Broňa Tarnócy

Metropola Trnavského kraja sa rozhodla pre transparentný a spravodlivý spôsob, ako získať nápady od viacerých odborníkov a priniesť tak mestu a jeho obyvateľom tie najlepšie riešenia.

Zo zanedbaného školského dvora vznikol atraktívny verejný priestor. Areál Strednej priemyselnej školy Karola Adlera v bratislavskej Dúbravke prešiel vydarenou revitalizáciou.

Architektúra vedeckých inštitúcií už nie je len o laboratóriách, ale o prostredí podnecujúcom kreativitu a dialóg. Komplex SAV na Patrónke prejde zásadnou transformáciou na moderný kampus. Kľúčovými prvkami premeny sú tri objekty, ktoré by mali v roku 2030 reprezentovať tú najvyššiu architektonickú kvalitu.

Obnovu historických objektov si pamätajú ešte ako absolútne tabuizovanú, ba priam spiatočníckou. Dnes je (nielen) pre architekta Martina Vargu najviac alarmujúca neistota, ktorá sprevádza celú oblasť kultúry na Slovensku. A fakt, že s najväčšou pravdepodobnosťou strácame naše kultúrne dedičstvo. Navždy.

Rekonštruovaný objekt bol postavený koncom 19. storočia, pričom v priebehu času prešiel viacerými prestavbami aj zmenami funkčného využitia. Pred aktuálnou rekonštrukciou sa tu nachádzali predovšetkým kancelárske priestory nehodiace sa do danej lokality.

V zmysle Ústavy Slovenskej republiky je povinnosťou nás všetkých chrániť kultúrne dedičstvo, preto by ochrana jeho vybranej súčasti – pamiatok – mala byť samozrejmosťou. Právny rámec pre ochranu pamiatok vytvára zákon. Zdá sa, že ako pre koho. Čo presne dnes znamenajú slová zákona: „... je povinnosťou nás všetkých chrániť kultúrne dedičstvo“?

Križovatka Mierová – Kaštieľska. Denne ňou prejdú stovky áut. Niektoré rýchlo a zbesilo, iné pokojne, no vodič si nevšimne chodca, s ktorým o pár sekúnd (s najväčšou pravdepodobnosťou) nastane konfliktná situácia, ďalší, naopak, dodržia všetky platné dopravné predpisy a aj tak sa často stanú účastníkmi dopravnej nehody. No nie je vodič ako vodič.

Som zástancom vízie miliónovej Bratislavy, považujem ju dokonca za dobré riešenie pre celé Slovensko. To sa, samozrejme, nestane za 10 rokov, ak vôbec, hovorí Marián Hlavačka, CEO spoločnosti Corwin.

Kroky dnes už hlavného architekta Bratislavy formovali významné a rešpektované osobnosti. A nielen profesijne. Ako sám tvrdí, špecializovali sa na odlišné sféry umenia, zastávali iné spektrum hodnôt a okrem talentu mali spoločnú vysokú profesionalitu, veľkú pracovitosť a náročnosť na seba i svojich spolupracovníkov či študentov.

Svojou profesiou žije. Bola žiačkou trojice profesorov Alexyho, Kavana a Trnkusa. Tí ju najviac ovplyvnili v profesijnom smerovaní. Nadchli ju nielen pre urbanizmus, ale nakoniec i pre pôsobenie na škole. Od nich pramení jej príklon k tvorivému a koncepčnému urbanizmu, ale i potreba prepájať tvorbu, výučbu a výskum. V tom čase to nebolo samozrejmé.

Žena s razantnou, veľmi charizmatickou náturou, ktorú len tak niečo nezlomí. Je zarytá fanúšička všetkého nového a bezhranične fandí mladej generácii. A nech sa deje čokoľvek, vždy je plná optimizmu.

Architektúra je pre neho matkou umení. Jej vplyv vidí ako celospoločenský, naprieč rôznymi obdobiami a situáciami. Ako sám hovorí, architektúra má oveľa väčšie možnosti, aké jej dnes v našej spoločnosti dávame alebo ako si spoločensky objednávame.

Oznam, ktorý je na oficiálnej facebookovej stránke SNM – Múzea Betliar som si musela prečítať viackrát. Dokonca z viacerých zdrojov overiť, či som ho pochopila. Pochopila. V nádhernom kaštieli Betliar sa bude konať The Race.

V polovici júla znepokojilo odbornú verejnosť náhle zrušenie architektonickej súťaže návrhov na obnovu sídelnej budovy Slovenského národného múzea. overenej Slovenskou komorou architektov. Táto situácia má však optimistický koniec.

Od roku 2010 sa pustil do budovania vlastnej developerskej spoločnosti Corwin, ktorá sa prepracovala medzi najvýznamnejšie na Slovensku, ale i v Slovinsku. Na jej čele stojí už 15 rokov.