Údržba budov bez papiera a strát
Facility management prechádza zásadnou premenou – od technickej správy smerom k inteligentným a udržateľným riešeniam. O trendoch, ESG aj potenciáli umelej inteligencie sme hovorili s Jánom Ploskuňákom, Business Development manažérom spoločnosti CBRE.
S akými výzvami sa dnes poskytovatelia FM služieb najčastejšie stretávajú?
Výzvy sú veľmi individuálne a závisí to predovšetkým od koncového užívateľa služby. Digitálna transformácia, udržateľnosť, hybridný model práce, proaktívna a prediktívna údržba a v konečnom dôsledku aj nákladová efektívnosť sú hlavné výzvy, ktorými sa zaoberáme na dennej báze. Je tu však ešte jeden aspekt, kvalifikovaná pracovná sila, to je asi najväčšia výzva, ktorej musíme čeliť.
Ako sa podľa vás bude tento segment vyvíjať v najbližších rokoch?
Rád pri diskusiách, kde sa rozprávame o tom, aký FM bol, kde je teraz a kde bude, používam prirovnanie k základnému nástroju správy budov a tým je skrutkovač. Vývoj ide míľovými krokmi, a keď si predstavíme skrutkovač s jednoduchou konštrukciou spred 30 rokov, tak vidíme, že dnes je to úplne iná skúsenosť – teleskopické, magnetické, elektrické, so svetlom a pod.
Podobne vidím aj vývoj facility manažmentu ako takého. Súvisí to, samozrejme, aj s predchádzajúcou otázkou a ide to ruka v ruke s výzvami, ktorým čelíme. Prirodzeným nárastom požiadaviek koncových užívateľov sa musí aj samotný FM vyvíjať, a to najmä v oblasti digitalizácie a automatizácie procesov.
Na dennej báze pracujeme s veľkým množstvom informácií a dát, ktorých analýza a následné vyhodnocovanie musia byť kvalitné a rýchle. Práve v tejto oblasti vidím budúcnosť – spracovanie dát, využitie umelej inteligencie pri ich analýzach a v konečnom dôsledku automatizované riadenie procesov.
V čom vidíte najväčší prínos udržateľných riešení pre klientov a v čom je ich zavádzanie najnáročnejšie?
Udržateľnosť je dnes, samozrejme, veľkou témou, nie vždy si však pod týmto pojmom predstavujeme to isté. Vo všeobecnosti hovoríme viac o vplyvoch na životné prostredie, úspore energií, využívaní obnoviteľných zdrojov, respektíve o uhlíkovej stope. Toto je však len jedna oblasť, ktorá sa skrýva pod dobre známou skratkou ESG.
Bez komplexného prístupu aj v iných oblastiach – k sociálnym aspektom a samotnému procesnému riadeniu toho, čo robíme – sme na polceste k trvalej udržateľnosti.
Takto sa snažíme pristupovať aj k riešeniam pre našich klientov, hľadáme správny balans, a to tak, aby boli naplnené ciele v technickom/technologickom riešení, no aj v celkovom vplyve na koncového užívateľa a v celkových nákladoch. Nie vždy totiž platí, že prvotná predstava technického riešenia a vytýčený cieľ musia naplniť očakávania. Nastáva tu totiž efekt, ktorý v konečnom dôsledku môže viesť k celkovej nespokojnosti a nákladovej neefektivite.
Z pohľadu nás, poskytovateľov riešení v oblasti udržateľnosti, je kľúčové, aby náš zákazník mal jasnú predstavu o tom, aké investície ho čakajú, aká je ich návratnosť a najmä aký vplyv to bude mať na koncového užívateľa. Kvalitné a dobre pripravené riešenie má vždy pozitívny vplyv na všetky aspekty v oblasti ESG a najväčším prínosom pre klienta je spravidla zlepšenie pracovných podmienok a nákladová efektivita.
Môžete uviesť konkrétny príklad projektu, kde udržateľný prístup priniesol reálne úspory alebo iné benefity?
Použijem ako príklad dobre známy a dnes asi najčastejší spôsob, ako vhodnou investíciou dosiahnuť požadovaný cieľ z pohľadu návratnosti investície, zlepšenia pracovných podmienok a dosiahnutia energetickej úspory – výmenu osvetlenia z pôvodne inštalovaných trubicových svietidiel na moderné LED osvetlenie.
Hovoríme v tomto prípade prevažne o halovom osvetlení v priemyselných parkoch. Toto je, samozrejme, len jeden z príkladov a v podstate jeden z prvých, ktoré sa v minulosti riešili. Dnes už pracujeme s modernou diagnostikou, metódami a vyhodnocujeme rôzne parametre prevádzok, ktoré majú vplyv na udržateľnosť a reálne úspory.
Pravda a realita je, že ide prevažne o projekty súvisiace s obnovou, modernizáciou alebo úplnou náhradou zastaraných technických zariadení alebo celkov. Dobrým príkladom od jedného nášho klienta je diagnostika rozvodov tlakového vzduchu ako jedného s významných „žrútov“ elektrickej energie. Technickým auditom a následnou modernizáciou systému a hlavne vhodným nastavením parametrov tlakového vzduchu na koncoch, teda na rýchlospojkách, sa dosiahla celková úspora 8 % elektrickej energie v tejto sústave.
