Na nájomné byty sa skladáme všetci. Nemáme málo zdrojov na ich výstavbu, len by sme ich mali menej deliť 

Nástrojov podpory je na malé Slovensko príliš veľa a nájomné byty preto pribúdajú len veľmi pomaly.

Všetci, ktorí sa chcú v živote posunúť, ale vlastné sily a financie im na komerčné bývanie nestačia, potrebujú nájomné byty.  Podľa ostatného Sčítania domov a bytov v roku 2021 bolo z celkového počtu 2,2 milióna bytov v nájme sotva jedno percento. K tomu ešte necelé pol percento pripadlo na služobné byty. V týchto bytoch je pravdepodobne komerčné nájomné.

Ďalších 2,5 % bytov z celkového počtu bytov vlastnia samosprávy, ktoré hospodária s verejnými prostriedkami. Verejné prostriedky na účely podpory sociálneho bývania možno poskytnúť najmä formou dotácií a zvýhodnených úverov alebo pôžičiek na obstaranie bývania, nenávratných príspevkov znižujúcich náklady súvisiace s bývaním, nenávratných príspevkov na prevádzku budovy, v ktorej sa poskytuje sociálne bývanie.

Medzi štandardné nástroje, ktoré samosprávy najviac čerpajú, patria dotácie z Ministerstva dopravy a zvýhodnené úvery zo Štátneho fondu rozvoja bývania, ktorý je ako rozpočtová organizácia tiež začlenená pod rezort dopravy.

Obec, vyšší územný celok či nezisková organizácia, v ktorej sú verejné subjekty väčšinovým vlastníkom, obstarávajú nájomné byty podľa zákona č. 443/2010 s pomocou dotácie z Ministerstva dopravy.

Výška je daná percentom z obstarávacích nákladov podľa priemernej podlahovej plochy a štandardu, na kvalitnejší byt je dotácia menšia. Žiadateľ preukazuje finančné zdroje mimo dotácie, má zachovať nájomný charakter bytov a dodržať obstarávací náklad na 1 m² podlahovej plochy podľa všeobecne záväzného predpisu Ministerstva dopravy.

Od 1. januára 2024 musí spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť a 15-percentný podiel bytov v budove s výťahom pre zdravotne znevýhodnené osoby bez dodatočných úprav. Nájomná zmluva je trojročná, po splnení osobitných podmienok maximálne desaťročná.

Dotácie sú využiteľné aj na obstaranie technickej vybavenosti a na odstránenie systémovej poruchy bytového domu. Zvýhodnenými úvermi štát podporuje rozširovanie a zveľaďovanie bytového fondu v súlade so zákonom č. 150/2013 o Štátnom fonde rozvoja bývania (ŠFRB) v znení neskorších predpisov.

Selektívne podpory

Milín Kaňuščák, konateľ bratislavskej spoločnosti KAMI Profit, vraví, že výstavbu nájomných bytov s využitím overených nástrojov, ako sú úvery zo ŠFRB a dotácie z Ministerstva dopravy, brzdí viacero faktorov. Za kľúčový považuje limit finančných prostriedkov vo výške zhruba 20 miliónov eur ročne. Obmedzujú počet podporených projektov, takže výstavba neuspokojuje dopyt. Projekty ani podpora by sa nemali opakovať, a to bráni vytvoreniu koncepčného modelu pre firmy ako žiadateľov.

Nečakané zvyšovanie cien stavebných materiálov a práce zvyšuje náklady na výstavbu nájomných bytov a finančnú záťaž samospráv, štátu aj realizátorov. Legislatíva totiž vo všetkých prípadoch reaguje na zmeny príliš skostnatelo.

Na zlepšenie situácie jepodľa M. Kaňuščáka potrebné zjednodušiť administratívne procesy, zabezpečiť dostupnosť pozemkov na výstavbu a podporiť spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom a ak je to možné, zvýšiť finančnú podporu zo strany štátu.

