Vyše 150-ročný palác v lukratívnej časti Bratislavy prejde obnovou. Zrekonštruuje ho Ekonomická univerzita

V Pamiatkovej zóne Bratislavy postupne prechádzajú obnovou dlhé roky nezrekonštruované budovy. Tentokrát chce jednej z chránených stavieb prinavrátiť nový šat bratislavská Ekonomická univerzita. Ide o výrazný palácový objekt z 19. storočia a dôležitú stavbu historického centra, ktorej plánovaná rekonštrukcia môže skrášliť dnes sčasti zanedbanú lukratívnu ulicu mesta.

Konventná ulica v historickom centre Bratislavy sa tiahne od Kozej po Lýcejnú ulicu. Ide o prominentnú lokalitu s mnohými historickými palácmi a kultúrnymi pamiatkami. Jednou z nich je aj objekt na nároží Konventnej a Kozej, známy aj pod názvom Heckenastov palác.

Objekt si dal postaviť okolo roku 1873 známy prešporský vydavateľ a obchodník s knihami Gustav Heckenast. Ide o dvojpodlažný eklekticistický bytový dom s nepravidelným pôdorysom a pivnicou, pričom jeho históriu dopodrobna popísali Bratislavské noviny. Obchodník Gustav Heckenast získal toto lukratívne miesto pri parcelácii bývalého evanjelického cintorína, ktorý bol nevyužívaný od roku 1784. Zostal však zachovaný ako zelená plocha asi osemdesiat rokov. 

Evanjelický konvent odsúhlasil výstavbu novej ulice až po roku 1860. Plochu cintorína vtedy rozdelili na pomerne rovnako veľké parcely, pričom ostatné pozemky zastavali nájomnými a školskými domami. Heckenast dal postaviť panský palác pre seba a svoju rodinu. Autor projektu ale nie je dodnes známy, predpokladá sa, že bol z Budapešti. 

Palác navrhol v módnom slohu talianskej renesancie. Plochy fasád s napodobeným riadkovým tehlovým murivom boli nafarbené na červeno ako neomietnutá tehla. Po Heckenastovej smrti – len päť rokov od postavenia paláca – sa rodina preorientovala na vydavateľskú činnosť v Budapešti a palác predali. 

Putoval tak do rúk nového majiteľa – Ferdinanda Leopolda, kniežaťa z Teana pochádzajúci z rodiny grófov Pálffyovcov. V tomto čase umiestnili v paláci na niekoľkých miestach aj znak rodiny Pálffyovcov. V 20. storočí prešla stavba do majetku grófa Alexandra Hübnera, pričom názov hübnerovský palác bol známy aj v roku 1931, keď vydal Karl Benyovszky knihu staroprešporských povestí. 

Budova bola v rokoch 1930 až 1949 známa ako sídlo bratislavskej Živeny a od roku 1980 je palác národnou kultúrnou pamiatkou. V súčasnosti budova patrí Ekonomickej univerzite, sú v ňom rôzne vzdelávacie inštitúcie pre deti i dospelých a na začiatku svojej činnosti v Bratislave tam sídlil aj Goetheho inštitút.

Dnes je budova na Konventnej 1 skutočne výraznou stavbou, či už svojou mohutnosťou na nároží relatívne úzkych ulíc alebo svojou farebnosťou či architektonickým štýlom. Čo sa týka jej technického stavu, nejde o ruinu, jej opotrebovanosť je ale zjavná. Pri čelnom pohľade na budovu niektoré časti fasády opadávajú a nad hlavným balkónom bola dokonca umiestnená sieť, ktorá má prípadné odpadnuté časti fasády zachytiť. 

Podobným stavom disponujú aj jednotlivé stĺpy na bočných stranách objektu. Sú obité, fasáda opadáva, je fľakatá a trpí aj farebnosť, ktorej jasnosť a sýtosť sa stratili. Schátraný je aj múr s plotom, ktorý obkolesuje celú stavbu a to najlepšie má za sebou aj priľahlý chodník pre peších. Pospájaný je z rôznych kusov asfaltu, ku Konventnej ulici sa tento typ povrchu zase spája so starou dlažbou, ktorá je obrastená náletovou zeleňou.

Ako ešte pár dní pred Novým rokom informoval TASR, Ekonomická univerzita plánuje túto vzácnu stavbu v historickom srdci Bratislavy komplexne zrekonštruovať. Vyplýva to aj z oznámenia vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie, v ktorom sa nachádza viac informácií o plánovanej obnove.

Tá sa rozdeľuje na štyri časti – stavebno-technickú obnovu, rekonštrukciu technických systémov, osadenie prvkov cyklodopravy a bezbariérovosť. Členenie stavby v projektovej dokumentácii je zase rozdelené na tri stavebné objekty – komplexná rekonštrukcia budovy, výťah s prístavbou a úprava dvora vrátane požiarnej nádrže.

Zrekonštruujú sa obvodové steny a konštrukcie, strešný plášť, vnútorné konštrukcie oddeľujúce vykurované a nevykurované priestory budovy, ale aj suterén a zateplia sa podlahy. Nainštalované bude tepelné čerpadlo pre teplovodný systém vykurovania, ale aj systém núteného vetrania so spätným získavaním tepla či systém umelého osvetlenia. Novinkou budú fotovolatické panely. Komplexnou obnovou prejde aj samotné vykurovanie a elektroinštalácia, pričom podkrovie bude obsahovať systém chladenia.

Zrealizuje sa tiež sanácia vlhkosti stien, obnova vonkajších povrchových úprav a otvorových konštrukcií. Opraví sa krov, vnútorné rozvody inžinierskych sietí, sanita a pamiatka bude po novom disponovať aj výťahom. Budova bude tiež kompletne debarierizovaná, na pozemku sa uskutoční aj výsadba nových stromov a bude tu aj parkovanie pre bicykle. 

Verejný obstarávateľ plánuje financovať túto zákazku zo zdrojov Plánu obnovy a odolnosti. Predpokladaná hodnota tejto rekonštrukcie je viac ako 3,5 milióna eur a dĺžka trvania je stanovená na 18 mesiacov.

Pamiatkovej zóne Bratislavy táto rekonštrukcia pomôže. Čo by minimálne rovnako pomohlo lokalite Konventnej a Kozej, je revitalizácia verejného priestoru. Tá sa už čiastočne udiala na Konventnej a Lýcejnej ulici v druhej polovici roka 2023. Pri Heckenastovom paláci a celej Kozej ulici však takáto realizácia dosiaľ absentuje.

Ako sme už zmienili, na pešej komunikácii, ale aj na cestách sa dnes nachádza asfalt. Pre danú lokalitu by bola oveľa hodnejšia kamenná dlažba po vzore revitalizácie časti Konventnej z minulého roka, pridanie nového mobiliáru a najmä zelene, ktorá tu chýba. Väčšia časť ulice tiež patrí autám, ktoré pri parkovaní zaberajú časť chodníka pre peších.

Takto by nemalo vyzerať historické centrum Bratislavy a je to veľká škoda. Význam oblasti sa však rekonštrukciou Heckenastovho paláca zvýši a možno donúti príslušnú mestskú časť či samotné mesto k ďalšej iniciatíve. Predsa len, ide o Pamiatkovú zónu Bratislavy, ktorá by mala mať vysokú úroveň verejného priestoru. Dnes to tam však vyzerá presne naopak.