Bratislava chce vybudovať nový technologický park vo Vlčom hrdle. Bude v ňom spracovávať bioodpad

Rastúce množstvo odpadu a tlak na udržateľnejšie hospodárenie prinášajú mestám nové výzvy. Bratislava doteraz nemala vlastné zariadenie na spracovanie bioodpadu, čo znamenalo jeho drahý odvoz mimo územia mesta. Tento stav má zmeniť nový Technologický park OLO, ktorý vyrastie v priemyselnej zóne Vlčie hrdlo a prinesie moderné riešenia pre ekologickejšiu budúcnosť hlavného mesta.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

V marci tohto roku Spoločnosť Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) v spolupráci s Hlavným mestom oznámila svoj zámer vybudovať moderné a ekologické centrum na výrobu obnoviteľnej energie a kompostu z bioodpadu, ako aj závod najnovšej generácie na dotrieďovanie odpadu. Spoločnosť rovnako avizovala, že vďaka novému technologickému parku bude mať mesto Bratislava pod kontrolou celý tok bioodpadu aj produkty z neho získané. Projekt má tiež zvýšiť objem a kvalitu vytriedeného odpadu.

Priemyselná zóna Vlčie hrdlo mení tvár

Technologický park OLO vznikne v priemyselnej časti Vlčie hrdlo, v katastri Podunajských Biskupíc. Ide o lokalitu, ktorá dlhodobo slúžila prevažne technickým a priemyselným účelom, no časť pozemkov zostávala nevyužitá. Práve tam, na ploche s výmerou vyše 86-tisíc štvorcových metrov, dnes stoja zanedbané objekty a náletová zeleň, ktorú postupne nahradí moderný technologický areál.

Územie je umiestnené mimo obytných zón, v susedstve priemyselného areálu Slovnaftu. Od najbližšej obce Lieskovec ho delí približne 1,3 kilometra a od centra Podunajských Biskupíc takmer tri kilometre. Takáto poloha zaručuje, že prevádzka nebude obťažovať obyvateľov hlukom ani zápachom, no zároveň ostáva dobre napojená na hlavnú dopravnú sieť mesta.

Areál sa napojí na Slovnaftskú ulicu cez ulicu Vlčie hrdlo a alternatívne aj cez Lieskovskú ulicu. Projekt počíta aj s vybudovaním nových spevnených plôch, parkovacích priestorov a komunikácií pre nákladné aj osobné vozidlá. Vďaka tomu sa zlepší logistika a plynulosť dopravy v celej oblasti.

Samotné pozemky, ktoré sú v majetku OLO, pozostávajú najmä zo zastavaných plôch a ornej pôdy. Ich premena na technologický park prinesie revitalizáciu územia, ktoré bolo doteraz environmentálne aj vizuálne zanedbané. OLO deklaruje, že súčasťou výstavby bude aj náhradná zeleň a výsadba nových stromov, ktoré nahradia tie, ktoré musia ustúpiť výstavbe.

Moderné technológie za uzavretými dverami  

Z architektonického hľadiska pôjde o kompaktný, funkčný komplex pozostávajúci z dvoch hlavných častí – zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľných odpadov a zariadenia na dotriedenie odpadu. Navrhnuté objekty budú mať priemyselný charakter, no ich vzhľad a výška budú zladené s okolím. Haly budú uzatvorené, čo zabezpečí kontrolu pachov aj čistotu prostredia.

V prvej časti areálu vznikne moderná linka na spracovanie kuchynského a záhradného odpadu. Tento odpad sa najskôr upraví procesom tzv. suchej fermentácie, pri ktorej sa z neho získa bioplyn. Ten sa následne premení na biometán – ekologický plyn, ktorý možno priamo využívať v plynárenskej sieti alebo v dopravných prostriedkoch. Zvyšný materiál sa skompostuje a premení na kvalitný humus využiteľný v poľnohospodárstve či v mestských zelených plochách.

Druhou časťou komplexu bude inovatívny závod na dotriedenie odpadov z triedeného zberu. Moderné technológie – optické triediče, magnetické separátory či lisy – umožnia rýchle a presné rozdeľovanie plastov, kovov a papiera. Triediaca linka zvládne ročne ďalších 50-tisíc ton odpadu a výsledkom bude vyšší podiel druhotných surovín, ktoré sa dajú znovu využiť.

Projekt kladie dôraz aj na pracovné prostredie. Súčasťou areálu bude administratívna budova, sociálne zázemie, servisné priestory aj moderné riadiace centrum. Celé riešenie je navrhnuté tak, aby spĺňalo najvyššie štandardy environmentálnej bezpečnosti – od systému filtrácie vzduchu cez zachytávanie prašnosti až po monitoring hluku.

Technologický park inšpirovaný európskymi mestami 

„V priebehu prípravy projektu sme spolupracovali s medzinárodnými odborníkmi a inšpirovali sme sa najlepšími príkladmi z praxe ostatných európskych miest. Sme presvedčení, že technológia, ktorú prinesieme, je pre Bratislavu spomedzi momentálne existujúcich riešení na trhu tou najlepšou možnosťou. Napĺňame tak ambíciu stať sa lídrom v oblasti udržateľného odpadového hospodárstva,“ hovorí Ivan Sokáč, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ OLO.

