Vladimír Kohút: Základom starostlivosti o pamiatkový objekt je pravidelná údržba

Je autorizovaným stavebným inžinierom a odborníkom na obnovu a záchranu pamiatkových objektov s dlhoročnými skúsenosťami. Vladimír Kohút, konateľ spoločnosti PRODIS+, je nominovaný v kategórii ASB Osobnosť architektúry a stavebníctva 2025.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Rozprávali sme sa s ním o diagnostike objektov a starostlivosti o ne, kedy ich majitelia vyhľadávajú pomoc odborníkov, aj o občianskych združeniach, ktoré pracujú na hradoch.

Ako ste dostali k obnove pamiatok?

Od detstva som mal rád históriu a všetko, čo s ňou súvisí. Mojím snom bolo študovať ju na vysokej škole a venovať sa jej profesionálne. Žiaľbohu, mal som „nesprávny“ pôvod. Otca, stredoškolského profesora slovenčiny a latinčiny, z ideologických dôvodov (náboženstvo) vyhodili zo školy. Pre tento kádrový hendikep som mal zakázaný prístup k strednému všeobecnému vzdelaniu.

Zmaturoval som na stavebnej priemyslovke a vďaka výbornému maturitnému vysvedčeniu ma bez prijímacích pohovorov prijali na stavebnú fakultu. Po jej absolvovaní ma náš bývalý sused v Liptovskom Mikuláši Martin Martinček, významný slovenský fotograf, nasmeroval na zamestnanie v Stavoprojekte – v ateliéri na Bratislavskom hrade.

Vtedy to bola jediná slovenská projektová zložka, ktorá sa naplno venovala obnove pamiatok. V tom čase tam totiž šéfoval jeho brat – architekt Dušan Martinček. A tým bola moja túžba po kontakte s históriou naplnená. Prvého júla 2025 uplynulo 52 rokov odo dňa, keď sa mi predsa len podarilo preniknúť do oblasti histórie, a to cez bránu obnovy pamiatok.

Akým spôsobom robíte vo vašej spoločnosti diagnostiku objektov, ktoré sú určené na obnovu?

V prvom rade si treba uvedomiť, že pri posudzovaní historických nosných konštrukcií pamiatok, čiže objektov evidovaných v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR, ako aj pri návrhu zásahov do nich je bezpodmienečne nutné rešpektovať základný fakt, že ide nielen o podpory ostatného historického materiálu, ale že aj nosné konštrukcie samy osebe majú svoju kultúrnu a pamiatkovú hodnotu.

Tá si vyžaduje adekvátnu ochranu a individuálny prístup. To bol tiež jeden z dôvodov ich zápisu do hmotného kultúrneho dedičstva národa.

Pri určovaní správnych postupov pri príprave a návrhu sanácie a vykonávaní konzervácie je potrebné riadiť sa zásadami podľa medzinárodných dohôd, ktoré sa Slovenská republika zaviazala dodržiavať. Pre zásahy do nosných konštrukcií pamiatkových objektov platia usmernenia medzinárodného dohovoru pod názvom Odporúčania pre prieskum, konzervovanie a statickú konsolidáciu architektonických pamiatok – charta ICOMOS.

Zásadné princípy boli prevzaté do slovenskej technickej normy STN ISO 13822. Tam sa napríklad uvádza: „Niekedy je ťažké posúdiť skutočný stav stavebno-technickej bezpečnosti a možný výsledok zásahu, čo nabáda k uplatneniu ,observačnej metódy‘, t. j. prístup postupných zásahov začínajúcich na minimálnej úrovni s možnosťou následne prijať dodatočné alebo opravné prostriedky.“

V rámci aplikácie tejto metódy presadzujem spoluprácu s geodetmi pri monitoringu priestorových deformácií objektov. Po vyhodnotení výsledkov sa nám vo väčšine prípadov stalo, že metóda postupného odstraňovania možných príčin porúch viedla ku konsolidácii porúch a my sme mohli uplatniť spomínanú normu.

Znie takto: „Hodnotenie založené na uspokojivom správaní konštrukcie v minulosti možno vykonať aj napriek existencii stabilizovaného porušenia. Potrebné je však presvedčiť sa monitorovaním o stabilizovanom stave porušenia.“

Poskytuje trh s obnovou dosť príležitostí pre firmy, ako je PRODIS+ ?

