Zámok Kunerad vstáva z popola. Zatiaľ nemáme potrebné financie na jeho finálne dokončenie, priznávajú majitelia

Desaťročia chátrajúci zámok v obci Kunerad dostal druhú šancu vďaka novým majiteľom, ktorí národnú kultúrnu pamiatku kúpili ako rozpadajúcu sa ruinu.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Vstáva z popola. A to doslova. Keď v auguste 2019 manželia Škottovci kúpili zámok Kunerad, mal za sebou dva požiare. Jeho strechu hasiči prvýkrát hasili pri rozsiahlom požiari v marci 2010. Ten zničil aj novú krytinu a poškodil elektroinštaláciu a steny v interiéri. Pamiatka odvtedy chátrala, no mnohí ju navštevovali, keďže objekt nebol oplotený a bol vyhľadávaným miestom na fotenie alebo zážitkové výpravy. Druhýkrát zámok zachvátili plamene v októbri 2018 a jeho budúcnosť začala vyzerať neisto.

Kúpiť zámok bolo vlastne jednoduché

„Sledovali sme osud zámku, pretože bolo medializované, keď v priebehu desiatich rokov dvakrát vyhorel. Keď sme po tom druhom požiari videli, že sa nečrtá riešenie jeho záchrany, tak sme sa v jeden víkend rozhodli, že to skúsime my. Tým, že sme obaja s manželom zo Žiliny, poznali sme zámok z detstva. Chodili sme sem na prechádzky aj do tábora za kopcom. Povedali sme si, že sme vo veku, keď máme ešte energiu sa do niečoho väčšieho pustiť,“ začína svoje rozprávanie Jana Škottová.

Jej povolanie má pritom od stavebníctva či podnikania ďaleko. Pôsobí na finančnom oddelení, manžel sa zase venuje IT. Kúpiť tento zámok bolo podľa jej slov až prekvapujúco jednoduché. „S majiteľmi sme sa stretli trikrát, aj to nakrátko. Ten druhý raz už sme podpisovali zmluvy. Všetko prebehlo hladko,“ spomína dnes. O sume, za ktorú zámoček odkúpili, nechce hovoriť nahlas, pretože obe strany sú viazané mlčanlivosťou.

Inšpirovaný francúzskymi zámočkami

Zámok sa nachádza necelé tri kilometre od posledných rodinných domov v dedine, ktorá má vyše tisícky obyvateľov. Vedie k nemu rozbitá cesta s výtlkmi a asfaltom s rôznymi odtieňmi šedi. Tá sa na konci premení na úzku cestičku popri potoku. Aj majitelia priznávajú, že zachránená pamiatka by si zaslúžila reprezentatívnejšiu prístupovú cestu.

Lovecký kaštieľ v Kunerade dal postaviť gróf Balleström v roku 1916 ako letovisko pre rakúskeho cisára Františka Jozefa a nemeckého cisára Wilhelma II. Kuneradský lovecký zámok bol v rámci Slovenska unikátom – reprezentantom eklekticko-romantického štýlu. V jeho architektonickom riešení sa výrazne uplatnili prvky renesančných francúzskych a nemeckých zámkov. Biele múry, členitá strecha, arkády, vežičky a vlastná vodná elektráreň z neho robili technicky modernú stavbu. Gróf sa pri stavbe inšpiroval secesnou architektúrou zámkov v údolí francúzskej Loiry.

Od liečebného ústavu po národnú kultúrnu pamiatku

Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa pôvodný zámer, že bude z neho letovisko, neuskutočnil a zámok slúžil ako rodinné sídlo. Počas Slovenského národného povstania v ňom sídlil štáb partizánskej brigády M. R. Štefánika, preto ho nemecké vojská v 1944 podpálili. Po skončení druhej svetovej vojny bol kaštieľ skonfiškovaný a stal sa majetkom Štátnych lesov.

Následne v rokoch 1945 až 1948 prešiel rozsiahlou rekonštrukciou podľa projektu architekta Ferdinanda Čapku a stal sa z neho liečebný ústav na liečbu respiračných chorôb. V roku 1959 sa kaštieľ stal súčasťou kúpeľov Rajecké Teplice a v roku 1967 bol spolu s priliehajúcim parkom vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Pripravení na rôzne scenáre

V divokých 90. rokoch sa počas privatizácie majiteľom kaštieľa aj kúpeľov v Rajeckých Tepliciach stal Zdenko Miškolci. Zámok bol odvtedy využívaný len príležitostne a pripravovala sa jeho rozsiahla rekonštrukcia. Súkromný vlastník národnej kultúrnej pamiatky sa však v tomto prípade neosvedčil, dokonca sa súdil s Krajským pamiatkovým úradom v Žiline, ktorý ho dlhodobo upozorňoval na zlý stav kaštieľa.

