Namiesto skladu dreva udržateľná mikroštvrť. Čierny plášť odkazuje na priemyselnú minulosť

Zahusťovanie miest je dôležité pre ich efektívne fungovanie. Ideálna cesta je revitalizácia brownfieldov, no riešiť treba aj hluché miesta v blokovej zástavbe. Modelový príklad revitalizácie a dotvorenia vnútrobloku uprostred belgického mesta je výsledkom súťaže z roku 2012 a spolupráce architektonického štúdia s osvieteným developerom so zameraním na zelenú architektúru.

Schaerbeek je mesto ležiace v spádovej oblasti hlavného mesta na jeho severovýchode. Je to obľúbená lokalita bydliska ľudí pracujúcich v Bruseli, ale bažiacich po malomestskom živote. Od roku 1880 bol mestský vnútroblok na križovatkách Rue Des Coteaux a Rue Van Hoorde vyplnený skladmi spoločnosti obchodujúcej s drevom Lochten & Ger- meau.

Niekoľko desaťročí, najmä po nástupe Jeana-Mathieua Lochtena do jeho vedenia v roku 1968, bol prosperujúci podnik významným zdrojom poskytujúcim prácu širokej škále „sociálne vylúčených“ ľudí.

Táto myšlienka sa transformovala aj do projektu s primárne obytnou funkciou. Nasledovala súťaž o najlepší návrh s dôrazom na podporu socializácie a environmentality, ktorú vyhral bruselský ateliér Urban Platform.

Uzavretie a vyplnenie

„Cieľom nášho návrhu je integrovať hodnoty spoločnosti Lochten do udržateľného, pragmatického a vysoko racionálneho susedského projektu, ktorý je konkurencieschopný z hľadiska rozvoja nehnuteľností a ktorého imidž evokuje priemyselnú minulosť tohto miesta,“ približujú projekt architekti.

„Návrh sa pokúša generovať sociálnu dynamiku prostredníctvom vytvárania kvalitných spoločných priestorov, ako aj prostredníctvom flexibilných a rozmanitých funkcií,“ dodávajú. Na územie vedú dva vstupy zahŕňajúce esenciálne odkladisko bicyklov, z toho jeden je zároveň aj vjazd pre autá do podzemnej garáže so 76 miestami.

Architekti doplnili viacero hmôt, najdôležitejšou bola nárožná budova so zmiešanou funkciou, ktorá vnútroblok uzatvorila. Typologicky zmiešané územie vo svojom interiéri obsiahlo aj dva bytové domy a osem radových domov.

Pasívny štandard bruselského memoranda

Fasády sú kombináciou čierneho trapézového obkladu, dreva a bielej omietky. Použitie kovového plášťa evokuje priemyselnú architektúru a vytvára tak súčasný vnímateľný obraz lokality.

„Obytné budovy boli navrhnuté ako jednoduché kompaktné jednotky, ktoré sa ľahko stavajú. Ich dizajn je založený na racionálnom štrukturálnom rámci, ktorý definuje ideálne proporčné priestory v minimálnej podlahovej ploche. To umožňuje navrhnúť ich energetický systém podľa požadovanej úrovne investícií (vrátane pasívneho systému) bez akejkoľvek zmeny základného princípu,“ opisuje princíp jeden z hlavných architektov Cédric Franck.

Čo sa týka vybavenia, územie zahŕňa 3 obchodné priestory, 12 jednoizbových, 31 dvojizbových a 5 trojizbových bytov, spolu s radovými domami je to 56 obytných jednotiek. Všetky jednotky sú debariérizované a majú k dispozícii súkromný vstup do exteriéru – či už balkón, lodžiu alebo terasu.

K dispozícii sú aj komunálne záhrady a detské ihrisko. Keďže všetky strechy sú vegetačné, dve z nich sú dokonca verejne prístupné a uspôsobené na grilovanie. V rámci udržateľných štandardov sa dažďová voda zbiera a využíva v hospodárstve budovy, napríklad aj v spoločnej práčovni.

Byty sú orientované tak, aby boli v každej fáze dňa osvetlené, teplo sa zhromažďuje. Niektoré obslužné priestory vznikli revitalizáciou už existujúcich budov. Tieto opatrenia vzišli z predchádzajúceho nariadenia Rady pre životné prostredie v Bruseli.

Keď sa cesty spoja

Jednotlivé objekty sú vzájomne prepojené rozsiahlou sieťou chodníkov, záhrad a ulíc na úrovni terénu a lávkami na úrovni poschodí. Spoločné trasy dávajú možnosť na potenciálne stretnutia a zabezpečujú intenzívnu sociálnu interakciu, pri každodennom vídaní sa dokonca aj sociálnu väzbu.

Medzery medzi bytovými domami zvyšujú priehľadnosť z perspektívy chodca na ktoromkoľvek mieste vo vnútrobloku. Dôležité tiež bolo vytvorenie dvoch veľkometrážnych spoločných priestorov lemovaných zdieľanými funkciami a oživených terénnymi depresiami plnými rastlín, ktoré odvádzajú nadmernú vodu zo zrážok.