Nové PKO, Plató Staromestská aj Sad Janka Kráľa. Toto je desať projektov hlavného mesta, ktoré nebudú dokončené do roku 2030

Bratislavu nerozvíjajú len developerské projekty. Veľkú úlohu v napredovaní našej metropoly zohráva Magistrát hlavného mesta SR, ktorý pripravuje dôležité strategické zámery. Tie budú formovať budúcu podobu mesta a zahŕňajú modernizáciu dopravnej infraštruktúry, veľké rekonštrukcie verejných priestranstiev až po investície do nových stavieb. Čo z tohto je ale skutočne reálne do konca tejto dekády?

V predchádzajúom článku sme sa bližšie pozreli na desať developerských stavieb v Bratislave, ktoré nebudú dokončené do roku 2030. Dnes v tejto sérii pokračujeme plánmi Magistrátu hlavného mesta SR, ktorý pripravuje hneď niekoľko ambicióznych projektov. Tie majú potenciál zásadne zmeniť podobu Bratislavy a prispieť k jej dlhodobému rozvoju.

Podobne ako pri zámeroch developerov, aj plány bratislavského magistrátu narážajú na viaceré problémy – škrty v rozpočte a chýbajúce peniaze, zložitú administratívu, ale aj súdy či zdĺhavé povoľovacie konania. Niektoré sú taktiež natoľko veľkolepé, že ich realizácia bude istý čas trvať. A toto je výber desiatich zámerov, ktoré spĺňajú stanovené kritériá.

Sad Janka Kráľa

Rekonštrukcia najstaršieho verejného parku v strednej Európe je dnes veľkým otáznikom a sčasti aj fiaskom. Obľúbená zelená oáza Bratislavčanov sa výrazne priblížila k novému šatu v roku 2023, keď hlavné mesto s Metropolitným inštitútom Bratislavy (MIB) vyhlásili víťazov súťaže na zhotoviteľa urbanisticko-krajinárskej štúdie, ktorá mala určiť budúci charakter územia. Prvé miesto udelila porota kolektívu krajinných architektov Magdaleny Horňákovej z ateliéru DUMA, architekta Zdeňka Sendlera a architektky Lucie Radilovej.

Tejto veľkolepej vízii je od minulého roka koniec. Hlavné mesto s Metropolitným inštitútom Bratislavy ukončili s architektmi zmluvu, čo nie je neštandardné. Neštandardné boli praktiky, ktoré za celým procesom stáli, ako aj chaos v komunikácii a absencia dialógu najvyšších predstaviteľov mesta a MIB-u s architektmi. Tí sa dôvodov, prečo s nimi ukončili zmluvu, museli doprosovať. Hlavné mesto argumentovalo nedostatkom peňazí, architektom však doručili rozviazanie zmluvy bez udania dôvodu.

Pre Sad Janka Kráľa išlo o obrovskú prehru. Hlavné mesto pritom urobilo minulý rok ďalší kiks, keď bez schválenia pamiatkarov postavilo v Sade Janka Kráľa časť cyklotrasy. Pamiatkari už pritom veľakrát neodporúčali čiastočné zásahy do parku, ale jeho komplexnú obnovu. Tá sa tak skoro nezačne.

Bratislava chce v roku 2026 zrekonštruovať fontánu Pijúcej holubice za 600-tisíc eur, ďalšie zásahy v obľúbenej zelenej oáze sú však neisté. Register kapitálových výdavkov hlavného mesta neuvádza v roku 2027 žiadne investície do Sadu Janka Kráľa a vzhľadom na zložitú finančnú situáciu Bratislavy je vysoko pravdepodobné, že park nebude zrekonštruovaný ani v roku 2030.

Nové PKO

Bratislava čaká na náhradu za zbúraný Park kultúry a oddychu (PKO) márne už takmer 10 rokov. Obľúbené kultúrne centrum na nábreží Dunaja v roku 2016 zbúrala firma WOAL, ktorá je spoločnou firmou developerov JTRE a Cresco Real Estate. Asanácia tohto miesta viedla k ostrým sporom s verejnosťou, pričom niektorí Bratislavčania vyčítajú zbúranie PKO developerom a bývalému vedeniu mesta, ktoré tento čin odsúhlasilo, dodnes.

