Partneri sekcie:

Klimatická kríza a Bratislava. Ako sa prispôsobuje hlavné mesto?

Zaplavené Tyršovo nábrežie v roku 2013.
Zdroj: Shutterstock

Bratislava už teraz pociťuje dôsledky globálneho otepľovania a ak sa nič nezmení, bude ich cítiť ešte viac. Má pritom návod od expertov, ako klimatickým zmenám čo najlepšie odolávať.

Podľa svetovej banky sme na ceste k otepleniu o 4 °C do konca tohto storočia. Takýto nárast by mal drastický dosah na to, akým spôsobom žijeme. Celé regióny by boli neobývateľné. Enormné horúčavy väčšie ako doteraz by sa vyskytovali aj v srdci Európy.

Slovensko sa podpisom na takzvanej Parížskej dohody zaviazalo k tomu, že pomôže udržať zvýšenie globálnej priemernej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s hodnotami spred industriálneho obdobia. Cieľom je obmedziť zvýšenie teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia, čo by významne znížilo riziká a dôsledky zmeny klímy.

Pokiaľ sa nám tento záväzok podarí dodržať, spomalíme hrozby ako zničenie poľnohospodárstva vo vyspelých krajinách, nárast hladiny oceánov a zatopenie svetových metropol, čoraz väčší úhyn druhov a mnoho ďalších.

Obrázok zobrazujúci dôsledky oteplenia pri konkrétnom náraste teploty.
Obrázok zobrazujúci dôsledky oteplenia pri konkrétnom náraste teploty. | Zdroj: journals.openedition

Približne 55 % svetovej populácie žije v mestách, vo vyspelejších krajinách je toto číslo ešte väčšie a neustále sa zväčšuje. Týchto 55 % populácie však spotrebuje v mestách vyše dvoch tretín celkovej spotreby energie na svete a vyprodukuje cca 70 % z celkového množstva vyprodukovaných CO2emisií.

Mestá však nemusia byť len tvorcom tohto problému. Mali by sa takisto podieľať na jeho riešení. Aliancia C40, ktorá združuje najväčšie mestá na svete, tvrdí, že mestá ako globálne centrá komunikácií, obchodu a kultúry majú obrovskú moc zmeniť, ba dokonca otočiť trend otepľovania na udržateľnú budúcnosť.

Na čo sa má zamerať Bratislava?

Aj Bratislava má niekoľko strategických plánov, ako znížiť produkciu COa adaptovať mesto na dôsledky oteplenia. V roku 2016 vznikol projekt Resin, ktorý sa zameral na klimatickú odolnosť európskych miest. Vo výslednejsprávesa identifikovali oblasti, v ktorých sa má Bratislava zlepšiť.

Ako najviac problematické oblasti označili odolnosť proti tepelným vlnám a potopám. Podľa správy by sa Bratislava z hľadiska adaptácie mala zamerať na vytváranie a udržiavanie zelených plôch. Mala by tiež lepšie udržiavať a pracovať s dažďovou vodou. Všetky vylepšenia by mali byť systematicky monitorované a vyhodnocované. Resin navrhuje vytvoriť nové pracovné pozície, ktorých náplňou práce by bolo len riešenie týchto problémov.

Ako výzvy v kritickej infraštruktúre označil projekt ochranu pred povodňami, zber a narábanie s odpadovou vodou, zlepšovanie sociálnych služieb, zlepšovanie energetickej efektívnosti a masívnejšiu výstavbu cyklotrás.

Ako veľký problém, ktorý spája viac z vyššie spomenutých výziev, sa ukázala každodenná migrácia pracujúcich do mesta. Každý deň podľa dát cestuje do Bratislavy okolo 150-tisíc ľudí. Mestské politiky podľa Resinu nie úplne riešia problémy, ktoré s tým súvisia.

V čom hlavné mesto napreduje?