Samosprávy pri výstavbe nájomných bytov najviac čerpajú financie z dotácií z Ministerstva dopravy a zvýhodnené úvery zo ŠFRB.

Pavol Kollár, konateľ šalianskej IN GROUP, tvrdí, že na Slovensku rozvíjame selektívne podpory. Dôvodom môžu byť podľa neho limitované zdroje. Avšak rôzne nárokovateľné podpory prestavujú podľa neho extrémne zlé riešenie. Je všeobecne známe, že sa získavajú netransparentne.

Nástrojov na podporu nájomného bývania je už príliš veľa, peňazí je v nich naopak príliš málo a nových nájomných bytov tiež. Limity nákladov obmedzujú výstavbu najmä v Bratislave, ale priprudko rastúcich nákladoch na materiál a prácu aj v iných regiónoch. Nové účely podpory sa po zavedení využívajú v praxi príliš pomaly. Aj to zrejme jeden z dôvodov, prečo sa zavádzajú iné s predstavou, že okamžite zafungujú.

Štátne nájomné byty

Namiesto zdokonaľovania a posilnenia existujúceho aparátu štát vymyslel nový. So skrátením volebného obdobia nerátal, a tak sa mnohí pýtajú, čo bude ďalej. Úrad vlády SR a Ministerstvo financií SR v júli 2022 založili Agentúru štátom podporovaného nájomného bývania ako záujmové združenie právnických osôb. Založili ho bez rezortu dopravy, ktorý má s podporou nájomného bývania najviac skúseností.

Agentúra má množstvo úloh, aj sporných. Vytvára nástroje rozvoja štátom podporovaného nájomného bývania. Predkladá však vláde nielen návrh kritérií výberu investičných partnerov, ale hodnotí aj ich plnenie. Pripravuje samotné návrhy na výber investičných partnerov aj investičných zmlúv a hodnotí aj ich plnenie.

Určuje tiež pravidlá schvaľovania projektu nájomného bývania, schvaľuje aj projekty a kontroluje ich realizáciu. Navrhuje vláde maximálnu výšku nájomného, zriaďuje a vykonáva správu registra záujemcov a aj prenajímateľov bytov a určuje pravidlá prideľovania bytov.

Bude potrebovať kvantá odborníkov a tých musí aj dobre zaplatiť. Má už teraz predstavenstvo s predsedom, generálneho riaditeľa aj dozornú radu s predsedom a troma členmi, pričom vedúce funkcie nie sú zlučiteľné. Príjmy plánuje najmä zo vstupného a ročného poplatku členov a zo štátneho rozpočtu.

Vláda SR už schválila nielen návrh kritérií výberu investičných partnerov, ale aj investičné zmluvy štátnej agentúry s bratislavskou spoločnosťou Kooperativa poisťovňa, Vienna Insurance Group a s rakúskou spoločnosťou WBG Wohnenund Bauen Gesellschaft mbH so sídlom vo Viedni.

Zmluvy podľa zákona investori uzatvárajú minimálne na 25 rokov a už teraz majú predložiť čo najlepšie pripravené projekty bytových domov. Zabezpečiť v nich majú 9000 nájomných bytov v hodnote 1,5 miliardy eur. Len za prvý deň sa formulármi nezáväzne prihlásilo 4000 záujemcov. V nových bytoch by už mali mať kuchyňu, kúpeľňu aj vstavané skrine a nájomné zmluvy po 5 rokoch predĺžené na dobu neurčitú.

Kto zaplatí rozdiel?

Parametre bytov aj pomoci sú určené v zákone č. 222/2022 o štátnej podpore nájomného bývania. Podlahová plocha nájomného bytu je v rozmedzí od 27 do maximálne 90 m² a projekt nájomného bývania, ktorý investičný partner predkladá na schválenie, musí mať v bytovom dome aspoň 20 bytov. Dolná hranica príjmu žiadateľa je na úrovni súčtu maximálneho nájmu za byt, o ktorý žiada, a životného minima domácnosti. Horná hranica je aktuálne stanovená na 8-násobok životného minima.

