Vízia pre chradnúci región. V bývalých Baťových závodoch vyrastie unikátny kampus, bude prvým svojho druhu

Architektúra má moc formovať spôsob, akým sa učíme, premýšľame a spolupracujeme. Prostredie, v ktorom sa vzdelávame, dokáže podporovať kreativitu, motiváciu aj medziľudské vzťahy. Práve túto myšlienku chce pretaviť do reality projekt Pronea Academy, ktorý v Partizánskom zmení časť niekďajších Baťových závodov na moderný stredoškolský kampus.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Je to už 14 rokov odvtedy, čo sa Ondrej Grenčík spolu s manželkou a niekoľkými priateľmi rozhodli do svojho rodného mesta Partizánske priniesť inovatívny prístup vo vzdelávaní. Od mesta si v tom čase prenajali opustenú budovu, ktorú dal postaviť ešte Baťa, a s prvými 13 deťmi sa v Cirkevnej základnej škole Jána Krstiteľa postupne presviedčali o tom, aký obrovský dopad má škola na komunitu, v ktorej žijú.

Začiatky pritom podľa jedného zo zakladateľov neboli vôbec jednoduché: „V prvých rokoch sme zápasili s nedostatkom dôvery okolia, nedostatkom financií na rekonštrukciu priestorov, nedostatkom kvalitných ľudí. Dnes sme svedkami toho, že kvalitná vízia pritiahne kvalitných ľudí. Postupne sa pridávali tí správni ľudia a mnohí boli ochotní sa presťahovať aj s rodinami z oveľa väčších miest, ako je to naše,” opisuje Ondrej Grenčík začiatky prvej zo vzdelávacích inštitúcií, ktoré založil. Po niekoľkých rokoch k nej pribudla aj materská škola.

Pokračovanie úspešného príbehu

Príbeh odhodlania a vytrvalého úsilia však dvojicou projektov ani zďaleka neskončil. Po základnej a materskej škole sa pod rukami ambicióznej skupiny postupne rysuje aj projekt stredoškolského vzdelávania. A nie len tak hocijaký. Pronea Academy v Partizánskom sa má stať prvým stredoškolským kampusovým mestečkom na Slovensku. Vzdelanie sa v ňom bude snúbiť s praktickými pracovnými skúsenosťami, priestorom na kreativitu a možnosťou na vlastné podnikanie.

„Je to pokračovanie nášho príbehu. Región Hornej Nitry totiž veľmi trpí odlivom talentu mladých ľudí práve vo veku 15–25 rokov. A nie je to náhoda. Trpíme nedostatkom príležitostí a je obrovská škoda, že nedokážeme ponúknuť zaujímavé a dostatočne podnetné prostredie pre dospievajúcich a mladých, ktorí si tak prirodzene hľadajú uplatnenie za hranicami nášho regiónu,” tvrdí Grenčík. Práve to má podľa jeho slov zmeniť pripravovaný projekt V Partizánskom.

Pronea Academy bude vo výsledku kombináciou funkčného priestoru pre stredoškolákov, dospelých študentov a taktiež pre podnikavcov a firmy. Inšpiráciou pre projekt boli aj úspešné príklady zo sveta, ktoré podľa slov Ondreja Grenčíka ohýbajú na slovenskú realitu.

Zakladateľ projektu Pronea ho nevníma len ako školu, ale aj ako miesto, ktoré má zmeniť spôsob, akým rozmýšľame o komunite. „Kampus vytvorí prostredie na rozvoj celistvej osobnosti, nielen intelektuálnej,“ vysvetľuje. Zároveň má odpoveďou na úpadok, ktorý nastal po privatizácii a odchode firmy Baťa z mesta.

Symbolické umiestnenie v srdci bývalých závodov firmy Baťa

Plánovaný stredoškolský kampus vyrastie symbolicky na mieste bývalých Baťových závodov. Podľa Grenčíka tak ide o prorocký význam. „Ak chceme vybudovať novú podnikavú a charakternú generáciu lídrov, potrebujeme na to aj podnetné prostredie, inšpiratívnu architektúru a taktiež potrebujeme myslieť na kvalitu vnútorného prostredia,” tvrdí.

V počiatkoch projektu dostali jeho zakladatelia ponuku na odkup jednej z budov nachádzajúcich sa na mieste bývalých Baťových závodov – budovu číslo 60. Tá síce nevznikla priamo v čase budovania závodu, ale vo svojej podstate rešpektuje pôvodnú baťovskú architektúru. Podľa architekta Tomáša Guniša, ktorý stojí za návrhom jej rekonštrukcie, samotné budovy používajú štandardný „Baťov konštrukčný raster”, ktorý je na jednej strane veľkorysý, ale na druhej strane pre niektoré účely trochu limitujúci.

„Preto sa musíme viac prispôsobovať a nemáme pri tvorbe úplnú voľnosť. Zároveň máme snahu zachovať genius loci areálu. Spolu s historickým významom a snahou o zachovanie Baťovho odkazu sú to faktory, ktoré súčasne zväzujú aj inšpirujú,” približuje koncept.

Guniš zároveň zdôrazňuje, že architektúra vzdelávacích zariadení má priamy vplyv na kvalitu výučby. „Existuje mnoho výskumov, ktoré potvrdzujú, že kvalita vnútorného prostredia výrazne ovplyvňuje výkonnosť žiakov. Medzi kvality, ktoré môže prostredie mať, patria aj estetické hodnoty. Vplyv architektúry na výučbu je zásadný,” hovorí.

