Igor Choma: Prioritou zostáva dobudovanie základnej diaľničnej siete
Časopis Inžinierske stavby 
Na Slovensku potrebujeme dobudovať D1 a vybudovať D3 a R4. Vláda významne podporuje aj tie úseky diaľnic, ktoré súvisia napríklad s budovaním veľkých priemyselných objektov. Ako sa nám darí napredovať? Bude rok 2025 pre naše cesty úspešný? Zhovárame sa s Igorom Chomom, štátnym tajomníkom Ministerstva dopravy SR.
Takmer pred rokom sme sa zhovárali o zlom až kritickom stave mnohých našich mostov – čo sa odvtedy podarilo vyriešiť či aspoň začať riešiť? Spomínali ste aj možnosť využiť PPP projekt pre mosty na cestách I. triedy, aká je situácia? Respektíve, aké iné modely financovania máte v pláne?
Našou víziou je začať analýzu realizovateľnosti komplexnej opravy mostov na cestách I. triedy modelom verejno-súkromného partnerstva (PPP). V kontexte absencie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, vo svetle konsolidácie verejných zdrojov a s ohľadom na akútnu potrebu spomalenia a zastavenia negatívneho vývoja degradácie mostov na cestách I. triedy sa nám využitie modelu PPP javí ako potenciálne vhodné. Je to však potrebné citlivo a dôkladne zanalyzovať.
V tejto súvislosti naše ministerstvo ukončilo v súlade s metodickými dokumentmi Ministerstva financií SR v apríli 2025 verejné obstarávanie na poradenské služby pre potenciálny PPP projekt komplexnej opravy mostov na cestách I. triedy.
Spolu s poradenským konzorciom a panelom expertov sme vo fáze vypracovania štúdie uskutočniteľnosti, ktorá nám poskytne odpoveď na otázku, akým spôsobom a pri ktorých mostoch na cestách I. triedy budeme schopní efektívne využiť PPP model pri ich rekonštrukciách. Tento model by mal vytvoriť synergický a multiplikačný efekt so štandardným financovaním zo štátneho rozpočtu v rámci údržby a rekonštrukcií mostov, ktoré realizuje Slovenská správa ciest.
Ako sa v praxi osvedčil zákon o strategických investíciách, keď sa bavíme o veľkých infraštruktúrnych projektoch?
Zákon č. 142/2024 Z. z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť v júni 2024, predstavuje významný krok k zrýchleniu a zefektívneniu realizácie strategických investícií na Slovensku.
Zákon je však v platnosti veľmi krátko na to, aby sme vedeli zhodnotiť jeho reálny prínos v praxi. Jeho úspech bude závisieť od transparentného a spravodlivého uplatňovania práv, ako aj od schopnosti štátu vyvážiť verejný záujem s ochranou práv jednotlivcov.
Vašou prioritou bolo dobudovať D1 a vybudovať D3 a R4. Dlhodobo je pálčivý úsek Turany – Hubová, kľúčový na dobudovanie D1, kde konečne prebieha súťaž na zhotoviteľa stavby. V akom je to stave?
Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania bolo zverejnené vo vestníku verejného obstarávania 12. augusta 2024, s lehotou na prijímanie žiadostí o účasť do 6. novembra 2024. Následne bola táto lehota predĺžená do 12. 12. 2024, pričom zmena bola zverejnená vo vestníku verejného obstarávania 5. 11. 2024. Keďže o prebiehajúcom verejnom obstarávaní nie je možné poskytovať akékoľvek informácie, toto je celé vyjadrenie, ktoré môžeme v súčasnosti poskytnúť.
Podobne je to aj s prípravou stavieb na D3 okolo Kysuckého Nového Mesta?
Áno, aj tu prebieha proces verejného obstarávania, takže nie je možné poskytovať akékoľvek informácie. Na všetky tri chýbajúce úseky (Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto, Kysucké Nové Mesto – Oščadnica a Oščadnica – Čadca, Bukov, 2. profil (tunel Horelica) beží v súčasnosti proces verejného obstarávania, každý sa nachádza v určitom stupni vyhodnocovania predložených ponúk.