1,5 mil. € ide ročne na kompenzácie reštituentom z bratislavského rozpočtu

Byty postavené v zmysle zákona o štátnej podpore a v spolupráci so ŠFRB sa zásadne líšia v zdrojoch financovania. Nová schéma je financovaná výlučne zo zdrojov inštitucionálnych investorov a výhodné pôžičky zo ŠFRB z verejných zdrojov. Z toho vyplýva aj inak nastavené výška regulovaného nájmu upozorňuje Juraj Suchánek, výkonný riaditeľ Inštitútu urbánneho rozvoja (IUR).

Štátom garantované nájomné bude v krajoch odlišné, keďže parametrom jeho výpočtu je priemerná ročná nominálna mzda za rok v danom kraji. Štát zabezpečí legislatívnym rámcom zafixovanie nájmu, ktorý by sa mal zvyšovať len o infláciu.

Nájomca by podľa informácií štátnej agentúry mohol takto ušetriť až 30 % nákladov na bývanie. Môže požiadať aj zamestnávateľa o príspevok na bývanie vo výške 4 eur na m², najviac však do výšky 360 eur. Bude oslobodený od daní a odvodov. Kto to štátu zaplatí?

Kým pre štátne nájomné byty navrhuje maximálny nájom nová agentúra, pre byty financované zo ŠFRB a dotácie ministerstva dopravy ho stanovujú samosprávy. Maximálny limit nájomného nesmie presiahnuť 5% z obstarávacej ceny bytu ročne, spresňuje K. Starosta zo ŠFRB. Limit obstarávacích nákladov bol po šialenom náraste cien stavebných materiálov navyšovaný už trikrát, vraví M. Kaňuščák, a posledná úprava platí od januára 2023.

V Bratislave je maximálna hranica 1740 eur s DPH za m² predajnej úžitkovej plochy bytu. Takéto náklady ŠFRB ešte akceptuje a magistrát ich zadal v projekte na Muchovom námestí, na ktorý má spoločnosť KAMI Profit zmluvu o dielo z apríla 2022 a čaká na odovzdanie staveniska.

Problematike nájomných bytov sa firma venuje už takmer 10 rokov. Stavala nájomné byty v Bánovciach nad Bebravou aj v Trenčíne ako zhotoviteľ a developer, takže mestá kúpili už hotové skolaudované byty. V takom prípade znáša realizátor aj finančné riziko, keďže pri podpise zmluvy už má bankovú záruku a celú výstavbu financuje.

Pokiaľ limitované nájomné v starších bytoch nekryje náklady na opravu, znáša ich samospráva. A byty sú čoraz zanedbanejšie. Často až natoľko, až sa ako výhodnejšie riešenie javí ich predaj, nie oprava, a to hlavne vtedy, ak sú prenajaté na dobu neurčitú.

Takto sa chcelo bratislavské Nové Mesto zbaviť nájomných bytov, ktorých má zhruba 200 v lokalite na Bojnickej ulici. Povinnosť prevádzať vlastníctvo bytov na súkromné osoby však už od roku 2017 samospráva nemá, ani keď o to požiada.

Odpovede chýbajú

Zväz stavebných podnikateľov Slovenska je podľa M. Kaňuščáka za štátnu podporu bývania, avšak protestuje proti klientelistickým postupom v štátnom projekte. Vyzýva vládu, aby čo najskôr investičný proces otvorila aj pre iné podnikateľské subjekty a umožnila tak otvorenú hospodársku súťaž na trhu s nájomným bývaním v SR.

V opačnom prípade podľa neho hrozí, že záujemcovia o nájomné byty doplatia na monopolné postavenie investičných partnerov, ktorí ani neprešli výberovým konaním. Kritériá ich výberu stanovila a vyhodnotila štátna agentúra podľa zákona schváleného v júli 2022, po ktorého prijatí aj vznikla.

