Najväčšie ihrisko Bratislavy sa prebúdza z letargie. Vyhlásili víťaza na premenu legendárneho Areálu hier Radosť pri Štrkovci

Poznajú ho takmer všetci a hrali sa na ňom naozaj takmer všetci. Areál hier Radosť pri Štrkoveckom jazere v Ružinove je známym miestom pre generácie Bratislavčanov. Ide o najväčšie detské ihrisko v hlavnom meste, ktoré je už čiastočne schátrané a nenapĺňa svoj potenciál. Územie ale čaká nový život vďaka mladému architektonickému ateliéru, ktorý zvíťazil v krajinársko-architektonickej súťaži. Ponúkne nový návrh plnohodnotnú náhradu obľúbeného zábavného areálu?

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Polstoročná ikona Štrkovca

Bratislava má detské ihrisko, ktoré vzniklo pred vyše 50 rokmi. Areál hier Radosť pri Štrkoveckom jazere začal písať svoj príbeh v roku 1974. Postavený bol pri príležitosti štvrťstoročnice Pionierskej organizácie a stál až 17 miliónov korún československých. V priebehu ďalších desaťročí sa stal obľúbeným miestom pre viacerých obyvateľov hlavného mesta, no jeho štandard postupne upadal.

Dnes pôsobí schátraným a zastaraným dojmom, nie je plnohodnotne využívané a obnovovalo sa len minimálne. Posledným zlepšením bola vlaňajšia rekonštrukcia staršieho ihriska, keď boli staré a opotrebované prvky nahradené novými, dočasnými. Mestská časť Ružinov spolu s Metropolitným inštitútom Bratislavy (MIB) však pripravovali veľkorysú rekonštrukciu, dlhé roky ale museli čakať.

„Areál nemohol dostať žiadne investície a to sa na jeho stave podpísalo. Nepatrili nám totiž pozemky pod ním. Pred časom sa nám ich nakoniec podarilo od ministerstva vnútra získať, ale aj napriek maximálnej možnej zľave za ne musela mestská časť zaplatiť viac ako 600 000 eur,” uviedol v januári tohto roka starosta Ružinova Martin Chren.

Minuloročná výmena herných prvkov bola teda len akýmsi začiatkom veľkého prerodu celého areálu. MIB spustil dvojkolovú krajinársko-architektonickú súťaž na revitalizáciu západného brehu jazera. Odhadovaná výška investície bola 5 miliónov eur, ktoré mestská časť získala z výzvy Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.

V súťaži uspel návrh od Kuklica-Smerek architekti

Na slovenské pomery išlo o kvalitnú architekonickú súťaž s pomerne dobrým zastúpením popredných ateliérov a solídnym rozpočtom na realizáciu. Zo 14 prihlásených tímov vyberala víťazný odborná porota zložená z piatich členov, na čele s predsedníčkou, krajinnou architektkou Štěpánkou Endrle z Prahy. Súťaž už niekoľko hodín pozná svojho víťaza – stal sa ním bratislavský ateliér Kuklica-Smerek architekti.

Ústredným motívom víťazného návrhu je kompaktné jadro vybavené hernými prvkami, s voľnejším okolím, roztrúsenou výsadbou stromov a priestorom pre hru v prírodnom prostredí. Takéto riešenie má podľa poroty do budúcnosti priniesť tieň, zlepšenie mikroklimatických podmienok a adaptáciu areálu na klimatické zmeny.

„Víťazný návrh zaujal porotu premysleným a dlhodobo udržateľným konceptom, ktorý vníma areál ako verejný voľnočasový priestor pre všetky vekové skupiny, nie iba ako detské ihrisko,“ uviedla predsedníčka poroty súťaže.

Podľa gestora súťaží na Metropolitnom inštitúte Bratislavy Martina Zaičeka dodá tento projekt areálu nový atraktívny vzhľad a identitu. „Návrh bude možné v procese projektovania ďalej upravovať. A to bez toho, aby sa zmenila jeho hlavná myšlienka. Porote sa páčilo, že je rozdelený na funkčné časti a bude poskytovať priestory na trávenie času nielen pre najmenších a mladšie generácie, ale v priebehu dňa aj pre iné vekové skupiny vrátane rodičov a seniorov,“ približuje Martin Zaiček.