Najbližšie k ukončeniu celého procesu má úsek D3 Oščadnica – Čadca, Bukov, 2. profil, kde už boli vyhodnotené predložené ponuky a víťazným uchádzačom sa stala skupina dodávateľov „Združenie D3 Ošč-Ča VÁHOSTAV – METROSTAV DS – DUNA ASZFALT“ s cenovou ponukou približne 230 mil. € bez DPH. Uzavretie súťaže, ako je verejne známe, skomplikovala námietka neúspešného uchádzača a pokyn Úradu verejného obstarávania na opätovné vyhodnotenie súťaže (zo dňa 19. 5. 2025). Národná diaľničná spoločnosť má 60 dní na to, aby opätovne vyhodnotila splnenie podmienok jednotlivých účastníkov súťaže.
Prioritou je aj R4, ako pokročila príprava severného úseku?
Verejné súťaže na výber zhotoviteľa na vypracovanie projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie (DÚR) boli vyhlásené vo Vestníku ÚVO jednotlivo v roku 2023 so zámerom kontinuálne pokračovať v príprave stavby a získať územné rozhodnutia pre úseky rýchlostnej cesty R4 štátna hranica SR/PR – Kapušany v plnom profile.
Verejné obstarávania však boli pozastavené z dôvodu legislatívy platnej do 31. 3. 2025, pretože by sa zabezpečila dokumentácia, ktorá by nebola použiteľná pre konania v súlade s aktuálne platnou legislatívou. Z dôvodu zmeny legislatívy účinnej od 1. 4. 2025, nového stavebného zákona č. 25/2025 Z. z. a zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 142/2024 Z. z., bude potrebné zabezpečiť rozhodnutia o stavebnom zámere.
Zjednodušuje sa tak proces prípravy výstavby tým, že sa upúšťa od doterajšieho dvojzložkového rozhodovania (územné rozhodovanie a stavebné povoľovanie) a zavádza sa len jedno konanie – konanie o stavebnom zámere, ktorým stavebný úrad vyjadruje súhlas s navrhovanou stavebnou činnosťou.
Čo sa týka stavieb v realizácii, na D1 je pre motoristov veľmi dôležité rozšírenie úseku Bratislava –Triblavina vrátane vybudovania križovatky D1/D4, môžete ich potešiť dobrou správou?
Rezort dopravy pokračuje v odbremeňovaní Bratislavy od tranzitnej dopravy. Do užívania bola odovzdaná ďalšia vetva na križovatke D1/D4. Prostredníctvom nového dopravného riešenia sa motoristi dokážu napojiť z D1 v smere od Zlatých Pieskov priamo na obchvat D4.
Národná diaľničná spoločnosť odovzdala motoristom do užívania aj ďalšiu časť križovatky D1/D4. Nová vetva Bratislava – Jarovce zjednoduší život predovšetkým obyvateľom východnej časti hlavného mesta, ktorí sa budú môcť omnoho komfortnejšie napojiť na obchvat Bratislavy.
Aktuálne, pri ceste zo severovýchodnej časti Bratislavy v smere na západ mesta, Rakúsko či Maďarsko, prechádzali vodiči najčastejšie centrom mesta. Podľa analytických odhadov zvýši nová vetva denne komfort niekoľkým stovkám motoristov, ktorí dochádzajú do zamestnania z východného konca Bratislavy do západnej časti mesta.
Rovnako sa vďaka novej vetve zjednoduší aj napojenie zo severovýchodnej časti Bratislavy cez D1 na D4 v smere na Dunajskú Stredu a ďalej na juh Slovenska po rýchlostnej ceste R7. Nová vetva zároveň pomôže aj cestujúcim z bratislavského letiska v smere na západ mesta, ktorí doteraz využívali cestu cez mesto.
Nové dopravné riešenie nadväzuje na doterajšie investície do odklonu dopravy z hlavného mesta. Pred niekoľkými mesiacmi boli odovzdané do užívania nové vetvy križovatky z D1 v smere do Rače či z D4 na D1 v smere do Trnavy. Práve tento krok umožnil v marci tohto roka odkloniť nákladnú tranzitnú dopravu z bratislavského Prístavného mosta. Nové dopravné riešenie odbremenilo intravilán mesta o stovky kamiónov denne.
Modernizácia D1 pred Bratislavou a križovatka D1/D4 predstavujú najvýznamnejšiu dopravnú investíciu na západnom Slovensku. Vo finále vznikne na danom úseku vysokokapacitná diaľnica, ktorú západoslovenský región nevyhnutne potrebuje.