Koncom vlaňajška ich vláda odklepla a hneď potom odobrila aj investičné zmluvy. V januári 2023 však pre formálnu chybu štátnej agentúry schvaľovací proces opakovala.

M. Kaňuščák tvrdí, že schválené kritériá, ako je požadovaná výška aktív v hodnote 1 miliardy eur za posledných 5 rokov a minimálne vlastníctvo 10-tisíc bytov v Európskej únii alebo Švajčiarskej konfederácii nepretržite počas 10 rokov, prakticky vylučujú zo spolupráce všetky slovenské podnikateľské investičné subjekty. Vláda by ich však mala podporovať namiesto zahraničných, ktorým legislatívou na mieru pomáha budovať monopolné postavenie.

Za výhodu štátnej agentúry niektorí označujú aj sadzbu DPH zníženú na 5 %. Bez nej by ju vraj štát nikdy nedostal, lebo výstavba bytov by sa ani neuskutočnila. Podľa Kancelárie rady pre rozpočtovú zodpovednosť platí, že v prognóze daňových príjmov predpokladá výpadok DPH z dôvodu zapájania bytov do schémy nájomných bytov. Negatívny vplyv na deficit rozpočtu je vo výške 29 miliónov eur v roku 2023 a postupne rastie na strednodobom horizonte až na úroveň 90 miliónov eur v roku 2026.

Nájomné agentúry

Mestská nájomná agentúra hlavného mesta SR Bratislavy slúži na realizovanie bytovej politiky hlavného mesta, upozorňuje J. Suchánek z IUR. Využíva už existujúci bytový fond na rozdiel od nájomných bytov obstaraných štátom alebo samosprávami, ktoré ho aktívne rozširujú výstavbou.

Pilotnú fázu činnosti štartuje v roku 2023 s finančným príspevkom Nadácie Slovenskej sporiteľne a Nadácie Kooperativa. Pomôže sprvu ľuďom z pobytových zariadení mesta, najmä z mestskej ubytovne Fortuna.

,,Štát nemá pozemky a fondy, ktoré by chceli byty kúpiť, a súkromným developerom núkajú tak málo, že sa im už neoplatí stavať.“ – Pavol Kollár, IN GROUP

Byty ponúkne hlavne rodinám, ktoré si bez podpory bývanie z komerčnej ponuky nezabezpečia, sú ohrozené bytovou núdzou alebo by na mestský byt čakali dlho. Pri výbere zohľadní ich sociálnu a zdravotnú situáciu, dĺžku pobytu v ubytovni, celkové potreby a schopnosť platiť nájomné zvýhodnené oproti trhovému.

Hlavným prenajímateľom je spoločnosť Dostupný domov, založená Slovenskou sporiteľňou, Slovenským investičným holdingom a Nadáciou Slovenskej sporiteľne. Tento rok dá do prenájmu v Bratislave celkovo 10 bytov na štandardné bývanie s poskytnutím garancií a sociálnej podpory.

Mestská nájomná agentúra bude platformou pre súkromných vlastníkov ochotných byty prenajať ohrozeným obyvateľom a po pilotnej fáze umožní partnerstvo aj verejnosti.

Ponesie riziká a garantuje nájomcovi platby aj stav bytu. Mesto cez ňu preberie zodpovednosť za riešenie bývania. Prostredníkom medzi majiteľmi bytov a záujemcami o bežné bývanie sú nájomné agentúry aj v zahraničí. Eliminujú prekážky na komerčnom trhu s bytmi a prekonávajú bariéry v dostupnosti bývania.

Dcérska spoločnosť Českej sporiteľne Dostupné bydlení chcedo roku 2030 podľa medializovaných informácií postaviť až 3000 bytov a investovať 10 miliárd českých korún.

Prvý projekt za viac ako miliardu korún kúpila v Proseku v Prahe 9 od developera Finep, ktorý stavbu realizuje. Má 254 bytov, 90 % z nich sú malometrážne s plochou od 27 m² a hotové majú byť o dva roky. Mesačné nájomné začína od 10 000 korún a medzi prvými tam pôjdu bývať zdravotníci z motolskej nemocnice.