Primátor Bratislavy v roku 2022 oznámil potenciálnu výstavbu nového PKO. Bratislave stále chýba plnohodnotná multifunkčná hala na kultúrne podujatia a najmä koncerty stredného formátu. Mesto v predošlých rokoch v spolupráci s MIB-om preverilo a rozpracovalo niekoľko lokalít, ktoré by boli vhodné na umiestnenie novej mestskej kultúrnej haly. V hre boli Zlaté piesky alebo nábrežie Dunaja v pozícii západne od Starého mosta.

Architektonická súťaž na nové PKO však nebola vyhlásená. A pravdepodobne ani nebude. Mesto sa spolieha na developerské projekty, ktoré zahŕňajú aj vznik kultúrnej infraštruktúry ako napríklad Istropolis alebo Nové Lido. Koniec koncov magistrát už podpísal zmluvu o spolupráci s developerom Istropolisu Immocapom o využívaní budúcej multifunkčnej sály. Projekt nového PKO je preto s najväčšou pravdepodobnosťou minulosťou a do roku 2030 s istotou nevznikne, ak vôbec.

Plató Staromestská

Jeden z najambicióznejších projektov v portfóliu hlavného mesta a MIB-u je s istotou Plató Staromestská. Jeho cieľom je prekryť Staromestskú ulicu, ktorej časť bola asanovaná minulým režimom pre výstavbu Mosta SNP, čím bola do centra Bratislavy vsadená štvorprúdová cesta s charakterom diaľnice. Tá rozdelila centrum, resp. hradný kopec od ďalších častí historického centra na dve časti.

Plató by tak scelilo ranu totalitného režimu a prinieslo premenu jedného z najrušnejších dopravných koridorov v centre na moderný park. Ide o veľkolepú ideu, na ktorej projektovú dokumentáciu už získalo hlavné mesto peniaze. Tie sú výsledkom dohody s developerom WOAL, ktorý ich poskytol ako kompenzáciu za zrušené projekty pri PKO – planetárium a mediatéku. Peniaze na projektovú dokumentáciu touto dohodou získalo aj Živé námestie.

Plató od predstavenia v roku 2022 prešlo istými úpravami, a to vzhľadom na prerokovanie s pamiatkarmi. Jeho výstavba však nebude jednoduchá. Plató je navrhnuté na samostatnej konštrukcii, aby sa nedotýkalo hradieb. Nové schodisko a výťah umožnia prepojenie ľudí s okolím, na povrchu budú vysadené vzrastlé stromy a nainštalovaný nový mobiliár, čím projekt aspoň sčasti prinavráti atmosféru starých vymiznutých ulíc do historického centra. Cenovka je približne 20 miliónov eur.

Pôvodný termín začiatku výstavby znel: prelom rokov 2025 a 2026. Dnes však hlavné mesto stále nemá všetky potrebné povolenia, pričom v registri kapitálových výdavkov je na plató v roku 2025 vyčlenená len suma 33 750 eur. Pravdepodobne ide o peniaze na administratívne procesy. Na roky 2026 a 2027 nie je vyčlenená žiadna suma. Vzhľadom na finančnú situáciu mesta sa premostenie stáva do konca roka 2030 nerealizovateľným. Začiatok prác do konca tejto dekády však nie je vylúčený.

Rekonštrukcia DPOH

Divadlo Pavla Orságha Hviezdoslava (DPOH) je jediným mestským divadlom. Nachádza sa v budove bývalej Slovenskej národnej banky v srdci Bratislavy – na rohu Laurinskej a Štúrovej ulice. Objekt má už 70 rokov, no za sebou len dve rekonštrukcie, čo sa podpísalo na jeho súčasnom stave, ktorý je katastrofálny. DPOH, ako už dnes familiárne volajú Bratislavčania túto stavbu, sa doslova rozpadá.