Časť areálu, ktorá bude postupne upravená pre potreby inovatívnej stredoškolskej inštitúcie, dosahuje približne 6 500 m² , pričom zastavaná časť bude tvoriť približne 2 000 m² . Zeleň zaberie zhruba 2 500 m² a pravdepodobne bude využitá nielen na relax, ale aj na výučbu. „Bola by škoda nevyužiť exteriérové priestory a teda aj zeleň nielen na relax, ale aj na výučbu. Verím, že pedagógovia aj študenti nájdu kreatívne spôsoby, ako sa tejto úlohy aktívne zhostiť,” dodáva architekt. Zvyšok predstavujú spevnené plochy a komunikácie.

„Celková úžitková plocha objektu bude 4 750 m² a je rozdelená medzi tri podlažia. Na prvom nadzemnom podlaží bude inovačné centrum, podnikateľský inkubátor / akcelerátor a školská jedáleň, ktorá bude slúžiť aj ako eventový priestor. Druhé nadzemné podlažie zaberú vyučovacie priestory pre strednú školu Pronea a pre IT školu Molengeek. Celé tretie nadzemné podlažie bude patriť ubytovacím jednotkám študentského kampusu,” približuje Tomáš Guniš.

Zachovanie genia loci ako kľúč k jedinečnosti

Pri prestavbe industriálneho objektu na vzdelávaciu inštitúciu bude podľa jeho slov zachovaný konštrukčný raster budovy aj všetky nosné monolitické konštrukcie. Odstránené budú viaceré neskoršie prílepky, čím bude architektúra očistená od nánosov času. Práve priznanie pôvodnej architektúry je totiž hlavnou myšlienkou celého projektu.

Zmenami prejdú aj niektoré okenné otvory kvôli prepojeniu s exteriérom. Okrem toho budú v rámci projektu pridané aj nové prvky, ako vonkajšie schodiská či pergoly. Nové prvky jasne odlíšené od pôvodných konštrukcií materiálovo, konštrukčne aj farebne. Kompletnou zmenou prejde aj vnútorná dispozícia. V interiéroch budú použité moderné materiály, pričom pôjde predovšetkým o montované konštrukcie.

„Hlavnou myšlienkou je očistenie a priznanie pôvodnej architektúry,“ dopĺňa Guniš. „Samozrejmosťou je zvýšenie štandardu do parametrov 21. storočia, ale s minimalizovaním vplyvu na pôvodný architektonický koncept budovy. Nové zásahy budú reverzibilné – teda s možnosťou ich budúceho odstránenia bez poškodenia pôvodných konštrukcií.“

V rámci materiálovej palety nová podoba objektu nadviaže farebnosťou na pôvodnú tradičnú tehlu. „Na fasádach v súčasnosti nie je priznaná tradičná tehla, ale iba farebná omietka v červeno-šedej farebnosti. Pre nás táto nižšia hodnota existujúceho plášťa otvára cestu, ako bez výčitiek svedomia zvýšiť jeho energetickú efektívnosť. Či nakoniec v exteriéri použijeme tehlový obklad alebo takisto zostaneme pri omietke, je ešte vecou diskusie,” približuje architekt.

Výnimočnosť projektu spočíva podľa slov samotného autora projektu práve v umiestnení vzdelávacej inštitúcie do revitalizovanej priemyselnej budovy. Jedinečnosť ďalej podľa neho potvrdzuje aj zachovanie loftového industriálneho charakteru, čo je pre školské zariadenia na Slovensku obzvlášť netypické.

Vízia pre chradnúci región

Ondrej Grenčík zas tvrdí, že škola má byť dobrým príkladom toho, ako šetrne pretvoriť industriálny priestor na miesto, ktoré bude reflektovať našu históriu, ale ešte viac aj našu budúcnosť. Kvalitná architektúra podľa neho v tomto procese zohráva nenahraditeľnú úlohu.

„Architektúra determinuje kvalitu vzdelávacieho procesu, má schopnosť kreativitu podnecovať alebo ubíjať. Dáva príležitosť vytvárať mnohé zákutia a priestory na neformálne vzťahy a relax, alebo môže naopak veľmi znepríjemniť pobyt v danom priestore.”

Financovanie projektu chcú jeho zakladatelia zabezpečiť z viacerých zdrojov. Aktuálne fundraisujú úvodnú investíciu 438-tisíc eur na odkup budovy. Následne sa budú uchádzať o financie z Európskej únie, nakoľko je región Hornej Nitry v tzv. transformácii. „Mali by sme mať možnosť čerpať stovky miliónov eur z Just Transition Fondu,” uvádza Grenčík.

Po spustení prevádzky strednej školy a vzdelávacieho centra predpokladá návratnosť investície do šiestich rokov, a to najmä vďaka profitabilnému biznis modelu Molengeek, ktorý je postavený na spolupráci so svetovými technologickými lídrami.

Na otázku, v akom časovom horizonte predpokladá realizáciu projektu Stredná škola Pronea, odpovedal Grenčík zdržanlivo a zároveň trpezlivo: „Naša skúsenosť hovorí, že čas plynie na Slovensku inak ako v iných krajinách. Stretávame sa s rôznymi vplyvmi, ktoré by chceli zabrániť nášmu projektu. Jednoducho je to v našej mentalite, že často nechceme dopriať úspech nášmu susedovi.” Napriek tomu však verí, že ich vízia prežije a bude mať dlhodobý dopad na mnohé generácie. „Ja osobne verím, že prví študenti prídu ešte v tejto dekáde,” uzatvára.