Projekt financuje Česká sporiteľňa, no v budúcnosti sa pridajú aj úvery. V tomto roku firma predstaví ďalšie projekty v Prahe a na Vysočine a do roku 2026 by mohla vlastniť 1000 dostupných bytov. Budú v starostlivosti správcovských spoločností a zmluvy majú byť päťročné.

Nájomné bude asi o pätinu nižšie oproti trhovému štandardu s limitom do 40 % z čistého príjmu žiadateľa. Inšpiráciu našli v materskej Erste Bank, ktorá od roku 1957 poskytuje nájmy v 14-tisíc bytoch.

Byty od developerov po zmene územia

Hlavné mesto si v prijatej Koncepcii mestskej bytovej politiky v rokoch 2020 až 2030 nastavilo prioritu zvýšenia dostupnosti bývania v spolupráci so súkromným sektorom. Má aj metodiku, podľa ktorej bude postupovať, a uzatvorilo prvé zmluvy s developermi. Metropolitný inštitút pôsobiaci v rámci magistrátu spracoval Urbanistickú štúdiu umiestnenia nájomného bývania na území Bratislavy.

V štyroch mestských častiach a celkovo v 13 lokalitách je v súčasnosti možné vybudovať 1237 bytov. Po zmene územného plánu (ÚP) by v nich mohlo pribudnúť až 4642 bytov, teda o 3407 bytov viac. Záujem prejavili viacerí. Od polovice februára minulého roka je už účinná zmluva s developerom YIT vo vzťahu k projektu Viedenská cesta.

V nej je vyčíslená časť celkovej nadhodnoty projektu v dôsledku prípadného schválenia zmien a doplnkov ÚP, ktorá bude ročne upravovaná z podkladov Národnej banky Slovenska (NBS). Od nej sa odvíjajú nároky a plnenia medzi developerom a mestom. K dňu uzatvorenia zmluvy zodpovedala po zaokrúhlení čiastke bezmála 3,9 milióna eur vrátane DPH.

Pavol Kollár, predseda predstavenstva IN GROUP v Šali, si myslí, že takýto proces získavania nájomných bytov predstavuje pre developerov ďalšie zaťaženie a komerčné byty len predraží. Problém vidí v tom, že štát nemá pozemky a fondy, ktoré by chceli byty kúpiť, núkajú súkromným developerom tak málo, že sa im už neoplatí stavať.

Poplatkov je totiž už podľa P. Kollára toľko, že byt dosahuje astronomické ceny. Byty sú drahšie aj vďaka vysokej DPH, ktorá je na Slovensku 20%, a to je pätina z ceny bytu, pričom v Česku je DPH 15% a v Maďarsku dokonca len 5%.

Poplatok za rozvoj je v SR 35eur za každý m² zastavaný nad povrchom zeme. Po zarátaní chodieb, kočikární či schodísk a výťahových šácht stúpne v priemere o 10 eur. Developeri ešte stále spravidla platia všetky vyvolané investície, infraštruktúru alebo zastávky MHD. K cene za m² pribudnú ďalšie stovky eur aj z dôvodu vleklej inžinierskej činnosti vzhľadom na korupciu. Teraz je tu akýsi nový poplatok za zmenu ÚP a všetko komplikuje extrémne dlhé povoľovanie.

Developeri tlačia ceny čoraz vyššie, aby kryli náklady spojené s výstavbou. A potrebujú aj rezervy. Otázkou je, či je to cieľom spoločnosti. Alebo chce vôbec naša spoločnosť politiku, ktorá by naozaj umožňovala získanie vhodného bytu mladým a sociálne znevýhodneným rodinám či jednotlivcom?