Ten napokon vyzdvihol potrebu podobných súťaží: „Priebeh súťaže ukázal, aké je dôležité a zodpovedné postupovať pri hľadaní budúcej podoby Areálu hier práve formou architektonickej súťaže návrhov. Porota aj mestská časť ako investor, mali možnosť vidieť širokú škálu prístupov riešenia zdanlivo jednoduchej úlohy.”

Flexibilita, zelené ostrovy, pavilóny a priestor pre všetkých

Dominantou návrhu je prehľadná obdĺžniková plocha ihriska o rozmeroch 75 x 35 metrov, vymedzená dvojicou protiľahlých pavilónov a dvojicou pergol. Hracie plochy sa pritom rozprestierajú v rámci celého územia. Park je taktiež priamo prepojený s promenádou a vizuálne komunikuje s priľahlou vodnou plochou jazera Štrkovec a s pôvodnými stromami na pláži.

Koncepcia zelene je postavená na stromoch, ktoré sa rokmi spoja a vytvoria takmer súvislú korunu po celom priestore. V pláne je vysadiť až 71 stromov. Herné plochy sú členené zelenými ostrovmi, pričom obvodová konštrukcia protiľahlých multifunkčných pergol predstavuje kostru pre vkladané hracie a oddychové prvky. Celá konštrukcia zároveň vytvára ochranu pred poveternostnými podmienkami a slnkom.

V rámci návrhu je zapracovaná uzatvarateľnosť časti areálu, kde sa vie odčleniť ihrisko spolu s kumunitným centrom pre aktivity táborov, ale aj možnosť uzatvorenia po obvode konštrukcie pergoly. Dvojica pavilónov bude tvoriť celoročné zázemie a návrh ich umiestňuje do priestranstva parku tak, že zároveň tvoria polopriepustnú hranicu ihriska.

Jeden pavilón v sebe zahŕňa gastro prevádzky. Druhý pavilón obsahuje komunitné centrum, info-point, hygienické zázemie, šatne, ale aj obojstrannú multifunkčnú miestnosť otvárateľnú do parku, ako aj do multifunkčného ihriska, zasadaciu miestnosť, kancelárie a sklad.

Hrací mechanizmus vytvorí celá spevnená obdlžníková plocha spolu so zeleným priestranstvom. Herný mobiliár sa tak rozlieva  z jednej plochy do druhej. V území sú umiestnené herné prvky podľa vekových zón, vrátane inkluzívnych a zmyslových. V konštrukcii pergoly sa nachádzajú prvky dynamickej zóny ako šmykľavky, vyhliadkové plošiny, hojdačky.

Pod korunami stromov vznikne rozvoľnené priestranstvo prírodných ihrísk, tichšia zóna, bahnovisko, lezenie po stromoch, trávnatá lúka, náučné zastavenia prezentujúce život biotopov, kolobehu a dôležitosti zadržiavania vody v krajine. Návrh rovnako počíta so zachovaním najznámejšieho symbolu areálu hier – sochou ťavy od popredného akademického sochára Rastislava Miklánka. Ten realizoval napríklad sochy zverokruhu v Sade Janka Kráľa či ďalšie bratislavské plastiky a pamätníky.

Nová etapa aj nová identia

Ružinov v minulosti komunikoval ambíciu revitalizovať areál do podoby, v ktorej bude patriť medzi najatraktívnejšie areály takéhoto zamerania na Slovensku. Návrh od víťazného ateliéru, aj keď mierne formálny, môže tento cieľ naplniť. Po polstoročí od svojho vzniku tak čaká areál nová atepa, ktorá môže prinavrátiť územiu stratené postavenie jedného z najvýznamnejších a najživších verejných priestorov v Bratislave.

Dnes zostáva otázkou, kedy bude vízia pretavená do reality. Úspech projektu totiž závisí nielen od samotného architektonického riešenia, ale aj od schopnosti samosprávy ho v plnej miere zrealizovať. Aktuálne je možné predpokladať, že bude postavený na etapy. Peniaze by nemali byť prekážkou. Ak sa projekt podarí uskutočniť, môže byť ukážkovým príkladom toho, ako sa dá historický odkaz premeniť na moderný a udržateľný priestor, ktorý bude slúžiť ďalším generáciám Bratislavčanov.