Ponuka aká sa neodmieta. Rekonštrukcia bytu v historickej bytovke dopadla nad očakávania
Broňa Tarnócy V poslednom období sa architekt snaží vyhýbať návrhom interiérov. Inak povedané, dôkladne si ich vyberá. A tak tomu bolo aj pri rekonštrukcii bytu v centre Bratislavy.
Dopyt prišiel mailom. Investor si na výber architekta rekonštrukcie bytu, ktorý sa nachádza v krásnom, pamiatkovo chránenom bytovom dome z roku 1903, urobil tender. Vyberal spomedzi troch bratislavských ateliérov. Z nich na základe stretnutí vzišiel ako víťazný architektonický ateliér JRKVC pod vedením Petra Jurkoviča.
„Klient vytvoril regulérny výber, možno to nazvať minitendrom. Na základe osobných stretnutí si potom zvolil architekta, ktorý mu so zámerom pomôže. Ešte skôr ako som povedal „áno“, súhlasil som s obhliadkou. Zo zvedavosti. Stretol som sa s prijemným klientom v nádhernom byte. Už na základe pôdorysu som vedel, že byt má dokonalú dispozíciu a na mieste sme našli množstvo veľmi dobre zachovaných pôvodných prvkov. Bola to ponuka, ktorá sa nedala odmietnuť. Už len zo zvedavosti, ako môžem zasiahnuť do jeho príbehu,“ rozpráva Peter.
Pragmatické rozhodnutia
Od začiatku malo zadanie veľmi dobré východiskové podmienky, či už z hľadiska architektonického, alebo od klienta, ktorý však nemal ambíciu v byte bývať. Chcel ho zrekonštruovať na prenájom pre expatov, univerzálne, reprezentatívne, atraktívne a kvalitne. Vytvoriť ho tak, aby sa v ňom dobre cítil jednotlivec, pár alebo rodina. Zadanie a riešenie tak boli odľahčené od „osobného vkladu“.
Podľa Petrových slov je v istom smere jednoduchšie pracovať na tvorbe interiérov takéhoto charakteru, ako ich šiť klientom na mieru. A ako poznáme Jurkovičovu tvorbu, určite to nemyslí v negatívnom zmysle slova.
„V prípade rekonštrukcie bytu na prenájom zvyčajne padajú rozhodnutia rýchlejšie, sú pragmatickejšie, tvorené univerzálne tak, aby sa s nim virtuálni nájomcovia pohodlne zžili. Pre konkrétneho klienta je práve jeho osobný vklad nositeľom podstaty. Predsa to robí pre seba, pre svoju rodinu,“ vysvetľuje architekt.
S úctou k minulosti
Rekonštrukcia spočívala tak, aby v maximálnej možnej miere zachovala všetky pôvodné a hodnotné prvky. Navyše, byt sa nachádza v pamiatkovo chránenom bytovom dome, čo znamenalo pri jeho rekonštrukcii isté obmedzenia.
Ateliér JRKVC chcel pôvodne vytvoriť v byte radikálnejší zásah v podobe novotvaru, vďaka ktorému by vzniklo viac úložného priestoru, keďže tieto staré byty ním takmer vôbec nedisponujú. V tvorbe Petra Jurkoviča však radikálny zásah znamená vždy citlivé a kultivované riešenie v súlade so všetkými pravidlami tak, aby nenarúšal genia loci.
„Práve pre novotvar sme chceli napríklad vymeniť dvojicu zárubní a dvere zakomponovať do vstaveného nábytku. To nám však pamiatkový úrad neumožnil. Prispôsobili sme sa teda podmienkam, vyťažili maximum z pôvodných a repasovali ich. Koniec koncov nás to nijako neobmedzovalo, naopak, boli sme nútení prísť s iným, možno aj invenčnejším návrhom.“
V rámci rekonštrukcie bola odstránená jedna nenosná priečka, čím architekti vytvorili centrálnu obytnú zónu bytu. Inak nebol dispozične nijako rázne upravovaný, pôvodná dispozícia bola takmer plne použiteľná na účely súčasného užívania.
