Bratislavský downtown – z priemyselného miesta metropola západného sveta
Andrej Sárközi 
Od storočia priemyslu cez bombardovanie počas druhej svetovej vojny až po vybudovanie modernej štvrte s vežami a mrakodrapom, to je nové centrum Bratislavy, po vzore amerických miest nazývané aj downtown. Novovznikajúca panoráma hlavného mesta sa stáva ikonou metropoly, ktorú navštevujú tisíce ľudí a ďalšie desaťtisíce tu budú bývať či pracovať. Hlavné mesto sa tak mení pred zrakom svojich obyvateľov.
Zďaleka nešlo o centrum Bratislavy, ale predmestie. Na miestach, kde dnes stoja výškové dominanty a budujú sa ďalšie developerské projekty, bolo priemyselné srdce Bratislavy. Pri dunajskom nábreží sa netýčila dnes najvyššia veža v krajine, nachádzala sa tu Marschallova továreň na koče.
Povedľa, v blízkosti železničnej trate a Zimného prístavu, neplánovali developeri ďalšie veže, postavená tu bola rafinéria Apollo. V dotyku s historickým centrom a dnešným downtownom na Továrenskej ulici nestáli budovy od legendárnej Zahy Hadid, umiestnená tu bola továreň Kablo o rozlohe až 15-tisíc štvorcových metrov.
Ako píše Viera Obuchová v knihe Priemyselná Bratislava, boli tu umiestnené fabriky a robotnícke štvrte, ktoré pripomínali industriálny rozmach mesta na prelome 19. a 20. storočia. Bratislava bola v tomto období vyspelým mestom, električka tu premávala ako jedna z prvých v Európe, dokonca skôr ako v Budapešti alebo vo Viedni.
Na prelome týchto storočí sa v meste nachádzalo až 51 priemyselných podnikov, ktoré zamestnávali šesťtisíc ľudí. Jednotlivé fabriky budovali pre svojich zamestnancov aj takzvané robotnícke kolónie, akou je napríklad Klingerova továreň (tiež na mieste dnešného downtownu).
Bombardovanie rafinérie Apollo
Samostatnú kapitolu napísala druhá svetová vojna, počas ktorej zhodili bombardéry na Bratislavu 369 ton bômb. Tie dopadli práve na rafinériu Apollo, avšak zasiahli aj Zimný prístav, v ktorom potopili 15 lodí. Bomby výrazne poškodili aj dnešnú budovu Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží, ale aj Dunajské kasárne či ďalšie stavby na Suchom mýte, Vysokej či Grösslingovej ulici alebo v Petržalke.
Hlavným cieľom amerického letectva bola bratislavská rafinéria, keďže patrila nemeckému koncernu I. G. Farben a podieľala sa na produkcii pohonných hmôt pre nemeckú armádu. Dňa 16. júna 1944 Bratislava utrpela obrovské škody, až 80 percent rafinérie Apollo bolo zničených a pri útoku zahynulo aj množstvo zamestnancov.
Aj napriek tomu, že zvyšné stavby rafinérie Apollo boli časom zbúrané, developeri tu aj v súčasnosti nachádzajú nevybuchnutú muníciu a pasujú sa so znečistenou a kontaminovanou zeminou. Pred stavaním svojich projektov, ktoré menia bývalú priemyselnú oblasť na nové komerčné centrum Bratislavy, tak musia prejsť pozemky dôkladnou asanáciou a vyčistením.
Priemyselné mesto vystriedala metropola
Priemyselná minulosť Bratislavy nakoniec ustúpila budúcnosti. V 80. rokoch minulého storočia vyrástla na Pribinovej ulici Tower 115, niekdajšia budova Presscentra. V okolí však išlo o osamotený výškový objekt bez okolitej zástavby, na druhej strane sa týmto projektom začala postupná transformácia oblasti, v ktorej pôvodne dominovali továrne.
