Odborníci si vybrali rekonštrukciu: Budova Najvyššieho súdu SR sa má zachovať a obnoviť

Navrhol ju legendárny Vladimír Dedeček a je jeho poslednou veľkou realizovanou stavbou. Budova Najvyššieho súdu SR je súčasťou historického centra Bratislavy od 80. rokov minulého storočia. V architektovom porfóliu má výnimočné postavenie, pričom objekt je jedinečný aj svojím urbanistickým a architektonickým riešením. Dnes je stav budovy zlý, dobrou správou však je, že sa plánuje jej záchrana. Tento scenár najnovšie potvrdili aj odborníci v štúdii uskutočniteľnosti, vypracovanej Metropolitným inštitútum Bratislavy (MIB).

Posledná veľká realizácia legendárneho architekta

Vladimír Dedeček. Architektonický velikán a jeden z najvýznamnejších tvorcov povojnovej architektúry formoval tvár viacerých slovenských miest. Jeho tvorbu pozná azda každý z nás a v mnohých jeho budovách sme sa neraz ocitli. Príkladom je komplex budov výstaviska Incheba Expo v Bratislave, ikonické, ale mnohými aj odmietané premostenie Slovenskej národnej galérie, komplex Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre alebo už spomenutá budova Najvyššieho súdu SR. 

Práve túto stavbu Dedeček navrhoval ako súčasť komplexu troch domov v novoutvorenom kontexte. Zvýšené stavby, budovy ministerstva kultúry s nadzemným parkoviskom, pešou zónou, medzinárodného hotela a doškoľovacieho zariadenia s podzemnými garážami, sa nakoniec nerealizovali.

Objekt je výnimočný svojím urbanistickým a architektonickým riešením, pričom jeho dominantnou snahou bolo doplniť priestor novou blokovou mestskou zástavbou po prerazení Staromestskej ulice. Šesťpodlažný objekt súdu tak uzatvára a udržuje výšku mestského bloku od Župného domu smerom k rušnej dopravnej tepne.

Dispozične ide o trojtraktovú stavbu s vnútorným átriom. Prízemie je určené na verejné súdne pojednávania s ôsmimi súdnymi sálami, umiestnenými v átriu. Dve sály sú určené pre 150 osôb, ďalšie majú kapacitu približne 50 osôb, všetky sú presvetlené aj prirodzeným svetlom cez strop. Charakteristickým znakom Najvyššieho súdu je zalamovaná severná a južná fasáda, ktorá je vykonzolovaná nad parterom, čím vzniká priestor krytého chodníka po stranách bloku. Fasáde rovnako dominujú horizontálne línie balkónov na západnej strane a výrazný prvok markízy nad hlavným vstupom. 

Ojedinelosť prevláda aj vo vnútri budovy. Nachádzajú sa tu interiéry s rukopisom podhľadov a drevených prvkov Jaroslava Nemca, výraznou časťou sú tiež vitráže na chodbách okolo súdnych siení od Vincenta Hložníka či Ľuba Zelinu. Ďalším umeleckým dielom je reliéf Vôľa ľudu od Alexandra Trizuljaka na hlavnej fasáde. Informuje o tom Register architektúry Oddelenia architektúry Historického ústavu SAV.

Spolupráca inštitúcií ako nádej na záchranu

Stavba na Župnom námestí v centre Bratislavy sa najnovšie stala predmetom diskusie. Jej stav je dlhodobo, z funkčného či technického hľadiska, nevyhovujúci. Vyskytovali sa tu havaríjné situácie a budova je tiež ekonomicky nákladná na údržbu. Najvyšší súd SR tu teda sídli len formálne, inak svoju činnosť vykonáva v štyroch iných budovách. Inštitúcia preto oslovila na spoluprácu Metropolitný inštitút Bratislavy, aby zhodnotil jej aktuálny stav a potreby inštitúcie, pripravil štúdiu uskutočniteľnosti a následne nastavil a zrealizoval architektonickú súťaž.

To znamená, že budovu Najvyššieho súdu SR je v záujme zachrániť. „Cieľom súťaže bude zodpovedne pristúpiť k rekonštrukcii budovy, pričom majú byť zohľadnené požiadavky Najvyššieho súdu na jej fungovanie so zachovaním architektonických hodnôt. Vyriešená má byť aj požiadavka na lepšiu ekonomickú a energetickú prevádzku,” informoval Metropolitný inštitút Bratislavy. 

Súťaž by mala rovnako vyriešiť zlepšenie technického stavu, ktorý bude zodpovedať aktuálnym potrebám a úpravou by malo prejsť predpolie budovy, ktoré by nadviazalo na plánovanú obnovu Zóny Zochova. Medzi ďalšie požiadavky patrí modernizácia zabezpečenia priestorov, skvalitnenie prístupu verejnosti do podateľne úradu či vytvorenie veľkej miestnosti vhodnej na pojednávanie, ktorá sa bude môcť využiť aj na iné potreby. V neposlednom rade by sa mali zlepšiť aj akustické podmienky v pojednávacích miestnostiach. 