Na vlastné oči sme sa o tom presvedčili vo februári tohto roka, keď nás divadlom previedla bývalá riaditeľka Valeria Schulczová. Zo stien opadáva omietka, vo väčšine miestností je pleseň, zo stropov zateká a technológie sú zastarané desaťročia, a to vrátane javiskových. Pri väčších dažďoch je časť divadla pravidelne vytopená a niektoré okná sa nesmú otvárať, pretože vypadávajú.

Komunizmus je v divadle cítiť aj vyše 30 rokov po revolúcii. Stavba vypovedá službu a rekonštrukcia je v najbližších rokoch nereálna. Bývalá riaditeľka odhadovala, že obnova sa začne najskôr o desať rokov. A to od minulého roka hlavné mesto disponuje stavebným povolením, pričom odovzdaná je aj projektová dokumentácia. Problémom sú však peniaze.

Cena základnej rekonštrukcie je šesť miliónov eur – to znamená výmena prvých na seba nadväzujúcich technológií, teda začiatočná fáza obnovy. Celkovo by divadlo potrebovalo 12 až 15 miliónov eur, ktoré však hlavné mesto v rozpočte nemá. A vzhľadom na tieto fakty je rekonštrukcia DPOH do konca tohto desaťročia neuskutočniteľná, pričom v zákulisí sa šepká, že pre mesto ani nie je prioritou.

Živé námestie

O nutnosti premeny Námestia SNP a Kamenného námestia sa hovorí už veľmi dlho. Z významného uzla sa rokmi chátrania a zanedbávania údržby stala nebezpečná a chaotická lokalita. Pre veľkú časť ľudí je tiež hanbou Bratislavy. Výraznejšia iniciatíva premeny tohto miesta prišla až zo strany nového vedenia Bratislavy v roku 2018 a zorganizovania architektonickej súťaže, ktorej výsledky sme spoznali pred štyrmi rokmi.

Od tohto času sa však v oblasti uskutočnilo len minimum zásahov, ktoré nemali vplyv na kvalitnejší výraz lokality. A pôvodné termíny sa napokon stali len vzdušnými zámkami – hlavné mesto chcelo dokončiť projekt v roku 2025, avšak s rekonštrukciou ani nezačalo. Nové informácie boli zverejnené v roku 2023, keď mesto spresnilo, že rekonštrukcia má prebiehať siahodlhých desať rokov – v rokoch 2025 až 2035. 

Jednou z najväčších prekážok pripravovanej obnovy Kamenného námestia je vlečúci sa súdny spor o štyri parcely, pod ktorými má v budúcnosti vzniknúť podzemná garáž. Žaloba podaná ešte v roku 2017 dodnes nebola prerokovaná a súd nekoná, čo mestu znemožňuje nakladať s pozemkami a výrazne brzdí celý proces.

Napriek tomu je prvá etapa realizácie naplánovaná na tento rok. Bratislava začne s premenou Poštovej ulice – konkrétne v úseku od električkovej trate na Obchodnej ulici smerom k Námestiu SNP. Celý projekt, aj vzhľadom na výrazné meškanie jeho realizácie a problémy s financiami, ktoré potvrdilo hlavné mesto, nebude dokončený do roku 2030. A pri súčasnom tempe jeho napredovania je veľmi otázne, či aspoň spolovice.

Rekonštrukcia Račianskej radiály

Račianska ulica je jednou z najvyťaženejších v celej metropole. A to nielen automobilovou dopravou, ale aj mestskou hromadnou dopravou, keďže tadiaľto prechádza Račianska radiála. Ulica rovnako tvorí dôležitú spojnicu medzi centrom a Novým Mestom, Račou či malokarpatskými obcami a mestami. Minulý rok prešla najradikálnejšou premenou za posledné roky – mesto vymenilo starú vozovku za nový nízkohlučný asfalt.