Určite áno, ale, žiaľbohu, často investorov skôr osloví agresívna reklama tzv. špecializovaných firiem, ktoré ponúkajú „zázračné“, technicky náročné riešenia sanácie porušených konštrukcií bez toho, aby bola jednoznačne zistená príčina vzniku porúch.

Takýmto spôsobom majiteľovi objektu po finančne náročnom (ale technicky riadne neodôvodnenom zásahu) ostáva objekt naďalej neopravený. Príkladom sú rôzne „zošívania“ trhlín, prípadne injektovania podzákladia bez toho, aby bolo zabezpečené napríklad riadne odvedenie zrážkových vôd od základov objektu.

Vedia sa majitelia pamiatkovo chránených objektov o ne starať ?

Zásadným nedostatkom vo vzťahu majiteľa k svojmu vlastníctvu – pamiatkovému objektu – je výrazne zanedbávaný faktor pravidelnej údržby. Uvediem mediálne známy príklad objektu kaštieľa v Rusovciach. Po tom, ako boli prerušené práce na jeho pamiatkovej obnove, ktorú podľa projektu profesora architekta Jána Bahnu realizovala poľská firma, nenašlo sa „pár korún“ na to, aby sa dali vyčistiť strešné zvody.

Po ich zapchatí a pretečení došlo k mohutnému rozvoju deštrukčnej činnosti najničivejšej drevokaznej huby, tzv. drevomorky, a výsledkom bolo zrútenie veľkého objemu už zreštaurovaných stropov.

V čom sme dobrí v obnove na Slovensku a v čom sú dobrí v zahraničí?

Už niekoľko rokov sa na Slovensku pohybujú partie nadšencov – občianskych či iných dobrovoľných združení zameraných na brigádnickú činnosť pri záchrane pamiatok na Slovensku –, ktoré dosahujú významné úspechy na vysokej odbornej úrovni. Sám som bol aktívny ako člen ZO 6 SZOPK pred skoro polstoročím pri záchrane objektov ľudovej architektúry (napr. mlyny v Kvačianskej doline).

Dnes je to napríklad už 31 rokov pokračujúca záchrana ruín Kostola a Kláštora sv. Kataríny pri obciach Naháč a Dechtice v Trnavskom kraji. Napriek počiatočným obavám vysoko hodnotím aj národný projekt Ľudia a hrady – krok k sociálnej ekonomike.

Určite treba vyzdvihnúť projekt Pamiatkového úradu SR PRO MONUMENTA, ktorý je zameraný na technickú diagnostiku stavu nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok, praktickú spoluprácu pri údržbe s ich vlastníkmi. Európska komisia udelila slovenskému projektu v tomto roku ocenenie Europa Nostra.

V čom vidím zaostávanie, je oblasť sakrálnych pamiatok, kde na rozdiel napríklad od Českej republiky absentuje funkcia odborných pracovníkov (konzervátorov) pri jednotlivých diecézach, resp. cirkevných zboroch.

Ako často venujú majitelia pozornosť práve nosným konštrukciám, ktoré sú chrbtom budov? Obracajú sa na vás včas, že treba riešiť problém?

Žiaľ, majitelia sa veľmi často obracajú na skutočných odborníkov až vtedy, keď je vo väčšine prípadov už neskoro a deštrukčný proces sa výrazne rozvinul, resp. vtedy, keď „zázračné“ zásahy firiem propagujúcich rýchle, ale najmä finančne náročné riešenia nepriniesli sľubovaný úspech.

Do oblasti zanedbávaných činností v oblasti starostlivosti o pamiatkové objekty patrí okrem absencie pravidelnej údržby aj absencia pravidelného kontrolovania stavu nosných konštrukcií, najmä drevených konštrukcií krovov striech. Priestor v rozsahu uloženia drevenej konštrukcie krovu na obvodové nosné steny býva často veľmi znečistený stavebným odpadom.

