Dom pri Dunajskom ramene, ktorý sa stráca v krajine. Jeho netradičná fasáda mení svoj vzhľad podľa okolia

V lokalite Sihoť na Devínskej ceste stojí unikátny rodinný dom, ktorý svojou architektúrou nadväzuje na výnimočné výhľady do okolia. Aj napriek intenzívnemu kontaktu s okolitou krajinou sa architektom pri jeho návrhu podarilo dosiahnuť vysokú mieru súkromia.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Rodinný dom pri Dunajskom ramene sa nachádza na pozemku s celkovou rozlohou 1 250 štvorcových metrov. Jeho osadenie na pozemku vychádza z pôvodného stavebného povolenia z roku 2009. Práve to do veľkej miery definovalo základné urbanistické vzťahy na pozemku. 

Lokalita Sihoť na Devínskej ceste sa vyznačuje stretom karpatského masívu a dunajského ramena. Pozemok tak ponúka výnimočné výhľady na dve odlišné krajinné scenérie.

Kde sa Karpatský masív stretáva s Dunajským ramenom 

 „Okolie sa vnára do interiéru domu cez dve zasklené fasády. Každá strana ponúka iný výhľad a atmosféru, keďže na jednej strane sa prikláňa záver Karpát a na druhej strane dunajské rameno s typickou vegetáciou,“ priblížil architekt Tomáš Čechvala. 

Aj napriek požiadavke zachovať intenzívny kontakt architektúry s okolitou krajinou bolo kľúčovou témou návrhu dosiahnutie vysokej miery súkromia. Spojenie týchto požiadaviek sa pretavilo do výsledného dispozičného riešenia rodinného domu, ktoré dennú a nočnú zónu situuje na druhé nadzemné podlažie. Komfort interiéru následne zabezpečuje aj kombinácia pasívneho a aktívneho tienenia. 

Dom, ktorý sa mení spolu s majiteľmi

Hlavné podlažie je navrhnuté ako otvorený a adaptabilný priestor, v ktorom je možné dispozíciu v priebehu času meniť. „Druhé nadzemné podlažie je v podstate ‚open plan‘, v ktorom je pevným bodom len schodisko, ktoré prepája celý dom. Dispozičné riešenie možno deliť vložením nábytkovej predeľovacej steny v moduloch, ktoré sú na to vopred pripravené. Dom sa tak môže meniť spolu s majiteľom a jeho životom bez toho, aby boli nutné výrazné zásahy,“ vysvetľuje architekt. 

Druhé podlažie v sebe kombinuje dennú miestnosť, dvojicu spální a hygienické zázemie v podobe kúpeľne a samostatnej toalety. „Prvé podlažie je tvorené hlavným vstupom, technickým zázemím, garážou a hosťovskou miestnosťou. Vzhľadom na to, že pozemok je pomerne skromný, je toto podlažie menej v kontakte s okolím. Zároveň tým modelujeme aj súkromie majiteľov, keďže v bezprostrednej blízkosti sa nachádza záhradníctvo, kde má prístup verejnosť,“ približuje Tomáš Čechvala. 

Denné svetlo v strede dispozície 

Tretie nadzemné podlažie podľa jeho slov tvorí v podstate len výlez na terasu – „roof top“, kde sa opäť úplne mení atmosféra na zážitok z pozorovania okolitej panorámy, prírody, farieb života.  

Všetky tri podlažia domu navzájom prepája subtílne oceľové schodisko, ktorého transparentná konštrukcia podporuje priehľadnosť celého interiéru naprieč podlažiami. Okrem toho zvolená konštrukcia dovoľuje prechod denného svetla zo strešného svetlíka do centra dispozície. 

Fasáda, ktorá nasáva farby okolia

Výnimočnosť celej stavby je podporená aj zvolenou paletou materiálov. Tá je v kategórii rodinných domov pomerne atypická. Najvýraznejším materiálom je surový hliník v podobe vlnitého plechu. Je použitý na všetkých plných častiach fasády.  

„Zvlnený prírodný hliník vytvára krásny vizuálny efekt tým, že do seba ‚nasáva farby okolia‘. Z diaľky sa dom akoby stráca v okolí, nevtláča svoju prítomnosť do panorámy. Zároveň je hliník symbolom odolnosti a kvality. Dom sa nachádza v záplavovom území, tomu je prispôsobená aj materiálová paleta,“ opisuje pozitíva zvoleného materiálu autor návrhu. 

Zároveň dodáva, že fasáda je navrhnutá podľa jasne definovaného systému troch modulov, ktorý sa premieta do konštrukčného riešenia objektu. „Jednotný modulový princíp prepája architektonický výraz s nosnou štruktúrou, členením priestoru, so vstavaným nábytkom a vytvára tak konzistentný charakter celej stavby,“ uvádzajú architekti v závere opisu projektu. 

Článok bol uverejnený v časopise ASB 9/2026