Samostatnou kapitolou je električková trať. Kým Karlovesko-dúbravská radiála už prešla modernizáciou a obnova Ružinovskej sa pripravuje, Račianska ostáva výnimkou. Ako jediná z hlavných radiál nemala v minulosti zo strany magistrátu pripravovaný systematický plán rekonštrukcie, čo sa dnes prejavuje na jej technickom stave aj kvalite.

Trať patrí k najstarším v Bratislave – prvý úsek bol vybudovaný už v roku 1911 – no dnešný stav je žalostný. Čiastočné opravy sa uskutočnili len v úseku Detvianska – Záhumenice a pripravujú sa práce v časti Hybešova a Hečkova. Najdôležitejší úsek od Račianskeho mýta po ŽST Vinohrady zostáva bez vyhliadky na komplexnú obnovu. Dnes nič nenasvedčuje tomu, že Račianska radiála bude zrekonštruovaná do konca tejto dekády, pričom obnovy sa s najväčšou pravdepodobnosťou dočká až v ďalšom desaťročí.

Severná tangenta

Pri dopravných stavbách chvíľu zostaneme. Jedným z najdôležitejších projektov pre Bratislavu je Severná tangenta – rozsiahly a technicky náročný zámer, ktorý by odľahčil centrum mesta od tranzitnej dopravy. Jeho realizácia by prepojila Jarošovu a Pražskú ulicu a vytvorila tak severný obchvat vnútorného centra. Vízia tohto projektu existuje už od 60. rokov minulého storočia, dodnes však nedostala reálnejšie kontúry.

Uskutočnené bolo len posudzovanie vplyvov na životné prostredie, a to ešte v roku 2002. Vtedajšia vláda však projekt odmietla financovať, a tak upadol do zabudnutia. Dôsledky najviac pociťuje Šancová ulica, ktorá plní funkciu vnútorného a stredného mestského okruhu a trpí vysokou záťažou tranzitnej aj automobilovej dopravy. Situácia sa stala natoľko neúnosnou, že obyvatelia v roku 2023 spísali petíciu a žiadali jej humanizáciu.

Zníženie počtu pruhov alebo vylúčenie tranzitnej dopravy na Šancovej nie je možné, pretože jednou z mála alternatív je práve Severná tangenta. A jej výstavba je pre hlavné mesto aktuálne nemožná, pričom na realizácii projektu ani nepracuje. Hlavnou prekážkou sú financie: prípravné fázy by si vyžiadali milióny eur, zatiaľ čo prepojenie Pražskej a Jarošovej by stálo až 100 miliónov eur. Takéto zdroje v rozpočte Bratislavy nie sú, a preto je jasné, že Severná tangenta do roku 2030 nevznikne.

Staromestská/Zochova ulica

Po tragickej nehode z roku 2022 na Zochovej ulici, keď auto vychádzajúce z tunela v smere z Hodžovho námestia narazilo do zastávky MHD a šofér pri tom zabil piatich ľudí, sa bezpečnosť Staromestskej a Zochovej ulice stala zásadnou témou. Doposiaľ sa tu uskutočnili iba kozmetické úpravy – magistrát zúžil jazdné pruhy, no tieto zásahy problém Staromestskej ani bezpečnosť Zochovej ulice zásadne nevyriešili.

Sčasti ich môže vyriešiť komplexnejší balík zmien – Zóna Zochova.  Projekt rieši dramatické zlepšenie viacerých úsekov: od križovania ulíc Zámockej a Kapucínskej so Staromestskou na juhu až po budovu Najvyššieho súdu, Župné námestie na severovýchodnej strane a vyústenie Kozej ulice na severozápade. Zámer taktiež počíta aj s obnovou zastávok MHD vrátane podchodu.

Ide o pomerne rozľahlý priestor, ktorý dnes nespĺňa požiadavky funkčného verejného priestranstva. Hlavné mesto chce začať s prvou etapou v roku 2026, a to na mieste tragickej udalosti spred troch rokov. Ďalšie fázy sú však hudbou budúcnosti, pričom mesto dodnes neprezentovalo výraznejšie zásahy do Staromestskej ulice. Teda také, ktoré by charakter diaľnice narušili priamo, a nie úpravami v okolí.