V roku 1997 bola na križovatke Karadžičovej a Mlynských nív postavená centrála Všeobecnej úverovej banky (VÚB) s výškou 88 metrov. V rokoch 2005– 2007 ju doplnil komplex administratívnych, obytných a obchodných budov City Business Center Bratislava (CBC) vrátane 95 metrov vysokej budovy (107 metrov s anténou) v bezprostrednej blízkosti centrály VÚB. V tomto období doplnila lokalitu pri Dunaji architektonická noblesa v podobe novej budovy Slovenského národného divadla od architektov Martina Kusého, Pavla Paňáka a Petra Bauera.
Dynamickejšie rozvíjanie tohto územia prišlo až v druhom desaťročí a oblasť začala definitívne nadobúdať prívlastok downtown, teda miesto s najvyššou koncentráciou výškových budov a komerčných aktivít.
V roku 2010 otvorila svoje brány Eurovea, ktorá priniesla do hlavného mesta sviežu a dosiaľ nepoznanú architektúru. Okamžite sa stala populárnou, čo platí dodnes. O tri roky neskôr začala pri Dunaji rásť dvojica 112 metrov vysokých budov Panorama Towers od J&T Real Estate, ktoré boli dokončené v roku 2016.
V tomto období začal developer HB Reavis budovať Twin City Tower – administratívnu vežu na nároží ulíc Karadžičovej a Mlynské nivy, ktorá je súčasťou tiež nového kancelárskeho komplexu Twin City. Rovnaká spoločnosť uskutočnila aj úplnú transformáciu bývalej autobusovej stanice a priľahlej dopravnej tepny Mlynské nivy.
Projekt Nivy začal s výstavbou v roku 2017, dokončený bol o štyri roky neskôr. Spoločnosť HB Reavis priniesla do Bratislavy nový multifunkčný terminál v podobe podzemnej autobusovej stanice, ale aj nákupného centra či výškovej kancelárskej budovy v podobe Nivy Tower. Tá bola otvorená už v roku 2020 a s výškou 125 metrov si dlho držala status najvyššej budovy v krajine.
Svetovú architektúru priniesol do downtownu projekt Sky Park od Penta Real Estate a legendárnej architektky Zahy Hadid. Multifunkčný komplex s administratívnou a rezidenčnou funkciou sa začal stavať v roku 2017 a dosiaľ doplnil lokalitu Továrenskej a Čulenovej o tri nové veže. So vznikom tohto developmentu sa podarilo zrekonštruovať aj industriálny skvost – Jurkovičovu Tepláreň.
Tá, našťastie, nebola jedinou stojacou stavbou z čias priemyselnej Bratislavy. Developer YIT Slovakia obnovil v rokoch 2018– 2020 Pradiareň 1900, ktorá bola svojho času súčasťou Bratislavskej cvernovej továrne. Rekonštrukcia sa začala v roku 2020 a uskutočnila sa v rámci developmentu Zwirn, ktorý vzniká medzi Svätoplukovou, Páričkovou, Košickou a ulicou Mlynské nivy a ktorý má nahradiť niekdajší priemyselný areál.
Ku koncu minulého desaťročia zahájila stavebné práce na projekte Klingerka spoločnosť J&T Real Estate. Na uliciach Prístavná, Súkennícka a Plátennícka už stojí prvá etapa tohto mohutného developmentu. Rovnaká firma začala na prelome desaťročí aj s výstavbou pokračovania druhej etapy Eurovea.
Práve jej nedávne dokončenie prinieslo Bratislave i celej krajine novú najvyššiu budovu – Eurovea Tower. Stavba so svojimi 168 metrami definitívne pokorila všetky okolité budovy a stala sa dominantou hlavného mesta. Eurovea je dnes najväčším a najkomplexnejším nákupným centrom na Slovensku s dĺžkou asi pol kilometra.
V roku 2021 začal v srdci downtownu vznikať aj extravagantný rezidenčný projekt Metropolis od developera Mint Group. Development na Bottovej ulici vyniká najmä netypickou architektúrou, vytvárajúcu tvar písmena M. Ide o trochu netradičný, no chvályhodný stavebný počin. Na okraji nového centra Bratislavy vzniklo aj Nové Apollo od HB Reavis, ktorého stavba nahradila pôvodný asanovaný objekt Apollo Business Center I.