Pravdepodobne by chátral dodnes, nebyť manželov Škottovcov, rodiny s koreňmi v Žiline, ktorá žije vo Švajčiarku. Len pár mesiacov po druhom požiari sa rozhodli zavolať do kúpeľov Rajecké Teplice a spýtať sa na podmienky kúpy Kuneradského zámku. Do obnovy sa pustili len s vlastnými finančnými prostriedkami.

„Netajíme sa tým, že nemáme všetky peniaze na dokončenie, takže časom budeme potrebovať aj iné zdroje. Ale pustili sme sa do toho s tým, že minimálne sa nám podarí začať a azda aj zabezpečiť ďalšie zdroje financovania. Išli sme do rekonštrukcie s tým, že sme sa pripravili aj na hororové scenáre, čo všetko sa môže stať, ak sa nedohodneme s pamiatkarmi, verejnosť bude proti nám, celé nám to padne a podobne,“ hovorí J. Škottová.

Plány na rok dopredu

Tieto scenáre, sa našťastie, nenaplnili, aj keď majiteľka pripúšťa určitú dávku naivity, keď na začiatku verili, že obnovu zvládnu za päť rokov. Pripravili sa ňu aj tým, že ešte pred kúpou komunikovali s inými majiteľmi zachránených pamiatok na Slovensku a v Česku.

Aj na základe týchto stretnutí padlo definitívne rozhodnutie zámoček kúpiť. „Každý nám vravel, že je to veľmi náročné, ale zároveň krásne, a že keď nás to chytí za srdce, už nás to nepustí.“ Dnes fungujú tak, že si vždy na rok dopredu naplánujú, čomu sa budú nasledujúce obdobie v rámci obnovy venovať.

Návrat k pôvodnej bridlicovej streche

Majitelia požiadali aj o dotáciu a podarilo sa im získať grant 600-tisíc eur z ministerstva kultúry na vybudovanie strechy. Čiastočne tak pokryli vysoké náklady na obnovu strechy, ktoré sa vyšplhali až na 1 600 000 eur. „Pripraviť projekt, aby sme mohli požiadať o grant a získať všetky povolenia na opravu strechy, trvalo vyše roka. Vraveli sme si, že ak sa to nepodarí, budeme musieť zabezpečiť inú formu financovania, či už úverom, alebo zapojiť dodatočne iných investorov.“

Rekonštrukcia strechy na zámku bola ukončená v decembri 2023 po dlhých dvoch rokoch intenzívnych prác. Nová bridlicová strecha, ktorá pripomína tú pôvodnú, ukrýva tri poschodia, má 34 vikierov, päť vežičiek a šesť komínov. Pre mnohých, ktorí si zámok pamätajú s červenou strechou, bola nová bridlicová prekvapením. Tvar a farba vychádza podľa Vladimíra Majtana z Krajského pamiatkového úradu v Žiline z pôvodného riešenia, ktoré je zachované v historických fotodokumentáciách.

„Po požiari po druhej svetovej vojne sa na streche kaštieľa objavuje eternit a plechová krytina natretá na červeno, samozrejme, s červenou hviezdou na streche. Potom sa vymieňa za titánzinkové šablóny. V tomto období kaštieľ vyhorel a veľká časť strešnej konštrukcie zanikla. Takže sa opätovne vraciame k pôvodnému riešeniu,“ podotýka.

Spoločný cieľ s pamiatkarmi

Tým, že sa začiatok obnovy časovo prelína s obdobím pandémie covidu, úrady si zvykli fungovať elektronicky, takže manželia toho vedeli vybaviť veľa aj zo Švajčiarska. Komunikáciu so slovenskými úradmi aj s Krajským pamiatkovým úradom v Žiline si preto pochvaľujú. S touto inštitúciou museli riešiť aj drobnosti ako kľučka na okne. „Niekedy urobia kompromis pamiatkari, niekedy my, ale keďže máme jeden cieľ – zachrániť túto stavbu – tak sa väčšinou zhodneme,“ hovorí J. Škottová.