Projekt celej Zóny Zochova tak nebude dokončený do roku 2030. Za to čiastočne môže aj pripravovaná obnova budovy Najvyššieho súdu SR, ako aj výhľadový projekt rozšírenia areálu Kláštora kapucínov, ktoré si vyžadujú koordináciu s obnovou Zochovej, čím sa jej realizácia predĺži.

Ústav pamäti národa

Inštitúcia, ktorá zhromažďuje a spracováva všetky druhy informácií vzťahujúcich sa na obdobie neslobody v rokoch 1939 – 1989. Rovnako sprístupňuje dokumenty po bývalých bezpečnostných zložkách štátu. To je Ústav pamäti národa (ÚPN), dokumentačná, archívna a vedecko-výskumná inštitúcia, ktorá vznikla v roku 2002.

Dnes má svoje sídlo v prenajatých priestoroch na rôznych adresách. V pláne je však postaviť nové sídlo – na parcelách vo východnom kvadrante križovatky ulíc Krížna – Karadžičova/Legionárska. Dnes je tu umiestnená bývalá väznica aj niekdajší pavilón Ludwigovho paláca. Nový návrh poznáme od roku 2023, pričom jeho realizácia je naplánovaná na dve etapy – v prvej vznikne hlavná budova s monolitom, v druhej Ludwigov pavilón.

Celkovo ide o atraktívny projekt, ktorého cena sa začínala na šiestich miliónoch eur. V prípade financovania sa uvažovalo s pomocou od štátu, avšak vzhľadom na to, že cenovka narástla na 17 miliónov eur a štát konsoliduje, kameňom úrazu zostávajú financie. Tie sa nakoniec ustália až po dokončení projektovej dokumentácie, čo znamená, že suma môže byť ešte vyššia.

Ústav dnes okrem finančných prostriedkov potrebuje aj stavebné a územné povolenie, o ktoré už požiadal v spojenom konaní. No aj keď ich získa, môže nastať situácia podobná DPOH – dokumentácia a povolenia síce budú pripravené, no chýbať budú peniaze. V napätom rozpočte hlavného mesta je 17 miliónov eur vysoká položka, ktorú potrebujú aj ďalšie inštitúcie. Či sa stane nová budova Ústavu pamäti národa realitou do roku 2030, je aj preto otázne.

Planetárium

Bratislava je dnes jediným hlavným mestom v Európe, ktoré stále nemá vlastné planetárium. S jeho realizáciou sa počítalo v projekte River Park II, hlavné mesto s primátorom Matúšom Vallom však rozhodlo, že projekt vznikol za nevýhodných podmienok a nespĺňa aktuálne potreby mesta. Plánované planetárium napokon nahradí Lafranconiho námestie, teda zelený park.

Planetárium vznikne v areáli bratislavskej zoologickej záhrady. Má ísť o zámer národného významu, ktorý ponúkne propagáciu vedeckých poznatkov v oblasti vesmíru a iných vied, ale aj multifunkčný prezentačný priestor. Mestskí poslanci v závere minulého roka schválili prenájom pozemkov za jedno euro na obdobie 50 rokov. Projekt vyrastie na mieste súčasného chovného zariadenia žiráf, zebier a pštrosov.

Na Zážitkové centrum vedy a planetárium, aký je oficiálny názov projektu, prebieha od júla 2025 architektonická súťaž, ktorá určí jeho budúcu podobu. Výsledky by mali byť vyhlásené v polovici novembra. Finančné náklady sú odhadované na úrovni 12 miliónov eur, pričom realizácia bude závisieť od zabezpečenia financovania, ale aj rýchlosti povoľovania. Mesto uvádza, že s výstavbou chce začať v roku 2028. Dokončenie do roku 2030 je však skôr otázne, a to aj vzhľadom na neistotu peňazí či skúsenosti z minulosti.