Bratislava – mesto veží
Väčšina z týchto projektov je skutočne obrovských, na tunajšie i európske pomery. HB Reavis dokonca označoval stavenisko projektu Nivy za najväčšie v strednej Európe, pričom rozlohou nezaháľalo ani pokračovanie komplexu Eurovea alebo stavebné práce na Sky Parku. Tým sa však rozvoj downtownu nekončí. Pribudnú tu ďalšie, nielen výškové objekty, ktoré ešte viac zahustia nové centrum Bratislavy, ktoré sa v budúcnosti dokonca prenesie na druhý breh Dunaja.
Ešte predtým sa ale dobudujú ďalšie etapy už začatých projektov. Jedným z takých bude Sky Park, ktorý má vo výstavbe ďalšie dve veže – Sky Park Residence 4 s výškou 104 metrov a Sky Park Tower s výškou takmer 120 metrov. Prvá menovaná už dosiahla štádium hrubej stavby. Sky Park Tower s výstavbou len začína a pozemok na križovaní ulíc Landererovej a Čulenovej má vyplniť približne v roku 2025. V tomto období má byť dokončený aj celý development.
Zwirn, ktorý postupne vypĺňa pozemok niekdajšej Bratislavskej cvernovej továrne, získa tiež svoju „výškovú dominantu“ pod názvom Zwirn Office. Jej výška bude v porovnaní s okolitými vežiakmi menšia, developer avizuje 54 metrov. S jej výstavbou začal len nedávno. Celkové dokončenie možno predpokladať v roku 2025. Projekt má doplniť aj najväčšia druhá etapa, ktorá je nateraz len v štádiu povoľovania a dokončená bude ako posledná.
Na východnej strane Košickej ulice zastavia parcelu po bývalej fabrike Gumon pokračovanie Klingerky. J&T Real Estate tu naplánoval druhú i tretiu etapu, počas ktorých bude územie doplnené ďalšími výškovými budovami i administratívnou vežou. Práve tá má mať výšku až 141 metrov, čím zasadne na druhé miesto v zozname najvyšších veží v Bratislave. Celkové dokončenie sa predpokladá v roku 2026.
Priamo oproti ďalším etapám Klingerky, na nároží ulíc Košickej a Landererovej, vznikne prestížny development Portum Towers. Projekt dvojice veží, vysokých 115 a 97 metrov od spoločností TK Estate a Top Estates, by mal začať s výstavbou už v tomto roku a celkové dokončenie je odhadované na rok 2027. V tesnom susedstve by mala byť postavená aj veža Ister Tower. Polyfunkčný objekt má jemne presahovať stometrovú hranicu, s výstavbou sa predpokladá v roku 2024 a celkovým dokončením o tri roky neskôr.
Ani to však nie je koniec, veží bude pribúdať. Ďalšiu akvizíciu v downtowne naplánovalo ešte HB Reavis, no po odchode spoločnosti zo slovenského trhu firma odpredala väčšinu svojich pozemkov vrátane parcely bývalého sídla dočasnej autobusovej stanice. Najnovšie vlastní toto územie Penta Real Estate. Tá chce zachovať časť pôvodných plánov HB Reavis, ktorá tu naplánovala kancelársku vežu s názvom Mlynské Nivy Košická.
V neposlednom rade, ďalšie pozemky po HB Reavis skúpil Alto Real Estate, ktorý chce zastavať parcelu v tesnej blízkosti Sky Parku. Definitívnu podobu nakoniec určí až architektonická súťaž. Pôvodne tu mali stáť projekty s názvom Nová Bottova a Chalupkova Residence, ktoré v povoľovacom procese pokročili už pomerne ďaleko.
Otázniky nateraz vyvstávajú pri jedinej parcele, ktorú si HB Reavis ponechal. Ide o plochu na Prístavnej, Košickej a Pribinovej, kde chce spoločnosť postaviť development s názvom Ryba. S istotou pôjde o ďalšiu vežu, to sú ale nateraz všetky známe informácie.