Štandardy 21. storočia

Majitelia na projekte obnovy spolupracujú s architektmi Branislavom Kruželom a Vladimírom Vršanským z ateliéru AOCR, ktorých si vyhliadli a oslovili. Branislav Kružel si zámok dokonca pamätá zo svojho detstva z občasných výletov, keďže pochádza zo Žiliny. Samotná história objektu mu však dovtedy nebola známa. Dostať pamiatku z roku 1916, ktorá sa medzičasom dostala do stavu ruiny, do technologického stavu 21. storočia nie je podľa neho ľahké.

„Objekt bol stavaný na iné účely, ako ho plánujú využívať majitelia, a, samozrejme, s dobovými technickými možnosťami. Pri rekonštrukcii musíme dodržať dnes platné normy a poskytnúť návštevníkom isté štandardy, ktoré očakávajú, čo naráža na značné komplikácie,“ vysvetľuje.

Šikovné ruky reštaurátorov

V čase vzniku nášho článku aktuálne pokračovali práce na fasáde, pre ktorú sú typické rímsy a šambrány. Interiér na svoju premenu ešte len čaká – na rade sú najskôr inžinierske siete a kanalizácia.

„Pamiatka ešte nie je úplne obnovená, zatiaľ je z väčšej časti obnovená jej statická funkcia a vonkajší obal. S interiérmi a technickým zabezpečením budovy sa ešte nezačalo. Tu očakávame zdroj problémov – začlenenie technického vybavenia odzrkadľujúceho 21. storočie do stavby viac ako 100 rokov starej. Samozrejme, už aj zrealizované úpravy si vyžiadali nepopierateľnú dávku šikovnosti, pretože zrealizovať strešnú konštrukciu objektu tak, aby vyzerala zvonku ako pôvodná a zároveň zvnútra poskytovala nové možnosti dispozície, tiež nebolo jednoduché,“ hovorí architekt B. Kružel.

O príjemné prekvapenia počas tejto obnovy bola podľa neho pre počiatočný stav budovy skôr núdza, ale potešil ho prístup majiteľov k procesu realizácie zámeru. „Za rovnako vydarené považujem remeselné vyhotovenie strešnej konštrukcie a reštaurovanie fasádnych prvkov a oceňujem šikovnosť ľudí, čo sa na tom podieľali,“ dopĺňa.

Najskôr zámok, potom biznisplán

Manželia Škottovci robia všetko preto, aby zámok opäť ožil ako miesto stvorené na spoločenské aj rekreačné účely. Do Kuneradu chodia približne raz za mesiac, ale sú mesiace, keď na zámku strávia aj niekoľko týždňov. To, či sa vrátia na Slovensko nastálo, ešte nevedia.

„My sme sa rozhodli zachrániť zámok, a preto sme ho kúpili, teraz rozmýšľame, čo s ním. Nebolo to naopak, že by sme mali najskôr biznisplán a hľadali nehnuteľnosť, na ktorú ho napasujeme,“ hovorí majiteľka o budúcom využití pamiatky. Tá sa zatiaľ profiluje ako menší hotel s reštauráciou, v ktorom sa budú konať spoločenské akcie, nebudú chýbať kaviareň, historická expozícia zámku a možno aj salónik s umeleckými dielami. V obrovskom parku, ktorý k zámku prislúcha, sa ráta aj s infraštruktúrou pre cyklistov a s obnovou chodníkov v parku pre návštevníkov.

To najťažšie ešte len príde

Na pozemkoch patriacich k zámku Kunerad sa nachádzajú aj tri hospodárske budovy. V minulosti v nich bývali zamestnanci zámku a aj Škottovci ich plánujú obnoviť, aby opäť slúžili zámku a jeho návštevníkom. Odpovedi na otázku, koľko peňazí už rodina na zámku preinvestovala, sa majiteľka nevyhýba.

„Tak dva a pol, skôr tri milióny eur. Je náročné odhadnúť, koľko bude stáť celá obnova, pretože najdrahšia časť – vnútorné vybavenie – nás ešte len čaká. Ale odhadujem, že šesť až desať miliónov eur. Záleží na tom, čo ako spravíme a či nakoniec budeme mať aj wellness. Ak by sme mali všetky potrebné investície, tak do dvoch až troch rokov by sme vedeli obnovu ukončiť. Tých drobných rozhodnutí, ktoré treba spraviť, je veľa, takže predpokladám, že rekonštrukciu dokončíme do piatich rokov.“