Stavebne materiály Ilustračná foto

Anketa: Ako riešiť situáciu so skokovým nárastom cien stavebných materiálov?

Partneri sekcie:

V roku 2021 došlo k výraznému nárastu cien vstupných materiálov potrebných na plynulú výstavbu, zároveň stavby zápasia aj s nedostatkom týchto materiálov. Tento stav generuje zhotoviteľom straty hneď pri nákupe materiálov a zvyšuje náklady na prenájmy a pracovnú silu z dôvodu meškania dodávok jednotlivých materiálov. Takisto sa zvyšujú ceny energií a do hry vstupuje aj európska „zelená politika“.

Oslovili sme preto stavebné realizačné firmy na našom trhu a pýtame sa:

1. Ako sa vás toto všetko dotýka? Darí sa vám dodržiavať lehoty alebo, naopak, hrozí až zastavenie stavieb? Prehodnocujete svoje kalkulácie? Máte prípadne zazmluvnené opatrenia proti podobným situáciám? Aký vývoj sa dá podľa vás čakať ďalej?

2. Ako by mali reagovať zadávatelia stavieb? Dá sa podľa vás prijať nejaké systémové riešenie na zvládnutie tejto situácie? Dal by sa prípadne aplikovať aj nejaký overený postup zo zahraničia? Čo by pomohlo?

Zároveň prikladáme aj vyjadrenie jedného výrobcu stavebných materiálov.

Ing. Branislav Lukáč, technický riaditeľ a konateľ STRABAG, s. r. o

Ing. Branislav Lukáč technický riaditeľ a konateľ STRABAG, s. r. o
Ing. Branislav Lukáč, technický riaditeľ a konateľ STRABAG, s. r. o | Zdroj: Archív respondenta

1. Trh stavebných materiálov sa po turbulentnom vývoji v predchádzajúcich mesiacoch do určitej miery upokojil. Dodávatelia však nie sú ochotní garantovať ceny v ďalšom časovom horizonte, zatiaľ čo platnosť našich ponúk vo výberových konaniach je rádovo 9 až 12 mesiacov.

Pre nás to znamená, že musíme veľmi dôkladne zvažovať riziká spojené s ďalším vývojom cien. Navyše pri niektorých komoditách naďalej pretrvávajú problémy s ich nedostupnosťou a s predĺženými dodacími lehotami (napríklad plasty, tepelné izolácie, hliník).

Odhadovať ďalší vývoj je pomerne zložité, ale dá sa predpokladať, že hoci sa ceny koncom minulého roka ustálili, rast bude v dlhodobom horizonte pokračovať. Je to dané mnohými faktormi – od inflačných vplyvov cez vysoký dopyt až po požiadavky spojené so znižovaním uhlíkovej stopy (Green Deal).

Ilustračná, stavebné materiály
Ilustračná, stavebné materiály | Zdroj: iStock

2. Riešenie danej situácie vidíme v uznaní našich nárokov na naviac náklady, ktoré nám vznikajú v súvislosti so skokovým nárastom cien stavebných materiálov, v rámci platných zmluvných podmienok. V danej veci spolupracujeme aj so Zväzom stavebných podnikateľov Slovenska s cieľom plošne a férovo riešiť problém vo vzťahu k všetkým spoločnostiam pôsobiacim v stavebnom sektore.

Nepredvídateľný nárast cien sa totiž týka prakticky všetkých stavieb, ktoré sú v realizácii, ale aj tých, pri ktorých prebiehala v posledných dvanástich mesiacoch verejná súťaž. Ponuky uchádzačov vyhodnocované obstarávateľmi v uplynulom roku boli totiž viazané na ceny stavebných materiálov z leta či jesene 2020.

Pri týchto projektoch/ponukách nebolo možné zohľadniť skokový nárast cien materiálov v zmluvnej cene, čo znamená, že ceny, ktoré sa zazmluvnili minulé leto, už neboli reálne.

Sme presvedčení, že je aj v záujme štátu bezodkladne riešiť tieto oprávnené nároky stavebných firiem, a to aj s ohľadom na fakt, že stavebníctvo dokáže ako jedno z mála hospodárskych odvetví fungovať aj počas prísnych protipandemických opatrení, a preto môže svojou činnosťou v týchto náročných časoch výrazne pomôcť aj iným odvetviam a ekonomike ako takej.