Resin zhrnul riešenia do piatich oblastí, na ktoré sa má Bratislava najbližšie roky zamerať. V prvom bode by mala samospráva vyhodnotiť riziká, ktoré sa týkajú ohrozených sociálnych skupín a kritickej infraštruktúry. Mala by sa pritom zamerať na priestorovú analýzu s dôrazom na výkyvy počasia. Odborníci navrhujú, aby sa zo zapájania adaptácie do plánovania stal mainstream. Klimatická adaptácia by mala byť prítomná pri robení všetkých rozhodnutí mesta.

Dôležitým bodom je snaha o zdieľanie dát, informácií, participáciu občanov, informovanie a osvetovú činnosť. Nejde len o vzdelávanie občanov, ale všetkých zapojených strán vrátane starostov, úradníkov a iných mestských zamestnancov.

V neposlednom rade by sa mala Bratislava snažiť byť klimaticky neutrálnym, inovatívnym mestom a znižovať množstvo emisií. Posledným bodom je monitorovanie a vyhodnocovanie dosiahnutých výsledkov a získaných dát.

Od roku 2016 sa toho veľa zmenilo. Magistrát vytvoril Metropolitný inštitút Bratislavy, ktorého priamym cieľom je podporovať kvalitnú architektúru a funkčné riešenia odzrkadľujúce potreby obyvateľov Bratislavy aj vzhľadom na spoločenské a klimatické zmeny. V roku 2020 vydal Útvar hlavnej architektky novú publikáciu – Atlas hodnotenia zraniteľnosti a rizík nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy na území hlavného mesta SR Bratislavy, ktorý zhodnocuje pripravenosť mesta čeliť dosahom klimatickej krízy.

Vlani sa takisto konal v hlavnom meste Climathon, celosvetové podujatie, na ktorom hľadajú tímy odborníkov a študentov riešenia, ktoré majú pomôcť Bratislave zmierniť dosahy klimatickej krízy. Rovnako sa podarilo dokončiť niekoľko projektov, ktoré sa dajú označiť ako adaptujúce mesto na klimatickú krízu alebo spomaľujú jej príchod.

Môžeme napríklad spomenúť park JAMA, zelenú strechu na budove domu seniorov ARCHA, hmlové brány, ktoré mesto a mestské časti inštalujú po meste, alebo nové úseky električkových tratí, na ktorých je vegetačný zvršok.

Park JAMA v Novom Meste vznikol ako jeden z 10 projektov adaptovania mesta na zmenu klímy. Projekt bol uskutočnený v roku 2017.
Park JAMA v Novom Meste vznikol ako jeden z 10 projektov adaptovania mesta na zmenu klímy. Projekt bol uskutočnený v roku 2017. | Zdroj: Miro Pochyba

V ktorých oblastiach mesto stále zaostáva?

Oblasť, kde Bratislava zaostáva, sú akčné plány zelených koridorov, dopravy a bývania. V strategických dokumentoch sú spomenuté riešenia problémov týkajúcich sa týchto oblastí, lenže oproti niektorým iným mestám chýbajú konkrétne ciele a vízie.

Zaujímavé stratégie majú napríklad Londýn a Viedeň. Londýn má vypracovanú environmentálnu stratégiu, ktorej jedným z cieľov je, aby bolo aspoň 50% povrchu Londýna do roku 2050 zeleného. Počet stromov sa má navýšiť minimálne o 10%.

Hlavné mesto má trojúrovňový systém riadenia (mesto, mestské časti a kraj). Toto nie úplne šťastné členenie, čo potvrdil župan, primátor aj bývalý premiér. Podľa Petra Pellegriniho toto členenie spôsobuje nesystémovosť. Matúš Vallo uviedol, že zlúčenie nevidí v dohľadnom čase ako reálne, preto sa usiluje o čo najväčšiu spoluprácu medzi všetkými stranami. S členitosťou systému riadenia sú tiež spojené problémy s financovaním. Toto bol podľa Valla aj jeden z dôvodov založenia Metropolitného Inštitútu – inštitúcie, ktorá sa má rozhodovať na základe exaktných empirických zistení.

Plán vytvorenia zelených koridorov vo Viedni.
Plán vytvorenia zelených koridorov vo Viedni. | Zdroj: Vizualizácia je z mestského plánu STEP 2025.
Filip Glatz