V dôsledku toho sú pomúrnice i záhlavia väzných trámov na viacerých miestach výrazne poškodené hnilobou. Tým, že sú drevené prvky obklopené hygroskopickým materiálom (sutinou), sú vytvorené ideálne podmienky na pôsobenie drevokazných húb. Hrozí rozšírenie biotického poškodenia z napadnutého dreva, resp. stavebného odpadu ponechaného pri predchádzajúcich opravách.

Za veľmi rozšírený negatívny jav vo vzťahu k vzniku porúch nosných konštrukcií historických pamiatok v ostatnom období považujem tzv. sanáciu zavlhnutých murív pomocou tzv. štrkových obsypov, resp. nevhodne situovaných drenáží. Už niekoľko rokov upozorňujem na rôznych odborných seminároch na škodlivosť tejto metódy (navrhovanej „odborníkmi“), lebo má za následok (v prípade zemín citlivých na zmenu konzistencie) vznik nebezpečných „statických“ porúch.

V akom vzťahu má byť pamiatková obnova s účelom využitia budovy?

Určite by nemalo dochádzať k takým prípadom, keď v dôsledku zmenenej funkcie využitia pamiatkového objektu dochádza k výrazným a drastickým zásahom do jeho historickej materiálovej substancie.

Rekonštrukcia hradov a hradných zrúcaním je u nás veľmi populárna. Prečo majú ľudia k týmto pamiatkam taký blízky vzťah a záujem?

V skutočnosti nejde o rekonštrukciu hradov, ale o záchranu zanikajúcich hradných zrúcaním, ktoré boli vystavené dlhodobému chátraniu a do torzálneho stavu sa dostali už v dávnejšej minulosti. Pred rokom 1989 sa realizovalo niekoľko „hradných“ akcií (Bratislava, Strečno, Orava, Spiš, Branč, Stará Ľubovňa, Kežmarok, Uhrovec…). Vo väčšine prípadov išlo najmä o rekonštrukcie v pravom slova zmysle, čiže o znovupostavenie.

Medzitým však do stratena postupne odchádzali desiatky iných hradných pamätníkov našej histórie. Po zmene režimu sa výrazne utlmila činnosť na rozbehnutých obnovách. Prvou lastovičkou v oblasti záchrany torzálnej architektúry na nekomerčnom základe bolo už spomínané občianske združenie Katarínka spolu s Hnutím kresťanskej mládeže, ktoré sa v roku 1994 pustili do záchrany ruín Kostola a Kláštora sv. Kataríny.

O niečo neskôr začali vznikať iné neziskové občianske združenia, ktorých hlavným cieľom bolo, i keď nie na 100 % zastaviť, aspoň výrazne spomaliť proces chátrania našich hradov. V roku 2002 sa tieto organizácie spojili do záujmového združenia Zachráňme hrady s 32 členmi, ktorí pôsobia na 40 pamiatkach – historických ruinách (37 hradov, 2 kláštory, 1 kostol). Na základe osobných zážitkov si myslím, že najväčším hnacím motorom zainteresovaných je pocit užitočnosti a pozitívneho lokálpatriotizmu.

Máme u nás dosť skúsených remeselníkov, ktorí vedia v spolupráci s vami ako projektantom obnovy zrekonštruovať budovy alebo ich časti?

Určite sa to neustále zlepšuje, a to najmä vďaka rôznym workshopom zameraným na aplikáciu tradičných technológií s použitím tradičných materiálov. Veľkým prínosom v tejto oblasti bolo vytvorenie Katedry UNESCO pre obnovu architektonického dedičstva na Slovenskej technickej univerzite.

Tým došlo k vytvoreniu odbornej platformy pre problematiku obnovy architektonického dedičstva s prepojením vzdelávacej a vedecko-výskumnej činnosti univerzitných pracovísk na odborné a metodické pracoviská z praxe, s dôrazom na interdisciplinárny prístup k obnove pamiatkových objektov a súborov.

Ktoré budovy sú podľa vás ukážkovo zrekonštruované?

Určite sú to objekty, ktoré boli doteraz ocenené v súťaži Fénix – Kultúrna pamiatka roka, ktorú donedávna organizovali Ministerstvo kultúry SR a Nadácia SPP. Žiaľbohu, táto však od tohto roka v organizovaní nepokračuje.