Ing. Pavel Zuzula, konateľ spoločnosti PORR, s. r. o

Zuzula
Ing. Pavel Zuzula, konateľ spoločnosti PORR, s. r. o | Zdroj: Archív respondenta

1. Z nášho pohľadu je situácia na trhu infraštruktúrnych projektov momentálne likvidačná a nie je dlhodobo udržateľná.

2. Ako som sa už v minulosti vyjadril, táto bezprecedentná situácia si vyžaduje dve systémové riešenia, a to ad hoc pre súčasné projekty a dlhodobé pre budúce projekty: Pri projektoch v realizácii by bola potrebná akútna (jednorazová) pomoc, resp. kompenzácia za skokové zdraženie materiálov spätne za obdobie od vzniku pandémie ochorenia covid-19, napríklad prostredníctvom dotačnej schémy, ad hoc prijatého zákona o kompenzácii, metodiky s transparentnými podmienkami pre prípadný dodatok v rámci de minimis a pod.

Cieľom je promptné vyriešenie situácie tak, aby zhotovitelia vedeli a mohli dokončiť svoje diela v požadovanej kvalite a neboli donútení pristúpiť k ukončovaniu projektov. Pre budúce projekty/verejné obstarávania je potrebné otvoriť dlhodobo neriešenú otázku – (ne)uplatňovanie vhodného valorizačného mechanizmu v stavebných zmluvách, ktoré si zväčša diktuje objednávateľ bez možnosti vyjednávania.

Ilustračná, výstavba
Ilustračná, výstavba | Zdroj: iStock

Na mnohých projektoch sa neuplatňuje vôbec. To je naozajstný problém, keďže máme napríklad dva projekty, kde sa podstatne predlžovala lehota výstavby z dôvodov na strane objednávateľa, no ten valorizáciu nepripúšťa. Podľa môjho názoru je v takej situácii proti akýmkoľvek pravidlám poctivého obchodného styku nútiť zhotoviteľa realizovať dielo v období rokov 2021 – 2022 v cenách z roku 2013.

Na niektorých stavbách, napríklad v gescii MDaV SR, je v niektorých zmluvách vzorec na úpravu ceny v dôsledku zmien nákladov, no indexy, ktoré sa vo vzorci využívajú, nemajú so stavebnými prácami a materiálmi takmer nič spoločné a súčasná situácia sa v nich absolútne neodzrkadlí. Je preto potrebné stanoviť jednotnú metodiku uplatňovania valorizácie na projektoch, ktorá by bola povinná pre verejných obstarávateľov a odporúčaná pre súkromných.

Ing. Martin Chrappa, obchodno-technický riaditeľ Doprastav, a. s

Ing. Martin Chrappa, obchodno-technický riaditeľ Doprastav, a. s
Ing. Martin Chrappa, obchodno-technický riaditeľ Doprastav, a. s | Zdroj: Archív respondenta

1. Problematika výrazného nárastu cien z uvedených dôvodov sa týka všetkých účastníkov výstavby, najviac však zhotoviteľov stavieb. Hoci pri príprave ponúk zohľadňujeme možné riziká, takúto „súhru“ nepriaznivých faktorov v krátkom časovom období sme nemohli predvídať a nemôžeme za ňu niesť plnú zodpovednosť. Hlavnú úlohu pri riešení musí zohrať štát, zatiaľ sa nám však nejaví aktívny v riešení problémov spojených so skokovým nárastom cien stavebných materiálov.

Prakticky od začiatku nárastu cien materiálov predkladáme objednávateľom vyčíslenie týchto nárastov s požiadavkami na ich odsúhlasenie. Poukazujeme na riešenia úhrady rozdielu cien napríklad v Taliansku, resp. na postupy uplatňované v Nemecku či vo Švajčiarsku, alebo aj v susednom Česku.

Doprastav, a. s., zmluvne dohodnuté lehoty výstavby dodržuje, očakávame však urýchlené riešenie situácie vzniknutej výrazným nárastom cien, pretože súčasná situácia je natoľko výnimočná, že štandardne zaužívané zmluvné nástroje už nedokážu zachytiť vývoj na trhu so stavebnými materiálmi.

