Ruiny nahradila novostavba. Rodinný dom s pekárňou zapadol do okolia aj vďaka tradičnej šindľovej streche

Rodinný dom vznikol na mieste pôvodnej stavby, z ktorej sa časom zachovala len ruina. Pri návrhu novostavby sa architektka inšpirovala tradičnou zástavbou obce a jej charakteristickými materiálmi a remeselnými postupmi. Výsledkom je súčasný dom, ktorý prepája bývanie s priestormi pekárne a nadväzuje na miestnu architektúru bez toho, aby ju doslovne kopíroval.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

V obci Motyčky v okrese Banská Bystrica, na mieste zaniknutého domu v horskom prostredí, vznikol rodinný dom s jedinečnou architektúrou a nevšedným funkčným využitím. Za jeho návrhom stojí architektka Eliška Turanská, ktorá je zároveň aj investorkou projektu a užívateľkou rodinného domu.

Ako sama tvrdí, pri takomto type návrhu, keď je architekt zároveň aj užívateľom stavby, ktorú navrhuje, sa prelínajú výhody s nevýhodami. „Na jednej strane som oslobodená od presviedčania investora o tom či onom, na druhej strane každú realizáciu pre seba beriem aj ako pokusného králika. Je mi ľúto skĺznuť do zabehaných postupov a nevyskúšať niečo inovatívnejšie. A preto sa niekedy riešenie niektorých prvkov natiahne, prípadne nevyjde na prvý pokus,“ vysvetľuje.

Postavený na ruinách

Urbanistickú štruktúru, v ktorej sa rodinný dom nachádza, označuje ako organicky vzniknutú. „Zdá sa mi, že to najlepšie opisuje ten princíp, keď sídlo nevznikalo od stola, ale domy vyrastali prirodzene popri riekach, lesoch, reagovali na tvar terénu, komunikácia bola vytváraná na pomalý pohyb peších alebo maximálne vozov. Čím ďalej, tým viac oceňujem takéto susedstvá, uvedomujem si, aké sú príjemné esteticky aj funkčne,“ tvrdí.

Prvým impulzom k výstavbe objektu bola potreba vyriešiť nebezpečnú ruinu domu, ktorej rozpad ohrozoval celé okolie. Počas zdĺhavého majetkového vysporiadania sa však dom úplne rozpadol a nezachovalo sa z neho nič, čo by sa dalo použiť pri výstavbe nového objektu. Pri návrhu novostavby sa preto architektka rozhodla nadviazať na pôvodné stavby, ktoré sa v obci dodnes zachovali.

Strecha ako signifikantný prvok

Z architektonického hľadiska objekt na okolitú zástavbu nadväzuje svojou mierkou, hmotovým riešením aj použitými materiálmi. Azda najsilnejším odkazom je však strecha rodinného domu. „Ako strešnú krytinu som zvolila drevený šindeľ. Pôvodné domy tejto uhliarskej obce boli mohutné, často v nich žilo niekoľko rodín a strecha tvorila približne dve tretiny ich hmoty. Napriek veľkosti však pôsobili elegantne,“ upresňuje architektka a majiteľka rodinného domu.

Eliška Turanská zároveň návrh strechy považuje aj za jeden z najväčších prínosov zakomponovania prvkov nadväzujúcich na pôvodnú zástavbu. Tým, že streche dala veľký presah na obe strany domu, sa totiž z týchto prekrytých terás stali dôležité pobytové miesta.

Hra s prírodnými materiálmi a oceľou

Veľkú rolu v návrhu zohrali bezpochyby aj zvolené materiály. Bežné rastlé drevo zo Slovenska sa stalo hlavným konštrukčným materiálom. Ako izolačné materiály architektka zvolila drevovláknité dosky a izolácie, ktoré majú priaznivý ekologický profil. Priečky boli vytvorené zo slamených panelov z Čiech, ako povrchová úprava boli zvolené hlinené omietky.

Aj v prípade materiálovej palety považuje Eliška Turanská za najhodnotnejšiu práve strechu, konkrétne šindeľ. „V tejto oblasti je strecha svojou mohutnosťou pomaly dôležitejšia než fasáda. A tým pádom sa krytina stáva aj esteticky dôležitým materiálom. Na fotke zo 40. rokov je toto osídlenie krásne aj preto, že má pekné strechy a použitý šindeľ. Šindel pritom vyniká aj na celkom modernej architektúre,“ tvrdí.

Okrem prírodných materiálov sa autorka projektu netají ani použitím oceľových prvkov, a to pre ich schopnosť odľahčiť a presvetliť stavbu v interiéri. „Vďaka centrálnemu oceľovému stropnému prievlaku sa podarilo udržať nízku konštrukčnú výšku prízemia. Najdôležitejšie bolo minimalizovať počet stĺpov na prízemí, a tým zabezpečiť flexibilitu jeho budúceho využitia,“ dodáva architektka.

Nábytok, ktorý má dušu

Veľkou témou projektu bolo aj využitie recyklovaných materiálov a repasovaného nábytku v interiéri rodinného domu. Parkety v celom dome pochádzajú z rozobratých podláh panelových bytov. Súčasťou interiéru sú aj svietidlá z recyklovaného polykarbonátu či svietidlo z recyklovaných PET fliaš vyrobené na Slovensku.

Nechýbajú ani viaceré kusy nábytku z druhej ruky vrátane starého písacieho stola, vitráží či originálnych konferenčných stolíkov. Repasovaním prešli aj jedálenské stoličky slovenskej výroby zo 60. rokov, ktoré po novom dostali nové autorské poťahy.

Dôraz na flexibilitu dispozície

Z dispozičného hľadiska sa podkrovná časť domu od prízemia odlišuje najmä mierou otvorenosti priestoru, keďže podkrovie rodinného domu je značne obmedzené tvarom sedlovej strechy. Jeho súčasťou je pracovňa, kúpeľňa a jedna z izieb.

Druhé nadzemné podlažie patrí kombinácii dennej a nočnej zóny. Otvorenú dennú miestnosť dopĺňa trojica izieb, kúpeľňa a menšie pomocné priestory. Prízemie bolo navrhnuté ako plne otvorený priestor, v ktorom časť pôdorysnej stopy zaberá priestor pre vzdelávanie autorkinej dcéry,  druhú priestory pekárne.

Okrem toho prízemie rodinného domu slúži aj ako priestor pre rôzne kurzy a konferencie, ktoré architektka organizuje alebo poskytuje spolu s ubytovaním v susednom dome. Vďaka bohatému zaskleniu sa táto časť domu otvára smerom k vodnej hladine a zároveň disponuje dostatkom denného svetla.