Architektka a novinárka Broňa Tarnócy pôsobí v oblasti žurnalistiky viac ako dvadsať rokov. Písanie o dizajne, architektúre a umení sa stalo jej vášňou, do ktorej vkladá nielen kvalitné mnohoročné skúsenosti, svoje know-how, ale i srdce. Vytvára informáciu, ktorá spája verejnosť – „laickú“ i odbornú, výrobcov, spoločnosti, klientov, architektov a biznis tak, aby prišlo k efektívnej inklúzii všetkých strán.
Kroky dnes už hlavného architekta Bratislavy formovali významné a rešpektované osobnosti. A nielen profesijne. Ako sám tvrdí, špecializovali sa na odlišné sféry umenia, zastávali iné spektrum hodnôt a okrem talentu mali spoločnú vysokú profesionalitu, veľkú pracovitosť a náročnosť na seba i svojich spolupracovníkov či študentov.
Svojou profesiou žije. Bola žiačkou trojice profesorov Alexyho, Kavana a Trnkusa. Tí ju najviac ovplyvnili v profesijnom smerovaní. Nadchli ju nielen pre urbanizmus, ale nakoniec i pre pôsobenie na škole. Od nich pramení jej príklon k tvorivému a koncepčnému urbanizmu, ale i potreba prepájať tvorbu, výučbu a výskum. V tom čase to nebolo samozrejmé.
Žena s razantnou, veľmi charizmatickou náturou, ktorú len tak niečo nezlomí. Je zarytá fanúšička všetkého nového a bezhranične fandí mladej generácii. A nech sa deje čokoľvek, vždy je plná optimizmu.
Architektúra je pre neho matkou umení. Jej vplyv vidí ako celospoločenský, naprieč rôznymi obdobiami a situáciami. Ako sám hovorí, architektúra má oveľa väčšie možnosti, aké jej dnes v našej spoločnosti dávame alebo ako si spoločensky objednávame.
Oznam, ktorý je na oficiálnej facebookovej stránke SNM – Múzea Betliar som si musela prečítať viackrát. Dokonca z viacerých zdrojov overiť, či som ho pochopila. Pochopila. V nádhernom kaštieli Betliar sa bude konať The Race.
V polovici júla znepokojilo odbornú verejnosť náhle zrušenie architektonickej súťaže návrhov na obnovu sídelnej budovy Slovenského národného múzea. overenej Slovenskou komorou architektov. Táto situácia má však optimistický koniec.
Od roku 2010 sa pustil do budovania vlastnej developerskej spoločnosti Corwin, ktorá sa prepracovala medzi najvýznamnejšie na Slovensku, ale i v Slovinsku. Na jej čele stojí už 15 rokov.
Keď sa stanica Mlynské nivy spúšťala, hovorilo sa o ambicióznych číslach – 20-tisíc cestujúcich denne, 1 500 spojov a „v ideálne“ vraj až 2 500. Realita však bola o poznanie skromnejšia. Prevádzka postupne odhalila slabé miesta – komplikovaný prístup k nástupištiam, nelogické prepravné prúdy cestujúcich či nešťastne riešené chladenie obrovských priestorov. A tak sa po štyroch rokoch od pompézneho otvorenia pristúpilo k prestavbe.
Horácka multifunkčná aréna v Jihlave, navrhnutá architektonickým štúdiom CHYBIK + KRISTOF, sa stáva novou modernou dominantou mesta. Tento projekt spája šport, kultúru a verejný priestor, čím sa stáva súčasťou každodenného života komunity. Aréna, ktorá je otvorená pre širokú verejnosť, ponúka priestor nielen pre športové podujatia, ale aj pre kultúrne a spoločenské akcie.
Mestá na vode alebo pri vode? Dokážu mestá zmeniť svoje priemyselné prístavy na moderné a živo pulzujúce štvrte? Nielen o tom hovorili hostia prvého medzinárodného formátu CITYMAKERS: Paco Bunnik, hlavný urbanista Amsterdamu a Finn Williams, hlavný architekt Malmö. Spoločne hľadali v TU-BA odpoveď na otázku, ako pridať Bratislavu na zoznam miest, ktoré úspešne transformujú svoje prístavy.
Domov pre seniorov Appleby Blue Almshouse vyhral prestížnu RIBA Stirling Prize, najvyššie britské architektonické ocenenie. Zvíťazil v tvrdej konkurencii, v ktorej bol napríklad aj Elizabeth Tower (Big Ben).
Rekonštrukcia Krajskej knižnice P. O. Hviezdoslava v Prešove získala nedávno ocenenie CE ZA AR v kategórii Interiér a už bojuje o ďalšie. Je nominovaná na prestížne ocenenie Európskej únie za súčasnú architektúru Mies van der Rohe.
Ako študentka architektúry si privyrábala tým, že robila modely pre grafikov. Dnes je právom označovaná za jednu z mála osobností českej architektonickej scény, ktorá dosiahla svetovú slávu. Jej životná cesta, ona sama i práca, sú silnou inšpiráciou.
Najskôr komplikovaná a náročná architektonická súťaž formou súťažného dialógu, následne mesiace príprav, geologicko-inžinierskych a pamiatkových prieskumov, výber zhotoviteľa a transformácia architektonickej štúdie do realizačného projektu. Teraz prišli na rad stavebné práce. Dlho očakávaná premena Námestia SNP sa začala.
Krajská knižnica P. O. Hviezdoslava otvorila svet plný inšpirácie a inovatívnych riešení. Architekti doplnili veľkorysý priestor vo vnútri historických meštianskych budov sústavou ľahkých oceľových políc, ktoré tvoria zdanlivo krehký rámec svojej náplni, knihám.