Ilustračná foto stavebné materiály
Ilustračná foto stavebné materiály | Zdroj: Shutterstock

Keďže sa dá predpokladať pokračovanie nárastu cien minimálne v prvom polroku 2022, neriešenie situácie zo strany štátu môže znamenať významné ohrozenie slovenského stavebného trhu v podobe nižších výkonov na stavbách spôsobených práve skokovým rastom cien materiálov, v krajnom prípade až v podobe úplného zastavenia stavieb.

2. Spoločnosť Doprastav dlhodobo vníma a analyzuje problémy súvisiace s nárastom cien. V zákazkách cestnej infraštruktúry s lehotou výstavby do 730 dní nie je otázka nárastu cien vôbec zohľadnená. Zaužívaný názor obstarávateľov, že zhotoviteľ si má odhadovaný nárast cien v priebehu výstavby zakalkulovať do ponukovej ceny, je nereálny, pričom opäť zdôrazňujeme, že takýto výrazný nárast cien niektorých materiálov nie je možné predvídať ani na strane investora, ani na strane zhotoviteľa.

Verejní obstarávatelia stavieb (NDS, SSC, ŽSR, VÚC…) používajú v rámci zmluvných podmienok FIDIC pri stavbách s lehotou výstavby dlhšou ako dva roky inštitút úpravy ceny v dôsledku zmien nákladov, zjednodušene valorizáciu. Zohľadnenie nárastu cien je však pre zhotoviteľov nedostatočné, pretože vzorec na výpočet zahŕňa infláciu všetkých odvetví, nie infláciu materiálov či odvetvia stavebníctva.

Nezohľadňuje teda súčasný vysoký nárast cien stavebných materiálov. Z tohto dôvodu je nutné vrátiť sa k tejto problematike a zaviesť do praxe niektoré osvedčené zahraničné modely. Kým budú prijaté účinné opatrenia v otázke riešenia výrazného nárastu cien, je mimoriadne dôležité, aby verejní obstarávatelia pred zverejnením súťaže dôkladne pripravili zmluvné podmienky a počítali v nich aj s možnosťou úpravy cien.

Ing. Dalibor Novotný riaditeľ spoločnosti SMS a. s
Ing. Dalibor Novotný, riaditeľ spoločnosti SMS a. s | Zdroj: Archív respondenta

1. Radikálne zvyšovanie cien väčšiny materiálov a ich reálny nedostatok na trhu sa nás ako zhotoviteľa veľkých dopravných stavieb bytostne dotýka. Nielenže dochádza k predražovaniu našich vstupov, tzn. stavebných materiálov, ale aj k ich nedostatku. Štát, žiaľ, strká hlavu do piesku, každý zhotoviteľ to teda musí riešiť sám.

Navrhovali sme štátnym úradníkom, aby situáciu riešili cez inštitút zmeny ceny z dôvodu nepredvídateľných okolností. Zatiaľ to však vyzerá tak, že vedenie dotknutých ministerstiev nepretlačí žiadne navýšenie cien vzhľadom na údajný konflikt so zákonom o verejnom obstarávaní. Lehoty dokončení jednotlivých stavieb sú nedostatkom materiálov na trhu, samozrejme, ohrozené. Ide najmä o výrobky z plastov, epoxidy, ale aj bežné materiály typu dlažieb atď.

Čo sa však týka posunov dokončení stavieb, povedal by som, že najviac nás ovplyvňujú výpadky pracovníkov z dôvodu karantény a zvýšenej práceneschopnosti jednotlivých pracovníkov. Kalkulácie do verejných obstarávaní, ktoré sme odovzdávali v roku 2021, už, samozrejme, zohľadňujú zvýšené ceny výstuže a ostatných materiálov, je však ťažké odhadnúť, či sa ceny materiálov zastabilizujú alebo bude ich rast naďalej pokračovať aj v roku 2022.

2. Na niektorých projektoch máme opatrenia na riešenie zvyšovania cien v podobe valorizácie, t. j. investor preplatí navýšenie cien podľa tzv. valorizačného koeficientu, ktorý vychádza z inflácie vybraných komodít a je zmluvne dohodnutý. Žiaľ, valorizáciu dávajú do zmlúv o dielo iba niektorí investori.

