Železná studienka sa vracia k svojej slávnej minulosti. Výstavba unikátneho areálu pokročila
Martina Gregová Železná studienka patrí už desaťročia medzi najobľúbenejšie miesta oddychu Bratislavčanov. V areáli, ktorý nadväzuje na tradíciu niekdajších Ferdinandových kúpeľov, dnes vzniká nový komplex s kúpeľmi, reštauráciou a ďalšími prevádzkami. Podarí sa po rokoch stavebného ruchu vrátiť tomuto miestu jeho niekdajšiu kúpeľnú atmosféru?
Lokalita Železnej studničky v Bratislavskom lesnom parku je známa najmä ako obľúbené rekreačné miesto Bratislavčanov. Jej názov je odvodený od prameňa železitej minerálnej vody, ktorý tu objavili už začiatkom 19. storočia. V roku 1826 dostal mešťan Jozef Bergameny od mesta povolenie vybudovať v lokalite kúpeľný dom. Názov dostal podľa kráľa Ferdinanda V., ktorý v tom čase vládol.
Jednoposchodový dom mal 20 miestností. Okrem izieb a reštaurácie sa v jeho priestoroch nachádzala aj kaplnka. Kúpele fungovali nepretržite od roku 1830 do roku 1844. Následne budovu odkúpil vinár Jakub Palugyay, ktorý ju prestaval na hotel. Od roku 1894 Železnú studienku vlastnilo mesto Bratislava. Posledná rekonštrukcia objektu Ferdinandových kúpeľov prebehla v roku 1938.
Miesto s veľkým potenciálom
V 60. rokoch však bola budova už veľmi schátraná, a preto ju v roku 1970 asanovali. Aj napriek tomu dnes Železná studienka patrí medzi najvyhľadávanejšie a najobľúbenejšie prírodné lokality v bezprostrednom okolí Bratislavy. Od roku 2021 v areáli pravidelne badať stavebný ruch. Podnikateľ a poslanec Alojz Hlina sa tu totiž rozhodol vybudovať kúpele a obnoviť tak tradíciu miesta oddychu a liečenia.
„Železná studnička patrí k miestam, pri ktorých si niekedy ani neuvedomujeme, aký potenciál Bratislava má. Len pár minút od centra je les, potok, pokoj a dnes už aj znovuobjavený železitý prameň, o ktorom sa celé roky prakticky nevedelo,“ uviedol poslanec Michal Feik vo svojom príspevku na sociálnej sieti.
„Práve toto miesto oslovilo Alojza Hlinu natoľko, že sa tu rozhodol nadviazať na tradíciu niekdajších Ferdinandových kúpeľov a vrátiť Železnej studničke jej pôvodnú funkciu miesta oddychu, regenerácie a liečenia,“ dodal.
Čo všetko prinesie nový areál?
V troch budovách v okolí Železnej studničky pribudnú kúpele, reštaurácia, kníhkupectvo, ihrisko pre deti, špecializované pracovisko aj sochársky ateliér. Kúpele sa majú zameriavať na zvukoterapiu, hipoterapiu a canisterapiu. Stavebné práce tak do lokality neprinesú len obnovený areál, ale aj úplne nový typ rekreácie pre obyvateľov a návštevníkov Bratislavy.
Pôvodne investor rátal s ukončením projektu ešte v roku 2024. Stavebný ruch však v lokalite prebieha ešte dnes. Podľa Michala Feika ale obnova areálu niekdajších Ferdinandových kúpeľov na Železnej studničke výrazne pokročila.
„Na budovách sú hotové strechy, medené oplechovania, drevené rímsy, vikierové okná, fasády aj množstvo remeselných detailov. Práve tie robia celý projekt výnimočným. Nie je to stavba typu ‚fasáda, krytina a hotovo‘, ale mimoriadne detailná práca s drevom, kameňom, meďou a tradičnými remeselnými postupmi,“ približuje.
Remeselné detaily a odkaz na pôvodný architektonický štýl
Z architektonického hľadiska projekt nadväzuje na niekdajšie Ferdinandove kúpele. Tento fakt sa odráža na mierke objektov, architektonickom štýle, v ktorom sú postavené, aj na riešení interiérov jednotlivých budov. Novovybudované objekty sa vyznačujú rozsiahlym použitím dreva na fasádach aj v ich interiéroch či tyrkysovým akcentom v podobe okeníc. Nechýbajú ani viaceré zaujímavé remeselné detaily.
Súčasný stav napovedá, že samotné budovy už majú veľkú časť stavebných prác za sebou. Realizácia sa v súčasnosti sústreďuje najmä na spevnené plochy v ich okolí, budovanie oplotenia či parkové úpravy. „Podľa aktuálnych plánov by sa hlavná časť areálu mohla podariť dokončiť ešte do konca tohto roka,“ tvrdí Feik vo svojom príspevku na sociálnej sieti.
Výnimočnosť tohto projektu spočíva aj v tom, že nejde o rekonštrukciu pôvodných Ferdinandových kúpeľov. Historická budova bola v roku 1970 asanovaná a dnešné objekty vznikajú nanovo. Ich architektúra však vedome nadväzuje na historický charakter lokality, a to prostredníctvom mierky, tvaroslovia, materiálov aj remeselných detailov, ktoré pripomínajú podobu niekdajších kúpeľov.