Kvalitná adaptácia
Ostatné priestory a izby boli adaptované na nové funkcie. Všetky pôvodné časti interiéru, ako dvere, obložkové zárubne, špalety, panelové obklady stien, parapety, boli zreštaurované a zjednotené novým náterom, jemne kontrastujúcim s bielym náterom stien. Podlahy v obytných miestnostiach sú dubové. V centrálnej hale je ako podlahová krytina zvolená keramická dlažba s výrazným geometrickým vzorom. Dopĺňa tak veľmi strohé farebné riešenie stien a stropov.
S tým istým zámerom sú akcentované aj stropy v dennej časti a menších (pravdepodobne detských) spálňach. Na rozdiel od matného bieleho náteru stien, ktorý sa dá v priebehu užívania kedykoľvek obnoviť, na zvýraznených stropoch sú použité farby s jemným odleskom. Kúpeľne sú v porovnaní s dennými miestnosťami taktiež farebne výraznejšie, s dôrazom na precíznosť použitia malo formátových, glazovaných dlaždíc.
Súčasťou návrhu je aj niekoľko vstavaných kusov nábytku – kuchyňa s ostrovom, vstavba chladničky a šatníkovej skrine do priestoru pôvodných dverí, ktoré sa v novom riešení nepoužívajú. Peter Jurkovič v rekonštruovanom priestore vymenil pôvodnú kuchyňu a jej miesto v návrhu zaujala izba, ktorá je s druhou priechodne spojená. Tu sa nachádza kúpeľňa so sprchovým kútom.
Rodičovská izba má svoju vlastnú kúpeľňu spojenú s WC. Samostatné WC pre návštevníkov sa nachádza na chodbe, ktorá pomyselne predeľuje dispozíciu na dennú a nočnú časť. Vo vstupnej hale upúta pozornosť najmä podlaha a dvere na jej konci, ktoré sú oproti pôvodným vycentrované vzhľadom na os vstupnej haly a vedú do rodičovskej spálne.
Z obývacej miestnosti je prístupná ešte jedna preslnená miestnosť, ktorá môže slúžiť ako pracovňa. Pôvodne sa tu pravdepodobne nachádzala zimná záhrada. Dennú časť reprezentuje kuchyňa líniových tvarov, akcentovaná svietidlami. Čo sa týka farebnosti, majiteľ inklinoval k teraz trendovému štýlu „milánskej farebnosti“. Architekt Peter Jurkovič urobil pre neho maximum.
„Vytvorili sme čo najfarebnejší interiér,“ vysvetľuje s jemným úsmevom. Tí, ktorí poznáte charakter tvorby tohto významného slovenského architekta, viete, že táto farebnosť je vskutku to najfarebnejšie, čo sa v dielni JRKVC zrodilo.
Časová kontinuita
Petra Jurkoviča veľmi baví navrhovať nábytok, považuje túto tvorbu za „architektúru v malom“, nachádza v nej všetky vzťahy, ktoré nechýbajú ani vo veľkej, no zároveň je to menej náročné, nepodlieha drobnohľadu množstva zúčastnených hráčov, človek sa v tejto polohe cíti viac slobodne, vizuálne.
„Pri tvorbe bytu ma najviac fascinovala práca s už existujúcou substanciou. Je úplne iná ako napríklad pri tvorbe interiéru v novostavbe. Veľmi dôležitá je pre mňa minulosť prostredia, do ktorého vstupujem. Najkrajšie na takomto projekte je to, že je tvorený na pozadí návrhu niečoho, čo sa už nedá napodobniť, urobiť nanovo. Chcel som nájsť vhodnú časovú kontinuitu. Neporušiť ducha priestoru, vytvoriť interiér kultivovane modifikovateľný v časopriestore. Potom mám z toho dobrý pocit. Tu by som ešte rád dodal, že aj investor často prichádzal s kvalitnými vstupmi, ktoré sa nám páčili a radi sme ich implementovali. Bez toho by ten byt vyzeral určite inak, pravdepodobne horšie (smiech). Rozhodne nie tak farebne. Myslím si, že každý architekt by si mal vybrať takého klienta, s ktorým je schopný slobodne pracovať, zároveň si vzájomne idú v ústrety a bigotne nepretláčajú iba to svoje.“