Tento prístup si žiada podľa P. Kollára viaceré nástroje podpory aj dotácie alebo daňové úľavy podobne ako v susednom Rakúsku či Nemecku, avšak na to slovenský štátny rozpočet nemá zdroje. Zrejme aj preto sa naša spoločnosť dostáva čoraz hlbšie do slepej ulice, hľadaním „kvázi riešení“, hovorí si P. Kollár. To je aktuálne štátom podporované bývanie, ale aj boom štartovacích bytov pred desaťročím. Bez výsledku.

Štartovacie byty vznikli spravidla transformáciou existujúcich objektov, avšak zrejme v menšom počte, než boli pôvodné očakávania. Jednu z bariér videli investori zrejme v tom, že byty obstarané s dotačným mechanizmom sa nedali predať do osobného vlastníctva.

V bratislavskom Ružinove, na Galvaniho ulici, takto prestaval súkromný investor 6-poschodovú ubytovňu. V súčasnosti hodlá dotačný mechanizmus Ministerstva dopravy využiť Bratislavský samosprávny kraj. Podľa hovorkyne Lucie Forman chce obstarať vyše 70 bytov prestavbou existujúcich objektov na Ivánskej ceste v Ružinove a na Úderníckej ulici v Petržalke. Získa štartovacie byty pre svojich učiteľov a zamestnancov sociálnych služieb.

P. Kollár za správne považuje odblokovanie čo možno najväčšieho počtu prekážok a uvoľnenie podmienok výstavby pre čo najväčší počet bytov v Bratislave. Developeri by už mestu nemali platiť nič navyše.

A naopak, za prebudovanie brownfieldov by mala byť špeciálna dotácia, napríklad vo forme odpustenia poplatku za rozvoj. P. Kollár si však myslí, že Bratislava ide v rozpore s touto filozofiou a má takmer všetky brownfieldy nedotknuté, kým Praha už obrovské množstvo premenila na mestské štvrte.

Česká metropola má štúdiu aj pre okolie zastávky metra Černý Most a priľahlý autobusový terminál, ktorý je dlhodobo v zlom stave. Podľa štúdie sa okolie do 10 rokov výrazne zmení.

Aktuálne tam už stavia Geosan Group zhruba za 548,8 miliónov korún budovu s verejnými službami a približne 70 bytmi pre mestskú časť Praha 14. Financovanie bude viaczdrojové, z prostriedkov mestskej časti, čiastočne z dotácií magistrátu aj zo súkromných zdrojov. Navyše realizátor zabezpečí aj projektovú dokumentáciu.

Slabé štatistiky

Samosprávy v rozhodujúcej miere obstarávajú s pomocou úverov a dotácií nájomné byty kúpou od developera. Spolupracujú s ním od začiatku, aby splnili zákonné podmienky na podporné nástroje. Iba v roku 2022 priznalo Ministerstvo dopravy dotáciu na rozvoj bývania pre 37 stavieb a podporilo tak obstaranie 673 nájomných bytov. Dotáciu na obstaranie technickej vybavenosti priznalo pre 35 stavieb a podporilo tak užívanie 649 nájomných bytov.

Z priznanej dotácie k zmluvám v roku 2022 v objeme 16,7 milióna eur však žiadatelia ku koncu roka vyčerpali necelých 30 %, čo je bezmála 5 miliónov eur a zostatok využijú až v rokoch 2023 a 2024. Počet bytov, ktoré samosprávy naozaj získali do vlastníctva, už z informácií Ministerstva dopravy nezistíme. Ani v štatistikách.

1000 hotových bytov od developerov nakúpili samosprávy za 5 rokov a to iba v dvanástich sledovaných obciach.

Štatistický úrad SR sleduje len byty začaté, so stavebným povolením, rozostavané a dokončené, teda skolaudované. Obstarávateľov člení na súkromných a verejných, avšak obstaranie nájomných bytov kúpou kvartálne zverejňované štatistické dáta nezachytávajú. Sledovaním výstavby pribúda len mizivý počet nájomných bytov vo verejnom vlastníctve.