Ako sa dnes využívajú nástroje umelej inteligencie vo facility managemente? Čo si pod tým môže predstaviť bežný klient – ide skôr o optimalizáciu energií, prediktívnu údržbu alebo aj iné oblasti?
Dnešný facility manažér je okrem dennej rutiny zavalený aj množstvom administratívnych úloh. Ale aj to je jedna z kľúčových zodpovedností – pripraviť požadovaný report o stave nehnuteľnosti. Dnes nám už dokáže AI a jej algoritmy sumarizovať a vybrať požadované informácie z množstva podkladov, čo nám ušetrí čas a ten môžeme venovať napríklad inováciám.
V súvislosti s využitím AI v samotných budovách si treba uvedomiť, že určitá forma umelej inteligencie je už medzi nami dlhší čas a napríklad rozhoduje za nás, ktorý výťah príde na zvolené poschodie, koho vpustí do budovy a koho nie, a to na základe biometrie tváre; na základe vonkajšej teploty určuje, či sa spustí chladenie alebo, naopak, vykurovanie, či svieti svetlo v spoločných priestoroch, keď tam nikto nie je.
Takže áno, AI sa už na vytvorenie optimálneho a bezpečného prostredia naplno využíva. Či sa však dá naozaj hovoriť o umelej inteligencií, je na zváženie. Každopádne, budúcnosť vidíme najmä v jej samostatnosti a schopnosti učiť sa.
Kde je podľa vás hranica medzi marketingovým „buzzwordom AI“ a reálnym prínosom pre klienta?
Otázka je zároveň aj odpoveďou. Tak ako všade inde, aj tu sa stretávame s tým, že všetko je relatívne. Tam, kde niekto vidí len marketing, iný vníma podstatu a prínos. AI nie je výnimka. Je však dôležité správne pomenovať, čo AI v danom konkrétnom prípade znamená.
Vnímate rozdiely medzi slovenským trhom FM služieb a vyspelými západnými trhmi?
Toto je veľmi dobrá téma. Všade naokolo sa stretávame s frázou Keby to bolo na západe, tak… Ja osobne si nemyslím, že je to úplne tak. Veľa vecí sa v našich končinách rieši dokonca lepšie a efektívnejšie. Dostupnosť technológií, digitalizácia a aj procesy sú v podstate rovnaké, či sme v UK, alebo na Slovensku, je už len na nás, ako sa know-how využíva.
Keďže celú moju profesijnú kariéru pracujem v nadnárodných spoločnostiach, môžem skonštatovať, že je tu predsa len rozdiel, aspoň ja to tak vnímam. Je to samotný „workload“. Veľmi často sa totiž stretávam so skutočnosťou, že to, čo u nás rieši jeden facility manažér alebo technik, v zahraničí riešia dvaja, dokonca v rámci organizácie existujú rôzne pozície, ktoré u nás ani nemáme definované, respektíve zaužívané.
Aké technológie alebo trendy podľa vás najviac ovplyvnia tento sektor v horizonte desiatich rokov?
Moderné technológie sú asi zrejmé. Aj tento sektor bude ovplyvnený maximálnou automatizáciou a budeme sa viac spoliehať na umelú inteligenciu. O 10 rokov už pravdepodobne nebudeme vidieť technika údržby bez tabletu alebo aspoň kvalitného smartfónu v ruke.
Samostatnou kapitolou je využívanie tzv. digitálnych dvojčiat budov. Zjednodušene to znamená, že to, čo vidíme v reálnom svete na vlastné oči, môžeme vidieť aj v digitálnej podobe. A tu už zasahujeme do problematiky BIM, ktorá už síce má svoje miesto vo svete FM, ale máme čo zlepšovať, a to najmä v jej praktickom využití, kde, samozrejme, nehovoríme len o 3D modeli budovy, ale prierezovo si vieme pozrieť, aké má budova technológie a techniku, ich parametre, reálny výkon v čase, opotrebenie a pod.
Čerešničkou na pomyselnej torte by bola napríklad možnosť pomocou digitálneho dvojčaťa a AI získať dlhodobú predikciu napríklad spotreby elektrickej energie, ak upravím niektorý zo vstupných parametrov alebo ak investujem do kvalitnejšieho opláštenia budovy.
Ale okrem softvéru je potrebné myslieť aj na hardvér. Ten predstavuje skoro neobmedzené možnosti vo vývoji, keď hovoríme o kvalite komponentov, o technike a technológii a ich životnosti, celkových rozmeroch a hmotnosti. Materiály sú tiež ovplyvnené modernými poznatkami, napríklad tam, kde pred 15 rokmi bolo potrebných 50 m2 filtračného materiálu, nám dnes stačí 25 pri zachovaní rovnakej účinnosti filtrácie. Toto všetko nám umožňuje lepšie využitie disponibilného priestoru, znižovanie statického zaťaženia a v konečnom dôsledku aj nákladovú efektivitu.
Zdroj: PR článok CBRE Global Workplace Solutions s. r. o.