Štúdia priniesla jasný záver 

Prvým krokom je štúdia uskutočniteľnosti. Tá má priniesť informácie potrebné na vyhodnotenie Útvarom hodnoty za peniaze, akou formou nastaviť efektívnu revitalizáciu budovy Najvyššieho súdu. „Štúdia uskutočniteľnosti predstavuje odborný a transparentný nástroj, ako môžeme správne rozhodnúť o budúcnosti sídla Najvyššieho súdu,“ povedala pre ASB hovorkyňa MIB-u, Annamária Krchňavá.

Podľa najnovších informácií má dnes štúdia finálnu podobu. „Odborníci a odborníčky z MIB dokončili štúdiu uskutočniteľnosti, ktorá poslúži ako podklad pre hodnotiacu správu Útvaru hodnoty za peniaze. Ten posúdi, ktorý variant riešenia budovy súdu na Župnom námestí je najefektívnejší,” vyhlásil koncepčný inštitút. 

Ten v štúdii poukazuje na kultúrno-spoločenskú hodnotu budovy a rozsiahlo sa venuje jej architektonickej výnimočnosti. V štúdii autori ponúkajú tri možnosti riešenia. Dva varianty hovoria o novej budove pre sídlo Najvyššieho súdu a jedným z riešení je aj rekonštrukcia budovy z 90. rokov minulého storočia so zachovaním jej architektonických kvalít. Každé z týchto riešení bude trvať roky a ako ukazuje štúdia, budú tiež nákladné.

Prvá alternatíva popisuje asanovanie a postavenie novej budovy, pričom novostavbu je možné postaviť v dvoch riešeniach (V1a; V1b) – v zmysle preferencií Ministerstva spravodlivosti SR (MS SR) alebo v zmysle „jedna k jednej“ k rekonštrukcii budovy. Práve preferencie rezortu spravodlivosti explicitne definujú priestorové požiadavky pre kancelárie a zasadacie miestnosti či chodby a príslušenstvo pre sudcu a ostatných zamestnancov. Variant V1b zase počíta s novostavbou na pozemku budovy tak, aby 1:1 zachovala priestorové možnosti rekonštrukcie. 

Práve tento druhý variant podľa autorov štúdie lepšie vyjadruje priestorové požiadavky Najvyššieho súdu SR a Krajského Najvyššieho súdu SR ako referencie ministerstva spravodlivosti. „Najvyšší súd SR je predsa len súdom najvyšším, a teda jedným z najváženejších, čím by jeho priestorové možnosti mali byť ovplyvnené, najmä v porovnaní s nižším súdnictvom,” píšu v štúdii odborníci.

Celkové náklady na prvú alternatívu (V1a) novostavby činia vyše 50,3 milióna eur bez DPH, z toho autori uvažujú so sumou 6 miliónov eur na projektové a prieskumné práce. Celkové náklady pre alternatívu (V1b) sú o niečo nižšie – necelých 44 miliónov eur bez DPH, pričom dalších 5,2 milióna eur prináleží na projektové a prieskumné práce. Ak by sa architektonická súťaž uskutočnila ešte v tomto roku, ďalších 6 rokov by zabrali projektové práce, inžiniering a posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA). S výstavbou by sa tak začalo v roku 2030 a Najvyšší súd SR by sa presťahoval pod jednu strechu v roku 2032.

Treťou alternatívou je dlhoočakávaná rekonštrukcia. Táto možnosť zvažuje pozíciu novej veľkokapacitnej pojednávacej miestnosti pre cca 300 osôb na prízemí – osadením veľkokapacitnej pojednávacej miestnosti s možnosťou príležitostného pretransformovania priestorov. Rovnako zvažuje parkovací dom o kapacite približne 95 parkovacích stojísk, ktorý bude situovaný pod touto pojednávacou miestnosťou v rámci štyroch podzemných podlaží, s priebežným napojením na Staromestská-Župné námestie alebo naopak. 

V tomto prípade sa celkové náklady odhahujú na vyše 30 miliónov eur bez DPH, projektové a prieskumné práce by mali stáť niečo cez 4 milióny eur. Ak by architektonická súťaž prebehla ešte v tomto roku, približne 4 roky by trvali projektové práce, inžiniering a malá EIA. Rekonštrukcia by sa začala v roku 2028 a Najvyšší súd SR by sa nových priestorov dočkal v roku 2031. 

Autori v štúdii uskutočniteľnosti podotkli aj jednu zaujímavú časť z hľadiska ročných prevádzkových nákladov. Tie sú akutálne astronomické, za nevyužívanú budovu sa platí ročne 2 190 964 eur. Pri variante rekonštrukcie by to bolo niečo cez 300-tisíc eur, novostavby by disponovali ročnými nákladmi vo výške 191-tisíc eur (V1a) a 234-tisíc eur (V1b). 