Vlani ich bolo iba 218 a tvorili len čosi viac ako jedno percento zo všetkých dokončených bytov. V rokoch 2018 až 2022 ich bolo celkovo 992, pričom aj spolu sa sotva percentom podieľali na všetkých dokončených bytoch v sledovanom päťročnom období. Pritom ešte v roku 2012 predstavovali až 10 % a verejný sektor vtedy za jediný rok dokončil až 1545 bytov. Nad tisíc dokončených bytov sa samosprávy dostali naposledy v roku 2013.

Ak porovnáme podrobnejšie dáta len z 12 vybraných samospráv, ktoré boli v rokoch 2018 až 2022 najúspešnejšími žiadateľmi o zvýhodnené úvery zo ŠFRB, zisťujeme, že spolu obstarali 967 nájomných bytov. Avšak výstavbou im pribudlo len 121 bytov, aj to len v dvoch projektoch, podľa ŠÚ SR, ktorý spolu pre 12 vybraných obcí za päť rokov zároveň eviduje 4854 dokončených bytov v súkromnom vlastníctve.

Úľavy a štátny dlh

M. Kaňuščák považuje za dôležité zvážiť výhody a nevýhody rôznych prístupov k výstavbe a správe nájomných bytov. Štát by mal čo najlepšie využiť existujúce finančné nástroje a prípadne zaviesť nové mechanizmy, ktoré by podporovali výstavbu a správu nájomných bytov a zároveň zohľadňovali potreby obyvateľstva a samospráv. Vytvorenie partnerstiev medzi verejným a súkromným sektorom by tiež pomohlo riešiť problémy a urýchlilo by aj realizáciu nových projektov.

Podľa Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je ŠFRB ako inštitúcia financovaná zo štátneho rozpočtu. Keďže ten je v deficite a ide o výdavkovú politiku štátu, zjednodušene platí, že poskytovanie prostriedkov pre ŠFRB, ktorý ich ďalej používa v oblasti bývania, zo svojej podstaty prispieva k nárastu verejného dlhu. To platí aj pre dotácie na bývanie poskytované Ministerstvom dopravy.

Takže po navýšení prostriedkov a bez úspor v iných oblastiach verejných financií by sa verejný dlh zvýšil. Sú tu však príklady z minulých rokov, keď ŠFRB dostal dotáciu z eurofondov určenú na poskytovanie úverov na bývanie. A táto časť prostriedkov pre ŠFRB verejný dlh neovplyvňuje. Ani samotné úvery obciam, lebo ide o poskytovanie prostriedkov medzi dvomi subjektmi verejnej správy.

P. Kollár vraví, že sa mu páči nemecký alebo rakúsky model s využitím súkromných aj verejných zdrojov, na ktoré sa dáva rovnocenná podpora. Nemecké a rakúske zákonodarstvo vychádza z toho, že súkromný zdroj je tvorcom pridanej hodnoty a prosperity, a preto nemá byť diskvalifikovaný. U nás to, žiaľ, neplatí a súkromné zdroje sú považované za niečo, čo by sme najradšej ani nechceli.

Akokoľvek sa zdá, že slovenským problémom je nedostatok zdrojov v štátnom rozpočte na systémovú a plošnú podporu výstavby nájomných bytov, nemusí to tak byť.

Mali by sme ich menej deliť a viac sa koncentrovať na efektivitu. Zaručene bude vyššia, ak sa do výstavby nájomných bytov pustia skúsené súkromné spoločnosti s osvedčenými nástrojmi.

Treba ich podporiť tak, ako aj verejné subjekty. Schémy podpory treba minimalizovať, zjednodušovať a finančne dotovať z rôznych zdrojov, aby boli čo najviac využiteľné a neovplyvnili verejný dlh. Vymýšľanie noviniek je možno euforické, avšak v skutočnosti len odčerpáva ľudský aj finančný kapitál a k väčšiemu počtu dostupných nájomných bytov v čo najkratšom čase nevedie.

Článok bol publikovaný v časopise ASB 4/2023