Downtown na dvoch brehoch aj veža s 250 metrami
Bratislava v najbližších rokoch zažije nepoznané. Hlavné mesto bude mať jednu z najhustejších koncentrácií veží v strednej Európe. Tento fakt môže ešte umocniť aj alternatívny plán od J&T Real Estate, spoločnosť totiž overuje ďalšie možnosti, ako využiť pozemok, na ktorom bol dosiaľ naplánovaný kancelársky projekt East Tower. J&T Real Estate sa zamýšľa nad vybudovaním mrakodrapu vyššieho ako doterajšia Eurovea Tower.
„Alternatívna výšková budova má funkciu rôznych foriem bývania,“ začal vysvetľovať Daniel Suchý, hovorca a Senior PR Manager J&T Real Estate. Podľa neho má uvažovaná zmena funkcie z administratívnej na rezidenčnú reflektovaťna tvorbu mesta krátkych vzdialeností„ tým, že posilňuje funkciu bývania v prostredí, v ktorom je dostatok funkcií občianskej vybavenosti,“ vyjadril sa pre ASB Suchý.
„Výšku mrakodrapu testujeme na úrovni okolo 250 metrov. Závisí to však od rôznych technických riešení infraštruktúry projektu,“ spresňuje detaily hovorca J&T Real Estate. „Na overovacej štúdii pracuje architektonické štúdio GFI a konzultantom je medzinárodné štúdio AE7 s významnými skúsenosťami s realizáciou výškových budov,“ doplnil.
Čo sa týka intenzity zástavby a dopravnej záťaže, overovaná alternatíva jev intenciách platného územného rozhodnutia. Zároveň vytvára priestrannejšie verejné priestory. ,,Hovoriť však o konkrétnej podobe architektúry, o materiáloch, termínoch či finančných nákladoch je zatiaľ predčasné,“ uzatvoril Suchý.
Znie to neuveriteľne, ale Bratislava môže výhľadovo disponovať štvrtou najvyššou budovou v Európskej únii. Suverénne víťazstvo si drží varšavská Varso Tower s 310 metrami, pričom toto mesto prekonáva Bratislavu aj z hľadiska hustoty koncentrácie veží. Mrakodrap s výškou 250 metrov by definitívne zmenil pohľad na Bratislavu, ako ju poznáme dnes.
Downtown sa bude v budúcnosti rozprestierať aj na pravom brehu Dunaja. Ohlásený je vznik niekoľkých projektov i promenádneho mosta cez Dunaj, ktoré prepoja Petržalskú stranu s doterajším centrom hlavného mesta. Vybuduje sa tu rozsiahla štvrť Nové Lido od J&T Real Estate a po nedávnom vyhlásení výsledkov architektonickej súťaže má územie doplniť aj projekt Southbank od Penta Real Estate.
Bratislava bude v roku 2030 na nespoznanie, v podstate je ale transformácia viditeľná už teraz. Priemyselné mesto definitívne vystriedala metropola západného sveta, ktorá sa bude ďalej rozvíjať. Bratislava už teraz ponúka svojim obyvateľom i návštevníkom omnoho viac než pred pár desaťročiami – nové obytné štvrte, nadštandardné bývanie s občianskou vybavenosťou, moderné kancelárske komplexy, veže od architektonických špičiek alebo nové verejné priestory.
Mesto sa ale musí pripraviť na nával desiatok tisícov ľudí, ktorí budú denne túto oblasť navštevovať. Je preto nutné vybudovať novú električkovú radiálu, ktorej zámer sa posledné roky zadrhával pre spor hlavného mesta a Ministerstva kultúry SR. Práve tento spôsob dopravy, ktorý je v Bratislave nosným dopravným systémom, je nanajvýš dôležitý pre celkové fungovanie všetkých faktorov v novom downtowne. Bratislava sa môže stať v celoeurópskom kontexte moderným veľkomestom, svoju šancu však nemôže premrhať.