Najdôležitejšou časťou je však záver: „V zmysle ekonomickej výhodnosti a konzervatívnemu prístupu ku scenáru rekonštrukcie budovy, je odporúčané prijať rozhodnutie o rekonštrukcii budovy, keďže tento scenár ekonomicky, inštitucionálne, spoločensky, politicky a architektonicky prevyšuje ostatné uvažované, ale aj neuvažované scenáre.” Záver odborníkov je teda nanajvýš jasný.

Neuvážené rozhodnutia treba zmiesť zo stola

Výsledok štúdie je vo výraznom kontraste s niektorými neuváženými tvrdeniami, že budovu Najvyššieho súdu SR treba zbúrať. Takto sa vyjadril napríklad portál YIM.BA, ktorý uverejnil článok, poukazujúci na chybné rozhodnutie mesta i štátu, keď sa rozhodli prísť s ideou rekonštrukcie objektu Najvyššieho súdu. Portál definuje stavbu ako kontroverznú, nepriamo aj nekvalitnú a volá po jej zbúraní, odvolávajúc sa na kritiku architektov z minulého storočia.

V nedávnom článku zase YIM.BA poukazuje na neistý osud budovy a jej komplikácie pri rekonštrukcii, nakoľko štúdia uskutočniteľnosti zistila, že rekonštrukcia Najvyššieho súdu SR by trvala minimálne osem rokov. Problémom sú údajne aj financie, keďže predpoklad o 17 miliónoch eur sa ukázal ako optimistický.

K prvému výstupu z minulého roka reagoval aj Denník N, ktorý sa voči článku z portálu YIM.BA ohradil architektom Adamom Gajdošom. Podľa neho sa svet nekultúrneho búrania končí a ak by bol Najvyšší súd zbúraný, bola by to hanba. V článku rovnako argumentuje rekonštrukciami podobných stavieb v zahraničí, ktoré sa podarilo zachrániť a zrekonštruovať. Podľa neho je možné povojnovú modernu obnoviť aj bez robenia kompromisov.

Početnými argumentmi sa vyjadrila aj široká skupina odborníkov, pracujúca na štúdii uskutočniteľnosti z dielne Metropolitného inštitútu Bratislavy. V štúdii je odkomunikované, že na dokumentácii pracoval MIB, jeho odborné kapacity, pričom dediči autorských práv Vladimíra Dedečka – architekti Martin Kusý a Pavol Paňák – zase hodnotili možnosti a obmedzenia, ktoré budova poskytuje, aby si zároveň zachovala svoj architektonický odkaz. Na dokumentácii pritom pracovali aj ďalšie mená, uvedené v dokumentácii.

Záver štúdie, že sa má budova radšej zrekonštruovať, je potvrdený aj ekonomickou a finančnou analýzou, ktorá stanovila čistú súčasnú hodnotu nákladov na 26 568 377,41 eur s ohľadom na časový horizont 30 rokov po začiatku efektívneho, nového využitia budovy. „Tento variant prináša ďalšie pozitívne aspekty,“ píšu autori. 

„Nespochybniteľne má (budova, pozn. red.) nevyčísliteľnú kultúrnu a spoločenskú hodnotu. Pri rekonštrukcii boli citlivo zapracované všetky požiadavky, ktoré z fungovania takejto inštitúcie vyplývajú. Rekonštrukcia je spracovaná tak, že poskytne pri zachovaní všetkých architektonicky dôležitých prvkov funkčnosť a kapacitu pre všetky scenáre, ktoré nastávajú pri bežnom fungovaní súdu,” uvádzajú autori štúdie uskutočniteľnosti. 

Táto štúdia však nie je konečnou dokumentáciou, potvrdzujúcou rekonštrukciu. Ako pre ASB potvrdila Annamária Krchňavá z Metropolitného inštitútu Bratislavy: „Na základe vyhodnotenia jednotlivých riešení a odporúčania Útvaru hodnoty za peniaze MIB pripraví architektonickú súťaž na nové sídlo Najvyššieho súdu.” 

Naostatok, ak môže Bratislava čakať roky na rekonštrukciu legendárnej budovy Salvator, na rekonštrukciu starej budovy Slovenského národného divadla, na rekonštrukciu kaštieľa v Rusovciach či ikonických kúpeľov Grössling, môže čakať roky aj na rekonštrukciu Najvyššieho súdu SR.

Ak obnova vráti stavbe jej suverénny a jedinečný výraz, funkčnosť, zlúči všetky úrady súdu pod jednu strechu a stane sa novým klenotom slovenskej architektúry i slovenského súdnictva, tak to bude v poriadku. Búranie je však nonsens, ktorý treba rýchlo zmiesť zo stola.