použitia týchto materiálov však nie sú len ich stavebné výhody. Zámerom architekta totiž bolo vytvoriť veľmi jemnú konštrukciu, ktorá nebude v priestore pôsobiť masívne, ale práve naopak – subtílne voči zeleni. 

Kombinácia ocele a skla sa tak ukázala ako výhodná po viacerých stránkach. Použitie skla na podlahe podporuje vyhliadkový charakter stavby a robí z konštrukcie lávky prvok na obdiv a pozorovanie. „Výtvarne som chcel, aby na konci lávky bola jej hrúbka minimálna, aby sa všetky prvky zbehli do jedného bodu, do miesta výhľadu,“ približuje Cziel. 

Za najunikátnejší architektonický prvok celej vyhliadky architekt považuje charakteristickú kombináciu pylónu a cez neho prechádzajúcej mostovej časti. „Bez pylónu by sa nepodarilo dosiahnuť tak dlhé vysunutie a tvar mostovej konštrukcie dosiahol vyváženie napriek svojej asymetrii a dĺžkovom nepomere. Dlhšia časť konštrukcie je vysunutá a kratšia sa nachádza na brale. Práve zužovaním ku koncu sa dosiahlo vyváženie a aj opticky príjemný vzhľad,“ zdôvodňuje. 

Neštandardná realizácia

Realizácia stavby prebiehala v dvoch etapách. V októbri 2025 začala výroba hlavnej konštrukcie, ktorá trvala približne dva mesiace. Následne sa v januári 2026 pristúpilo k výstavbe priamo na mieste. Tá trvala do mája 2026. „Je potrebné vyzdvihnúť všetkých pracovníkov. Príprava uloženia na skalách a aj základové pätky prístupovej lávky sa kopali ručne alebo maximálne ručným náradím. Jadrové vrty bez vrtnej súpravy. A celá prístupová lávka a sklenené výplne boli donesené a montované ručne,“ uvádza architekt. 

Zároveň tvrdí, že táto stavba svojou polohou, prístupom a faktom, že na skalnom brale sa nachádza chránený biotop machov, predpovedala, že celý proces stavby bude neštandardný. Kľúčovým momentom bolo osadenie mostovej časti na svoje miesto na brale. Na tento účel musel byť použitý vrtuľník. 

Na pomoc prišiel aj vrtuľník

„Montáž prebiehala v dvoch úkonoch. Najprv priniesol hlavný pylón, ktorý položil na vopred pripravené závitové tyče na vystupujúcej podeste. Potom do pylónu zhora vložil celú mostovú časť dlhú 18,5 metra s váhou 2 400 kg. Išlo o delikátny manéver a podaril sa po dlhých prípravách a až na druhý pokus pri sledovaní poveternostných podmienok,“ priblížil Igor Cziel situáciu, ktorá bola podľa neho najkomplikovanejším bodom celej realizácie. 

Na slávnostnom otvorení lávky sa okrem architekta Igora Cziela a primátora mesta Gelnica Dušana Tomaška zúčastnil aj predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka a výkonná riaditeľka Košice Región Turizmus Lenka Vargová Jurková. Celkové náklady na výstavbu vyhliadky Gloriette sa vyšplhali na 225-tisíc eur. Košický samosprávny kraj podporil projekt sumou 190 000 eur z programu Terra Incognita. 

„Gelnica má slávnu banskú minulosť aj prírodu, ktorú nám môžu iní závidieť. Aby sa Hnilecká dolina postupne zbavila prívlastku hladovej doliny, potrebujeme tu rozvíjať turizmus. Ten priťahuje návštevníkov, naštartuje služby a prináša lepšiu životnú úroveň. Verím, že pohľad z tejto vyhliadky symbolicky ukáže svetlejšiu budúcnosť,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.