Vyštudoval Katedru žurnalistiky Univerzity Komenského v Bratislave a absolvoval semester na Inštitúte komunikačních štúdií a žurnalistiky Karlovej Univerzity v Prahe. V novinárskych začiatkoch pracoval ako redaktor v Denníku Šport, developerským témam sa začal bližšie venovať ako redaktor portálu YIM.BA – Yes In My Bratislava a v súčasnosti pracuje ako novinár pre časopis ASB.
Má turbolentný vzťah s primátorom Matúšom Vallom, hospodári lepšie ako bratislavský magistrát a do ôsmich rokov chce sfunkčniť všetky chodníky v Petržalke - asfaltovaním. Ján Hrčka je starostom mestskej časti Petržalka od roku 2018. Do funkcie bol znovuzvolený v roku 2022, pričom dnes o sebe hovorí, že je to iný Ján Hrčka – menej sa hádajúci, no stále kritický.
Horúcou témou posledných rokov je predĺženie petržalskej električky. A horúcou témou posledných dní je prvá etapa predĺženia ružinovskej radiály. Hlavné mesto nedávno predstavilo úvod ambiciózneho dopravného zámeru, ktorý môže výhľadovo zlepšiť spojenie až k Letisku M. R. Štefánika. Veľkému dopravnému projektu predchádza zmena územného plánu, ale aj etapizácia. Kedy môže byť realitou?
Pretína miesta s najlukratívnejšími bratislavskými vilami a ide o fenomén Starého Mesta. Hlboká cesta pri Slavíne má siahodlhú históriu, ale aj niekoľko negatív. Do jej udržiavania sa investovalo minimálne, čo sa odrazilo na katastrofálnom stave celého úseku vrátane priľahlých Schillerových schodov. Staré Mesto túto situáciu čoskoro zmení – a to rozsiahlou rekonštrukciou.
Bratislavské podhradie dnes píše novú kapitolu. Desaťročia prázdne miesto je zastavané prvou etapou projektu Vydrica, ktorá okrem bývania priniesla aj kancelársku budovu VYDRICA Offices. Objekt je vstupnou bránou do novej štvrte, pričom v niekoľkých aspektoch ponúka to, čo aj iné moderné bizniscentrá. V čom sa však skutočne odlišuje?
Predpoklady sa potvrdili. Developer Istropolisu, spoločnosť Immocap, bude pri využívaní kultúrno-spoločenskej sály spolupracovať s hlavným mestom. V tejto súvislosti sa vynára niekoľko otázok. Ide o náhradu za výstavbu nového Parku kultúry a oddychu a počíta vôbec hlavné mesto so znovuzrodením bývalého kultúrneho symbolu Bratislavy?
Habermayerov palác. Jedna z najvzácnejších budov Bratislavy a desaťročia chátrajúca pamiatka má rozbité okná, opadanú fasádu aj múry a dnes pripomína ruinu. Jeho rekonštrukcia je dlhoročným príbehom, ktorého posun nastal až v roku 2025. V akom stave je dekády zdevastovaná pamiatka a ako sa zmení?
Downtown Yards. Rozľahlý projekt developera JTRE prinesie Bratislave aj druhú najvyššiu vežu. Vyše roka od jej predstavenia prešla administratívna dominanta zmenami, čím musí absolvovať aj nové povoľovanie, no dostala aj meno – bude sa volať ERA. Aké sú detaily výškovej budovy a kedy bude súčasťou panorámy Bratislavy?
Rača je jedna z najaktívnejších mestských častí Bratislavy. O jej investíciách sme napísali niekoľko článkov, pričom svoju aktivitu potvrdzuje aj dnes. Starosta Michal Drotován predstavil odvážny projekt nového Račianskeho korza, ktorý zmení vnímanie verejného priestoru v mestskej časti. Za ambicióznymi plánmi však stojí aj jedno zásadné vyhlásenie.
Výsledky architektonickej súťaže na novú podobu Ústavu pamäti národa si pamätáme z roku 2023. Jedna z najmladších inštitúcií na Slovensku dlhodobo nemá ideálne podmienky na svoje pôsobenie, čo má zmeniť presunutie ústavu na nové miesto a rekonštrukcia existujúcich budov na pozemku od ateliéru zerozero. Po takmer roku a pol sa projekt posunul významným krokom.
Nebolo to tak dávno, čo umelecká obec upozorňovala na nevyhovujúce priestory depozitárov hlavného mesta. Kultúrne dedičstvo Galérie mesta Bratislavy a Múzea mesta Bratislavy sa nachádzalo v nevyhovujúcich priestoroch dlhé roky. Tisíce diel našli nový domov len nedávno – v nových depozitároch, ktoré spĺňajú najprísnejšie medzinárodné kritériá.
Bratislavské Mlynské nivy sa znova o kúsok posunú do 21. storočia. Industriálna zóna, ktorá sa v budúcnosti premení na atraktívny bulvár, získa nový bytový dom od známeho architektonického ateliéru. Ten projekt upravil a prispôsobil požiadavkám hlavného mesta – výsledkom je komunitnejší a mestskejší výraz domu, ktorý elegantne doplní pozemok v rozvíjajúcej sa zóne nív.
Ak sa prejdete Štúrovou ulicou v Bratislave, s istotou ju neprehliadnete. Patrí medzi najkrajšie budovy v hlavnom meste a jej história i architektonické vyhotovenie je dych berúce. Budova na Štúrovej 5 od architekta Alexandra Skuteckého sa po vyše storočí dostala do rúk súkromného majiteľa. Ten plánuje rozsiahlu rekonštrukciu chránenej pamiatky a redakcii ASB sprístupnil budovu ešte pred prvými zásahmi.
Ako bývalú budovu Slovenskej národnej banky ju dnes pozná málokto. Omnoho známejší je jej súčasný názov – Divadlo Pavla Orságha Hviezdoslava, ktoré je dnes jediným mestským divadlom. Národná kultúrna pamiatka vo vlastníctve hlavného mesta dnes nezadržateľne chátra, čo je zapríčinené dekádami ignorácie a neinvestovania do údržby a inovácie takmer 70 rokov starej budovy. Videli ste ju už zvnútra?
Na Slovensku postavil štát, aj po vyše 30. rokoch od revolúcie, len jednu nemocnicu. Výstavba zdravotníckych zariadení na Slovensku stagnuje desaťročia, čo chce zmeniť súčasná vláda. Tá stavia na východe republiky druhú „kvapku v mori“. Plány štátu sú však ambiciózne a podčiarkujú ich aj vynaložené financie.
Človek si ju nemusí vôbec všimnúť. Nevýrazná bytovka na Laurinskej ulici svojím výrazom nevyniká. Inak je to v prípade hmoty – dom má štyri krídla a svojím objemom zasahuje až do polovice celého bloku. Tento mohutný prvok historického centra Bratislavy bol pritom v minulosti ozdobou ulice a v blízkej budúcnosti prejde rekonštrukciou. Dočká sa nevýrazné káčatko premeny na peknú labuť?