Štúdiu na koncepciu zámeru pripravila renomovaná medzinárodná konzultačná spoločnosť RAMBOLL, ktorá má bohaté skúsenosti s výstavbou podobných zariadení na spracovanie bioodpadu a výrobu bioplynu po celom svete. „Spolupráca s odborníkmi z RAMBOLL nám umožnila navrhnúť zariadenie, ktoré spĺňa najprísnejšie environmentálne štandardy a zároveň efektívne využíva dostupné zdroje,“ dodáva Marek Horváth, technický riaditeľ OLO.

Zámer Technologického parku OLO už úspešne prešiel procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Presnejšie architektonické a stavebné riešenie projektu bude predstavené v rámci územného a následne stavebného konania. Termín začiatku prevádzky zatiaľ nebol určený, keďže bude závisieť od priebehu povoľovacích procesov a samotnej realizácie výstavby.

Sebestačnejšia Bratislava na dohľad

Nový technologický park prinesie Bratislave viacero hmatateľných výhod. Po prvý raz bude mať hlavné mesto vlastné zariadenie na spracovanie bioodpadu, čo znamená koniec jeho odvozu na spracovanie mimo územia mesta. Tým sa znížia náklady aj uhlíková stopa spojená s prepravou.

Odhaduje sa, že zariadenie ročne vyprodukuje približne 2,6 milióna kubických metrov bioplynu, z ktorého sa upraví okolo 1,5 milióna kubíkov biometánu. Takéto množstvo postačí na pokrytie ročnej spotreby plynu pre viac než 1 500 domácností. Okrem toho vznikne približne 14-tisíc ton certifikovaného kompostu, ktorý sa bude využívať pri údržbe mestskej zelene či v poľnohospodárstve.

Dôležitou výhodou projektu je aj jeho synergické prepojenie so Zariadením na energetické využitie odpadu (ZEVO). Obe prevádzky budú spolu tvoriť ucelený systém, v ktorom sa odpad zužitkuje buď ako zdroj energie, alebo ako surovina pre ďalšie spracovanie. Bratislava sa tak posunie bližšie k modelu obehového hospodárstva, kde sa odpad stáva zdrojom.

Nová tvár pre bratislavské ZEVO

S plánovanou výstavbou projektu OLO úzko súvisí aj plánovaná rekonštrukcia bratislavského ZEVO, ktoré sa nachádza v rovnakom areáli. „Popri nutných technologických zmenách zadávateľ správne identifikoval potrebu celý areál architektonicky zjednotiť,“ začínajú opis projektu architekti z ateliéru Lukáš Ildža architekti. „Náš architektonický návrh modernizácie mal ambíciu nielen vizuálne zjednotiť a esteticky pozdvihnúť tento areál a všetky dotknuté objekty, ale aj obohatiť ho o jasný koncept,“ dodávajú.

Koncept architektonického riešenia stojí na troch základných pilieroch. Prvým je snaha o farebné zjednotenie, ktorú sa architekti rozhodli dosiahnuť vďaka fasáde zo sendvičových panelov, omietke a kovovým prvkom a konštrukciám. Druhým pilierom je „zavinutie“ súboru stavieb do plášťa pomocou predsadených fasád z ťahokovu.

Tretím, nemenej dôležitým pilierom architektonického konceptu, je stuha ako cesta odpadu. „Tá slúži funkčne ako náučná návštevnícka trasa (alternatívne aj ako doplňujúca úniková cesta pre pracovníkov) a zároveň symbolicky reprezentuje cestu odpadu, jeho prechod cez rôzne stanovištia spracovania,“ vysvetľujú architekti.

Nedávno zverejnený zámer OLO, rovnako ako aj pripravovaný projekt rekonštrukcie bratislavského ZEVO, sú ukážkou toho, že aj komunálne služby môžu byť technologicky progresívne a ekologicky zodpovedné. „Bratislava potrebuje moderné riešenia, ktoré posunú mesto k udržateľnosti. Tento projekt je dôkazom, že aj spracovanie odpadu môže byť čisté, efektívne a prospešné pre všetkých,“ uviedlo vedenie OLO pri predstavení projektu.

Zelená investícia pre moderné mesto

Ak všetko pôjde podľa plánu, výstavba sa začne po ukončení povoľovacích procesov a schválení environmentálneho posudzovania. Už v nasledujúcich rokoch by tak mohla Bratislava získať jedno z najmodernejších zariadení svojho druhu v regióne.

Technologický park OLO je investíciou, ktorá spája ekonomickú racionalitu, ekologickú zodpovednosť a energetickú efektívnosť. Celkové náklady na výstavbu sa podľa odhadov pohybujú v rozmedzí 190 až 250 miliónov eur, čo z neho robí jednu z najväčších mestských investícií do environmentálnej infraštruktúry v histórii Bratislavy.

Mesto získa kontrolu nad spracovaním bioodpadu a zároveň zníži výdavky na jeho odvoz mimo Bratislavy. Získaný biometán sa stane cenným zdrojom obnoviteľnej energie a vyrobený kompost zasa prínosom pre mestskú zeleň aj poľnohospodárstvo. Projekt prispeje k rozvoju obehového hospodárstva, posilní energetickú sebestačnosť mesta a vytvorí nové pracovné príležitosti v modernom priemysle.

Bratislava sa vďaka nemu zaradí medzi európske metropoly, ktoré dokážu premeniť odpad na zdroj a ekologické riešenie na konkurenčnú výhodu. Technologický park OLO je krokom k tomu, aby sa hlavné mesto stalo vzorom pre udržateľný rozvoj a moderné, zelené hospodárenie s odpadmi