Križovatka je zároveň kľúčovým krokom pre odbremenenie hlavného mesta od tranzitnej dopravy. Podľa predpokladov NDS sa bratislavská D1 po kompletnom otvorení križovatky odľahčí o niekoľko tisíc vozidiel denne.
Nielen motoristi, ale v podstate celá krajina čaká už roky na tunel Višňové, ktorý prepojí Žilinu s Martinom s vynechaním komplikovaného úseku pod Strečnom. Pán minister avizoval, že práce pokračujú veľmi dobre a je možné, že sa stavbu podarí ukončiť ešte tento rok. Stále to platí?
Na stole je konkrétny, záväzný a reálny harmonogram prác. Tým sa vyriešili nejasnosti a komplikácie spôsobené rozdelením zákazky na stavebnú a technologickú časť. Okrem toho bol podpísaný akceleračný dodatok s dodávateľom technologickej časti. Dohoda zabezpečila plnú koordináciu so zhotoviteľom stavebnej časti.
Dodatkom sa zamedzilo scenáru, že sa na technológii bude pracovať až po ukončení významnej časti stavebných prác. To by v praxi znamenalo oddialenie sprejazdnenia tunela rádovo o mesiace. Vďaka dohode je reálny termín dokončenia vrátane skúšok vo februári 2026.
Práce v severnej rúre tunela Višňové výrazne pokročili a betónovanie vozovky je už dokončené. Betonársky finišer sa následne presunie aj do druhej rúry. To je predzvesť toho, že sa táto stavba naozaj vyvíja, ako má. Predpoklad je, že do konca roka sa podarí mať tunel hotový.
Na už spomínaný úsek Turany – Hubová nadväzuje úsek Hubová – Ivachnová, ktorého súčasťou je ďalší tunel – Čebrať. Práce tam prebiehali, ako vieme, aj v zimnom období, pokračuje všetko podľa plánu?
Mierna zima prispela k tomu, že práce na tuneli Čebrať išli rýchlejšie, ako sa predpokladalo. V súčasnosti nasvedčuje všetko tomu, že diaľničný úsek Hubová – Ivachnová s tunelom dlhým takmer 3,6 kilometra, bude slúžiť motoristom už koncom tohto roka, ak sa nestane nič nepredpokladané.
Po dokončení inštalácie káblového vedenia sa vykonali napäťové skúšky. Stavebná činnosť prebieha aj na mostoch. Úsek diaľnice D1 vytvorí po dostavbe obchvat mesta Ružomberok. Na mostoch sa realizujú kapsy pre mostné závery, prebieha armovanie, debnenie a betonáž ríms. V rámci stabilitných opatrení boli dokončené pilótové steny a takisto vôbec prvá presypaná galéria na Slovensku.
Trasa úseku diaľnice D1 Hubová – Ivachnová vedie v geologicky veľmi náročnom území, v ktorom sa vyskytujú zosuvné časti či aktívne šmykové plochy, na čo bolo pri výstavbe diaľnice potrebné neustále reagovať.
Územie nad trasou diaľnice pri obci Ivachnová sa zaistilo práve spomínanou galériou, ktorá pôsobí ako stabilizačný prvok. Galéria má dĺžku 140 metrov s krídlami na obidvoch koncoch a jej konštrukcia je tvorená železobetónovým rámom podopretým dvomi radmi pilót. Galéria je presypaná nenamŕzavou zeminou a tvorí násyp.
K aktuálne realizovaným prácam patrí aj budovanie protihlukových stien, zahumusovanie telesa diaľnice a pracuje sa aj na dokončení prevádzkových budov pri západnom a východnom portáli tunela. Po dokončení inštalácie káblového vedenia v tuneli sa vykonali plášťové skúšky, ktorými sa zisťovalo, či je izolácia káblov v poriadku. Následné napäťové skúšky vyhodnotili správnosť inštalácie káblových súborov.
Obe tunelové rúry už majú zabetónovanú vozovku, v južnej rúre sa montujú technologické zariadenia, napríklad kamerové systémy či špeciálne snímače na meranie znečistenia ovzdušia. Technologická časť by mala byť dokončená v piatom až šiestom mesiaci tohto roka.