Mestá, obce a vyššie územné celky, naopak, ešte komplikujú financovanie stavieb tým, že umožnia zhotoviteľovi fakturovanie za práce až na konci stavby, čím dodávateľa stavebných prác nútia úverovať celý projekt často na dlhšie obdobie ako jeden rok

Robert Pátek, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Metrostav Slovakia, a. s

Robert Pátek, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Metrostav Slovakia, a. s
Robert Pátek, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Metrostav Slovakia, a. s | Zdroj: Archív respondenta

1. Aktuálny stav s nedostatkom stavebného materiálu na trhu má vplyv nielen na enormné navyšovanie nákladov zhotoviteľa, ale rovnako aj na celkový čas realizácie a spĺňanie čiastkových či konečných míľnikov. Na eliminovanie problémov s dostupnosťou materiálov sme ich nútení včas objednávať a bezodkladne preberať, čo zvyšuje potrebu prevádzkového cash flow a nákladov na skladovanie a distribúciu.

Pri niektorých materiáloch sa už nemôžeme spoľahnúť na takzvané zásobovanie „just in time“. Zvyšovanie cien energií sa negatívne prejavuje aj v nákladoch na samotnú výstavbu a opäť výrazne prispieva k rastu cien materiálov. Prejavuje sa to pri všetkých materiáloch náročných na energetickú stránku výroby, kam patrí výroba cementu a následne betónov, hutníckych výrobkov a keramických materiálov.

2. Zadávatelia stavieb by sa mali finančne podieľať na kompenzácii nárastov cien a týka sa to najmä verejného obstarávania. Pri projektoch s kratším časom výstavby zmluvy neobsahujú tzv. inflačné doložky, z toho dôvodu by jedným zo systémových riešení mohla byť práve povinnosť vybavovať zmluvy inflačnými doložkami, ktoré by umožnili regulovať pretrvávajúce výkyvy trhu. Za našu spoločnosť sa budeme usilovať o zapracovanie inflačných doložiek do zmlúv o dielo pri všetkých nových zákazkách.

Jana Pančíková, obchodná riaditeľka CEMMAC, a. s.

Jana Pančíková, obchodná riaditeľka CEMMAC, a. s.
Jana Pančíková, obchodná riaditeľka CEMMAC, a. s. | Zdroj: Archív respondenta

1. Naša spoločnosť je výrobcom stavebných materiálov – cementu, kameniva a betónu. Vplyv ekologizácie výroby a ekologické opatrenia pre energeticky a emisne náročných výrobcov cementu sa nás dotýkajú už niekoľko rokov.

V minulosti sme vplyv náročnosti výroby vedeli čiastočne eliminovať investíciami a optimalizáciou surovín s výsledkom ekologickejších produktov, čo sa zásadne nepremietlo do cien koncových výrobkov. Od roku 2020 je však situácia na strane vstupov „neriadenou strelou“. Všetky ekonomické prognózy boli len slabým odvarom raketového nárastu cien všetkých vstupov a ich nedostatku.

2. Výsledkom uvedeného je, že posledné dva až tri roky sa pri väčších projektoch nedokážeme zaviazať fixnou cenou. Ak má stavba presiahnuť kalendárny rok, trváme na indexácii cien – je to legitímny nástroj a dokonca ho povoľuje aj verejné obstarávanie. Ochraňuje obe strany – ak ceny vstupov klesnú, náklady investora budú klesať.

Ak by náhodou stúpali, náklady budú stúpať pri dodržaní požadovanej kvality. Tento nástroj teda chráni stavbu, aby nebola úplne „mimo“ štandardných cien v danom období, a paralelne garantuje zmluvnú kvalitu. Na Slovensku sa však takmer nevyužíva. Za vyspelým svetom zaostávame hlavne v infraštrukturálnych stavbách aj v posudzovaní environmentálneho vplyvu, recyklovateľnosti materiálov, dopravnej blízkosti lokálnych vstupov…

Na druhej strane, v rezidenčnej výstavbe a komerčných stavbách sú práve investori ťahúňom odvetvia a vidno, že v týchto segmentoch sa pri stavbách kalkuluje s väčším ohľadom na celospoločenský dosah. Vzhľadom na nutnosť ekologizácie priemyslu a zásadných inovácií, s ktorými sa spája aj rast cien, počítame aj v blízkej budúcnosti s rastom nákladov, hoci nie až s takým výrazným.

Až po úspešnom overení inovatívnych alternatívnych technológií alebo materiálov môže dôjsť k revitalizácii a celoplošnému uv

Článok bol publikovaný v časopise Inžinierske stavby 01/2022.