Vláda po vyše roku od účinnosti tohto zákona (platí od apríla 2025) prerokovala jeho novelu s pripomienkou a posunula ju do parlamentu. Novelu predložil rezort dopravy, vznikla na základe poznatkov z praxe. Stavebný zákon patrí do reformného balíka stavebnej legislatívy a mal zrýchliť prípravné a povoľovacie procesy. Čo obsahuje?
V utorok 24. marca 2026 sa v hoteli Radisson Blu Carlton Bratislava už po siedmy raz uskutočnila prestížna konferencia Development Summit, ktorú organizuje časopis ASB v spolupráci s IUR-om. Na podujatí sa stretli osobnosti slovenského developmentu, zástupcovia samosprávy a odborníci, aby diskutovali o aktuálnych výzvach v oblasti výstavby v Bratislave, pripravovanej novele Stavebného zákona a stavebnej situácii na realitnom trhu. Viac ako 200 účastníkov malo príležitosť vypočuť si napríklad aj to, ako zlepšiť dostupnosť bývania, čo je problém, ktorý Slovensko trápi dlhodobo.
Sadzobník UNIKA, ktorý je už viac ako 30 rokov pilierom v oblasti projektových prác a inžinierskych činností na Slovensku, prichádza v novom, novelizovanom vydaní pre rok 2026.
Od účinnosti stavebného zákona č. 25/2025 Z. z. nadobúda účinnosť aj vykonávací predpis – vyhláška č. 60/2025 Z. z., ktorá zásadne mení spôsob práce s dokumentáciou stavieb.
Ministerstvo dopravy (MD) SR pripravuje novely stavebného zákona a zákona o územnom plánovaní a ich návrhy plánuje predložiť na medzirezortné pripomienkovanie vo februári, vyplýva z predbežných informácií o ich príprave na portáli právnych predpisov slov-lex.sk.
Stavebné úrady v mestách a obciach musia mať najneskôr od 1. januára 2026 minimálne dvoch odborných zamestnancov spĺňajúcich osobitný kvalifikačný predpoklad. Upozornil na to na svojom webe Úrad pre územné plánovanie a výstavbu (UUPV) SR s tým, že mestá a obce vykonávajú prenesený výkon štátnej správy na úseku výstavby prostredníctvom stavebných úradov.
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu (UUPV) SR pomáha Zväzu stavebného priemyslu Slovenska (ZSPS) dohliadať na dynamický rozbeh certifikácie systému manažérstva zhotoviteľa vyhradených stavieb prostredníctvom zastúpenia v kvalifikačnom výbore. Má garantovať bezpečnú a kvalitnú výstavbu technologicky náročných a konštrukčne neobvyklých stavieb – tzv. vyhradených stavieb.
Róbert Dobrovodský, verejný ochranca práv, kritizuje ustanovenie Stavebného zákona, ktoré sa týka dodatočnej legalizácie stavieb, ktoré boli zhotovené bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Má ústavnú kompetenciu napadnúť zákon na Ústavnom súde SR.
Nový Stavebný zákon č. 25/2025, ktorý priniesol od apríla veľké zmeny a reformu v stavebnej legislatíve, má za sebou vyše osem mesiacov účinnosti. V tomto období sa vzdelávala súkromná aj verejná sféra a začal fungovať štátny Portál výstavby (súčasť informačného systému Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR), ale stavebníci a právne kancelárie získali aj prvé praktické skúsenosti s novou legislatívou.
Téma čiernych stavieb je na Slovensku dlhodobo aktuálna. Mnohí vlastníci nehnuteľností sa ocitli v situácii, keď ich dom či prístavba nemá potrebné povolenia, no zároveň už roky slúži svojmu účelu.
Slovenská výstavba vstúpila do novej éry. Účinnosťou zákona č. 25/2025 Z. z. sa menia základné pravidlá povoľovania stavieb, zodpovednosti projektantov a postupov pri tvorbe projektovej dokumentácie. Nová legislatíva výrazne zasahuje do každodennej praxe všetkých účastníkov výstavby – od autorizovaných inžinierov po investorov. Odborníci zároveň upozorňujú na nové zmluvné riziká a potrebu dôkladného právneho ukotvenia spolupráce medzi zhotoviteľmi, subdodávateľmi a stavebníkmi.
Spýtali sme sa stavebných úradov na uplatnenie novej legislatívy. Zvýšila sa dôležitosť prípravy pokladov a žiadostí?
Slovensko sa dlhé roky potýkalo s problémom nelegálnej výstavby. Čierne stavby vznikali bez povolení, často v chránených oblastiach alebo na cudzích pozemkoch. Nový stavebný zákon, ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla 2025, však prináša zásadné zmeny, ktoré majú tento problém riešiť. O tom, ako sa mení prístup k čiernym stavbám, sme sa rozprávali so Slavomírou Salajovou, právničkou a poradkyňou na Úrade pre územné plánovanie a výstavbu.
Poslankyňa opozičného Progresívneho Slovenska Darina Ľuščíková skritizovala v pondelok zavádzanie do praxe nového Stavebného zákona, ktorý platí od apríla 2025. Zo zrýchlených konaní sa podľa nej stala pre stavebníkov byrokratická nočná mora.
Nový Stavebný zákon (č. 25/2025 Z. Z.) nahradil v apríli po 48 rokoch dosluhujúci zákon č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Hlavnými dôvodmi prijatia novej legislatívy boli zjednodušenie konaní pri menších stavbách, zrýchlenie povoľovacích konaní, profesionalizácia stavebných úradov a v neposlednom rade riešenie tzv. čiernych stavieb.