Keď to zhrnieme, pri ktorých väčších stavbách sa tak tento rok, respektíve v dohľadnom čase môžeme dočkať ukončenia?
V roku 2025 má Národná diaľničná spoločnosť v pláne odovzdať motoristom do užívania 4 novovybudované diaľničné úseky s predpokladanými termínmi sprejazdnenia úseku:
- D1 Hubová – Ivachnová: 12/2025
- R2 Kriváň – Mýtna: 11/2025
- R3 Tvrdošín – Nižná nad Oravou, polprofil: 07/2025
- R2 Šaca – Košické Oľšany, 2. úsek: 09/2025
Na cestách I. triedy boli, respektíve budú v roku 2025 ukončené modernizácie a rekonštrukcie týchto úsekov:
- I/66 Popová – Hranovnica, úsek Vernár: 10/2025
- I/79 Vranov nad Topľou – Parchovany: 10/2025
- I/64 Rajecká Lesná – Rajec: 04/2025
- I/51 Biela Hora: 10/2025
V roku 2026 sa očakáva odovzdanie do užívania, respektíve sprejazdnenie úsekov D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala vrátane tunela Višňové s predpokladaným termínom sprejazdnenia v 02/2026 a D1 Bratislava – Triblavina, rozšírenie s predpokladaným termínom sprejazdnenia v 04/2026 (hlavná trasa) a 07/2026 (obchádzkové trasy).
Pri ktorých stavbách môžeme čakať rozbehnutia prípravy?
Platí, že prioritou zostáva dobudovanie základnej diaľničnej siete – to znamená, že potrebujeme dobudovať D1 a vybudovať D3 a R4. Vláda významne podporuje aj tie úseky diaľnic, ktoré súvisia napríklad s budovaním veľkých priemyselných objektov. Veľkí investori potrebujú mať zabezpečenú dopravnú infraštruktúru k svojim nemalým investíciám, pretože bez toho to naozaj nejde.
Fakt je, že chýbajúce úseky diaľnic sa negatívne premietajú aj do kvality života obyvateľov a konkurencieschopnosti ekonomiky, pretože jedno s druhým súvisí. Príprava bude zameraná predovšetkým na úseky spadajúce do TEN-T siete (úseky R4 smerom do Poľska), kde sme viazaní európskou legislatívou, taktiež napríklad na diaľnicu R2 od Zvolena po Košice. Slovenská správa ciest sa bude prioritne venovať príprave a samotnej rekonštrukcii mostných objektov, keďže ich stavebnotechnický stav je alarmujúci.
Ako sa pozeráte na uplynulý rok – ste spokojní, začína byť Slovensko rozostavené tak, ako ste plánovali?
Áno. V súčasnosti máme ukončené procesy verejného obstarávania a podpísané zmluvy o dielo so zhotoviteľom stavby na dva významné projekty na cestách I. triedy, a to na obchvat mesta Šaľa a na I/64 obchvat mesta Prievidza, I. et., 2. stavba – MZ v trase budúcej I/64.
Národná diaľničná spoločnosť má v procese verejného obstarávania chýbajúce úseky diaľnice D3, zostávajúci úsek diaľnice D1 (Turany – Hubová) a spustila aj obstarávanie na vybudovanie obchvatu Porúbky, t. j. diaľničný privádzač Lietavská Lúčka – Žilina, I. etapa, a veľkú križovatku v Rohožníku na diaľnici D2.
Očakávate, že impulzom pre naštartovanie či ďalší rozvoj bude aj nový stavebný zákon?
Samozrejme, s takým očakávaním bola nová legislatíva pripravovaná. Nový zákon prináša viaceré systémové zmeny, ktoré majú potenciál výrazne zefektívniť povoľovacie procesy, najmä pri verejnoprospešných a strategických stavbách dopravnej infraštruktúry.
Reálna účinnosť a prínosy legislatívnej úpravy sa však preukážu až v aplikačnej praxi – rozhodujúce bude, ako sa podarí zabezpečiť plynulý prechod na nový systém vrátane funkčnosti digitálnych nástrojov a pripravenosti zúčastnených subjektov verejnej správy. Nová legislatíva má ambíciu priniesť zvýšenie efektivity, transparentnosti a zjednodušenie konaní.
TEXT: redakcia ASB
FOTO: Ministerstvo dopravy SR, Miro Pochyba, iStock.com
