Nová nádej pre známu žilinskú jamu. Bude z nej polyfunkčný objekt alebo ďalšie sklamanie?
Martina Gregová Prázdny pozemok neďaleko žilinskej mestskej plavárne už roky symbolizuje odložené a zrušené projekty, ktoré sa nikdy nepodarilo dokončiť. Miesto, ktoré miestni nazývajú ľudovo „jama“, sa stalo vizuálne rušivým a nebezpečným bodom v meste. Po niekoľkých sklamaniach sa však koncom septembra 2025 objavil nový zámer, ktorý má priestor konečne oživiť.
Už niekoľko rokov sa v tesnej blízkosti žilinskej mestskej plavárne nachádza obrovská päť metrov hlboká jama. Jej vzniku predchádzal odpredaj dvoch parciel patriacich mestu, ktoré samospráva v rokoch 1999 a 2004 odpredala do súkromného vlastníctva. Pôvodne išlo o parcely spadajúce pod exteriérové plochy bazénov prislúchajúcich k samotnej plavárni.
Veľké vízie a zmarené plány
V roku 2007 malo na ich mieste vyrásť kongresové centrum s hotelom, pozostávajúce z dvoch 15-metrov vysokých budov. Spolumajiteľom pozemku bola v tom čase spoločnosť ECI s. r. o. Výstavba objektu sa napokon zrušila z toho dôvodu, že v Žiline medzičasom vyrástli iné hotely. Spoločnosť tak nejaký čas zvažovala, aká iná výstavba by bola na mieste ekonomicky výhodná.
V roku 2009 sa objavil ďalší zámer. Tentoraz mal v blízkosti mestskej plavárne vyrásť projekt s názvom Dve veže. Autorom projektu bol Peter Abonyi. Dve veže mali pozostávať zo štyroch podzemných a pätnástich nadzemných podlaží. Z funkčného hľadiska sa hovorilo o kombinácii obchodných, kancelárskych a reštauračných priestorov. Ani tento projekt sa však napokon nepodarilo zrealizovať.
Debata o budúcnosti priestoru, ktorý dnes Žilinčania nazývajú už ľudovo „jama“, po roku 2009 takmer úplne ustala. Nanovo sa otvorila až v roku 2022. V tom čase už predložila na Okresnom úrade v Žiline svoj zámer, v ktorom sa hovorilo o výstavbe 16-podlažného polyfunkčného komplexu spoločnosť Horza. V zámere sa rátalo s výstavbou 222 bytov a 338 parkovacích miest. Pre Žilinčanov to však viedlo len k ďalšiemu sklamaniu – ani tento zámer sa nikdy nepodarilo zrealizovať.
Prázdny a roky nevyužívaný priestor sa tak stal v meste symbolom zlyhaných plánov. Obyvatelia si naň zvykli s určitou dávkou rezignácie a skepticizmu; mnohí už neveria, že sa na mieste niečo postaví, a jama sa v miestnej pamäti stala negatívnou ikonou – miestom, ktoré pripomína neustále sľuby, ktoré nikdy neboli splnené. Po rokoch nečinnosti sa toto miesto stalo aj nebezpečným a vizuálne rušivým bodom v centre Žiliny, čo len prehlbuje frustráciu miestnych obyvateľov.
Každodenný pohľad na prázdnu, zarastenú a opustenú plochu pôsobí ako pripomienka dlhoročnej stagnácie, pričom mnohí Žilinčania hovoria o mieste s určitou dávkou irónie – „jama pri plavárni“ sa stala symbolom toho, ako môže mesto nechať významný priestor spustošiť. Tento pocit sa prehĺbil najmä po opakovaných sklamaniach a zrušených projektoch, ktoré len potvrdili obyvateľom, že opatrnosť a skepticizmus voči novým plánom sú namieste.
Nová nádej pre žilinskú jamu
Koncom septembra 2025 sa k roky opomínaným pozemkom prihlásil developer Becora Real Estate, ktorý okrem iného zastrešuje aj výstavbu retailového parku Frambor City na Kragujevskej ulici.
„V centre Žiliny pri mestskej plavárni pripravujeme polyfunkčný projekt, známy ako Jama pri plavárni. Veríme, že z nevyužitého miesta opäť vytvoríme priestor, ktorý bude slúžiť Žilinčanom každý deň,“ uviedla spoločnosť na svojej sociálnej sieti. Neskôr svoj zámer potvrdila ďalším príspevkom, v ktorom doplnila, že ide o ďalší krok k tomu, ako premeniť prázdne miesto na priestor, ktorý bude Žilinčanom slúžiť každý deň.
Podľa nateraz zverejnených informácií na architektonickej podobe projektu spolupracuje dvojica architektov Alexander Koban a Vladimír Rybárik, známa návrhom administratívnej budovy na Poštovej ulici. Developer ďalej uviedol, že cieľom je, aby projekt prirodzene zapadol vedľa plavárne a priniesol novú energiu do tejto časti mesta. Podrobnosti k projektu developer nateraz neprezradil.
Ak sa projekt podarí zrealizovať, mohol by priniesť zásadnú zmenu pre túto časť mesta. Po dlhých rokoch stagnácie a opakovaného neúspechu by sa z miesta konečne stal živý a atraktívny priestor, ktorý by odstraňoval negatívnu symboliku spojenú s „jamou“. Úspešná realizácia projektu by mohla priniesť do okolia novú energiu, zvýšiť bezpečnosť a urobiť z nebezpečnej a zanedbane pôsobiacej plochy miesto, ktoré by ľudia mohli vnímať ako hodnotný a funkčný priestor v mestskom centre.
