Nečakaný objav počas realizácie sa stal srdcom košickej ambulancie. Dnes je nominovaná na Cenu za architektúru

Sterilný priestor nemusí pôsobiť sterilne. Imunologická ambulancia Imunocare stavia na kontraste pôvodnej klenby a súčasného minimalistického interiéru. Bielu farebnosť, zrkadlové plochy a transparentné priečky oživuje jemná modrá, ktorá zároveň plní orientačnú funkciu. Nominácia projektu v súťaži CE ZA AR 2026 len potvrdila, že aj zdravotnícke prostredie môže byť civilné.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Imunologická ambulancia Imunocare sa nachádza v existujúcom historickom objekte v centre Košíc. Autori z ateliéru Atrium Architekti neprekryli existujúcu stavebnú obálku novou vrstvou, naopak, urobili z nej jednu z hlavných kvalít. Veľkorysá svetlá výška a prirodzené osvetlenie prichádzajúce z východnej aj zo západnej strany vytvorili dobrý základ pre otvorenú a vizuálne prepojenú plochu.

Prevádzka je členená na ordináciu s pracoviskom lekára a sestry, čakáreň, dennú miestnosť a hygienické zázemie. Nové priečky sú navrhnuté zo skla s textúrovaným povrchom. Ich priepustnosť umožňuje dennému svetlu hlbšie preniknúť do dispozície a súčasne otvára priehľady medzi jednotlivými časťami. Priestor vďaka tomu nepôsobí fragmentovane ani napriek tomu, že plní viacero funkcií.

Výraznou súčasťou výsledného interiéru sa stal pôvodný klenbový strop. Jeho odkrytie počas realizácie prinieslo do návrhu autentickú vrstvu, s ktorou architekti ďalej pracovali. Na povrchu zostali čitateľné stopy minulosti – patina, pozostatky po starších priečkach či stopy po korodujúcej oceli.

„Historická budova nám priniesla skôr benefity než komplikácie. Odhalený klenbový strop však musel dostať technológiu, ktorá zabezpečí jeho ďalšiu ochranu,“ približuje jedna z architektov Jana Varchola Buráková.

Puristická biela farebnosť necháva historickú konštrukciu vyniknúť a spolu so zrkadlovými plochami podporuje pocit priestorovej kontinuity. Zrkadlenie okrem toho opticky rozširuje vnútro a znásobuje jeho svetelnosť.

Sterilita, ktorá nepôsobí neosobne

Jednou z výziev projektu bolo nájsť rovnováhu medzi hygienickými a prevádzkovými požiadavkami zdravotníckeho zariadenia a snahou vytvoriť prostredie, ktoré nebude pôsobiť chladne či anonymne.

Architekti preto pri jednotlivých prvkoch hľadali riešenia, ktoré by dokázali spojiť funkčnosť s civilným charakterom. Nie všetky predstavy však bolo možné zrealizovať. „Ak sa nepodarilo nájsť vhodný kompromis, prvok z návrhu jednoducho vypadol alebo ho nahradilo niečo iné,“ vysvetľuje Jana Varchola Buráková.

Aj materiály a vybavenie museli spĺňať špecifické požiadavky. Čalúnenie napríklad podliehalo príslušnej certifikácii a denná miestnosť si musela nájsť presné miesto v rámci dispozície. Práve množstvo takýchto čiastkových rozhodnutí napokon vytvorilo výsledný charakter objektu.

Aj samotná orientácia v ňom sa stáva súčasťou architektonického riešenia. Čistú bielu paletu narúša jemný modrý akcent, pričom nejde iba o farebné oživenie interiéru. Modrá je súčasťou grafického orientačného systému, ktorý pomáha pacientom intuitívne sa pohybovať. Namiesto výrazných informačných zásahov sa využíva jednoduchý vizuálny systém, ktorý prirodzene dopĺňa minimalistický charakter.

Čas ako súčasť návrhu

Samotná realizácia trvala dlhšie, než sa pôvodne predpokladalo. Proces však umožňoval opakovane sa vracať k jednotlivým rozhodnutiam a preverovať ich. „Spätne vnímam túto časovú náročnosť ako určitú výhodu. Poskytla nám možnosť každé rozhodnutie opakovane preveriť a premyslieť – od výberu materiálov a spôsobu ich spracovania až po voľbu konkrétnych remeselníkov,“ pokračuje architektka.

Práve postupné dozrievanie konceptu podľa nej prispelo k vzniku interiéru, ktorý nestojí na aktuálnych trendoch. Jednotlivé riešenia majú skôr ambíciu prirodzene starnúť a zostať relevantné aj po rokoch.

Nominácia na ocenenie CE ZA AR 2026 je pre autorov o to významnejšia, že ide o projekt s relatívne malou metrážou, ktorý však musí zvládnuť intenzívnu každodennú prevádzku. Ambulancia nie je priestorom vytvoreným iba na vizuálny efekt – denne sa v nej vystrieda veľké množstvo pacientov a všetky architektonické rozhodnutia musia obstáť v reálnom používaní.

Dlhý proces realizácie tak preveril nielen materiály a remeselné postupy, ale aj samotnú dôveru autorov vo výsledný koncept. „Keď realizácia aj relatívne malej metráže trvá roky, človek sa počas procesu neraz začne strácať vo vlastných pochybnostiach, či ten-ktorý detail vôbec ešte má zmysel ďalej rozpitvávať,“ hovorí Jana Varchola Buráková.