Historické skleníky v Prüger-Wallnerovej záhrade ožívajú. Najväčší z nich čoskoro sprístupnia verejnosti
Martina Gregová Prüger-Wallnerova záhrada patrí medzi najvzácnejšie historické zelené plochy v centre Bratislavy. Jej jedinečný charakter spája prírodnú krásu s pamiatkovou hodnotou a pripomína éru mestských víl s rozľahlými súkromnými záhradami. Postupná obnova tohto územia prináša mestu nový verejný priestor pre oddych, kultúru aj vzdelávanie. Výrazným krokom v jej premene je obnova historických skleníkov, ktoré čoskoro ožijú v novej podobe.
Príbeh Prüger-Wallnerovej záhrady sa začal písať na konci 19. storočia, v čase, keď si Prüger-Wallnerovci, pôvodní majitelia hotelov Carlton a Savoy, postavili vilu na severnom konci Havlíčkovej ulice v dnešnej mestskej časti Bratislava-Staré Mesto. Terén záhrady bol v tom čase upravený v prírodno-krajinárskom štýle a slúžil prevažne ako okrasná záhrada. Časť pozemku sa využívala aj ako úžitková záhrada, v ktorej sa pestovali kvety a zelenina pre potreby domácnosti a údajne aj hotelov.
Práve vďaka úžitkovej záhrade v južnej časti pozemku vznikli štyri skleníky a domček s kotolňou, ktorá ich pôvodne vykurovala. Záhrada začala postupne chradnúť po 2. svetovej vojne, keď bol majetok rodiny zoštátnený. Dnešní Bratislavčania ju preto roky poznali najmä ako spustnuté a zanedbané miesto. Jej novodobý príbeh sa podľa Zuzany Stanovej, iniciátorky obnovy, začal písať už po revolúcii, keď mesto začalo uvažovať o tom, ako s týmto cenným územím naložiť.
Prvé kroky k obnove a sprístupnenie záhrady
V priebehu minulého desaťročia sa začali prvé kroky vedúce k revitalizácii záhrady, iniciované prevažne neziskovými organizáciami. Až v roku 2020 začalo záhradu rekonštruovať hlavné mesto spoločne s viacerými partnermi. Krátko nato, roku 2021, sa samospráva rozhodla záhradu sprístupniť obyvateľom a návštevníkom Bratislavy ako verejný priestor.
Podľa Zuzany Stanovej je Prügerka špecifická hneď v niekoľkých ohľadoch: „Svojou históriou, príbehom, tým, ako nadväzuje na Horský park, ako ho neduplikuje, ale vhodne dopĺňa. ‘Prügerka’ má nielen tienisté plochy, ale aj preslnené miesta, piknikové lúky, mokrade…,“ uviedla v rozhovore pre ASB.
Dodala tiež, že inšpiráciou pri revitalizácii záhrady bol najmä Berlín, napr. Prinzessinengarten, ktorá slúžila aj ako komunitná záhrada na pestovanie a z vypestovaných surovín sa v miestnom centre varili obedy, z ktorých sa viac či menej financovala údržba záhrady, resp. programová zložka.
Najprv záhradný domček, potom ikonické skleníky
Krátko po sprístupnení záhrady verejnosti samospráva odštartovala aj obnovu záhradného domčeka, ktorý pôvodne slúžil na vykurovanie záhradných skleníkov. Rekonštrukciou objektu vznikol priestor pre všetkých. Funkčne domček slúži najmä pre deti, no v jeho priestoroch si môžete tiež oddýchnuť či zájsť na toaletu.
Ani týmto krokom však obnova dnes už ikonickej bratislavskej záhrady zďaleka neskončila. V ďalšej fáze samospráva pristúpila k obnove historických skleníkov. V apríli 2025 sa v Prügerke uskutočnil slávnostný, prvý výkop pri príležitosti oficiálneho začiatku spolupráce Nadácie Volkswagen Slovakia a mesta Bratislava na obnove tejto časti záhrady. Nadácia Volkswagen Slovakia na realizáciu zámeru prispela sumou 15-tisíc eur. Využité boli na obnovu najväčšieho zo skleníkov.
Od začiatku sa uvažovalo o obnove troch historických skleníkov. Podľa primátora Matúša Valla budú po dokončení slúžiť ako na pestovanie, tak aj na vzdelávanie a kultúrne akcie.
„Obnovené skleníky budú rozdelené na dve časti – pestovateľskú časť, kde sa budú stretávať rastliny a ľudia, a oddychovú časť, ktorá bude priestorom pre kultúrne, komunitné a vzdelávacie aktivity,” uviedlo Hlavné mesto SR Bratislava na svojej sociálnej sieti. „História nášho mesta sa tu spojí s budúcnosťou a každý rok obnovy pripomína, že toto miesto je viac než len záhrada,” tvrdí samospráva v príspevku.
Obnova skleníkov vychádza z výsledkov pamiatkového prieskumu, vďaka ktorému by sa mali objekty obnoviť do ich pôvodnej podoby, a to aj napriek tomu, že sa z nich donedávna zachovali len základy. Charakteristické pre nich budú ľahké oceľové konštrukcie tvoriace sedlovú strechu objektov, doplnené o sklenené výplne. Podľa najnovších informácií momentálne prebiehajú práce na najväčšom zo skleníkov. Obnovený by mal byť ešte tento rok.
„Vyčistili sme suterén, rozdrvili betón na stabilizáciu stavby, spevnili základy a zabezpečili stabilizačné práce v interiéri. Pripravili sme inžinierske siete – voda a elektrina – a upravili povrchy aj omietky. Snažíme sa postupovať tak, aby nevznikal zbytočný odpad a čo najviac potenciálne odpadového materiálu používame priamo na stavbe,” uvádza magistrát. Na mieste bola zároveň osadená už aj kovová konštrukcia skleníka. Jej výroba prebiehala mimo staveniska.
Keď sa Zuzana Stanová začala tomuto projektu v jeho počiatkoch naplno venovať, vnímala ho ako krásnu nádej a zázrak vo verejnom priestore. „Za srdce ma chytila samotná myšlienka, že po rokoch ‘výpredajov’ verejných priestorov môžeme jeden pre zmenu priniesť verejnosti,” uviedla v rozhovore pre ASB.
Návrat ikonických skleníkov do Prüger-Wallnerovej záhrady jednoznačne predstavuje významný míľnik v obnove celého, dnes už verejného priestoru na Havlíčkovej ulici v Bratislave. Vďaka ich charakteristickej architektúre aj novej funkčnej náplni roky opomínaná záhrada opäť získa späť svoje stratené čaro a jedinečnú atmosféru.
