Obytný súbor Malé Tatry v Ružomberku

Obytný súbor Malé Tatry v ružomberskej mestskej časti Rybárpole bol realizovaný v rokoch 1943 až 1953 ako bývanie pre vedenie a administratívnych pracovníkov vtedajších Bavlnárskych závodov. Malé Tatry sú teda logicky situované priamo nad vstupom do areálu bývalej textilky. K zaujímavostiam patrí, že je to jediná obytná zóna v Ružomberku (ak nerátame starú Kuskovu vilu), ktorá je osadená do južných svahov vrchu Čebrať. Od severu je teda chránená, jemne vyzdvihnutá nad okolité mesto a výrazne preslnená.

Za socializmu, teda v období, keď bol Ružomberok veľmi znečistený, tu na základe meraní opakovane vychádzala najvyššia kvalita ovzdušia v okolí. Určite k tomu prispieva veľký počet stromov, najmä borovíc, ktoré sú pre Malé Tatry charakteristické.

Do pôvodného súboru patrí 13 obytných domov dvoch typov: 5 väčších – štvorbytových, 8 menších – šesťbytových. Plocha 3,5-izbového bytu vo väčšej bytovke je 130 m², pričom polovičná izba je miestnosť slúžky pri kuchyni. Väčšie obytné domy sú aj vďaka kubickým arkierom a pásom balkónov výraznejšie architektonicky tvarované. Menšie majú skôr charakter typický pre podobné stavby toho obdobia. Napriek tomu zaujme tvarovanie balkónov, ktoré na prízemí vytvárajú akýsi portikus predzáhradky a tiež rohové okná. Na každom podlaží sú dva dvojizbové byty s plochou okolo 80 m². Všetky bytovky majú krov a sedlovú strechu. Veľmi zaujímavou časťou tohto súboru sú cesty a pešie trasy, ktoré sú vzájomne nezávisle.

Prístupová cesta prekonáva výškový rozdiel v dvoch oblúkoch, ktoré zároveň ohraničujú zónu zo západnej strany a privádzajú  postupne na dve rovnobežné ulice nad sebou. Tie kopírujú vrstevnicu – z nich je prístup k jednotlivým domom. Okrem najvrchnejšieho radu je teda vždy komunikácia na severnej strane. Tieto lineárne cesty na vrstevnici tvoria organizujúci prvok štvrte – vytvárajú zónu stretávania sa obyvateľov. V súčasnosti je však ulica, ktorá bola kedysi korzom, zaplnená autami.  V budúcnosti bude určite možné uspokojivo vyriešiť parkovanie s citlivým prístupom a s využitím terénu.

Peší vstup do Malých Tatier je malebný. Na rozdiel od dopravného prístupu, ktorý je odklonený nabok, pešia trasa prechádza stredom štvrte – kolmo na línie zástavby. Najprv sa ide cez borovicový les s detským ihriskom a postupne sa otvárajú priehľady cez urbanistickú štruktúru. Vtedy si človek uvedomí ako šikovne sú domy osadené. Tri línie zástavby na troch výškových úrovniach. Radenie domov „na preskáčku“, aby si vzájomne netienili vo výhľade, vytvára pri prechádzaní štvrťou až kinematografický efekt striedania stavebných objemov a medzier medzi nimi. Medzery sú pre štvrť rovnako dôležité ako bytové objekty. Vytvárajú verejný a poloverejný priestor (predzáhradky), ktorý obteká domy a umožňujú sledovať naraz všetky tri línie zástavby. Zvláštne je, že pri pohľade zdola sa trávnatý verejný priestor zdá byť neprerušený – ulicu na vrstevnici pri pohľade zdola nevnímate.

V obytnom súbore Malé Tatry vzniklo niekoľko zaujímavých architektonických problémov, pre ktoré sa našli prekvapujúce riešenia: stavanie vo svahu, problém ulice vnútri obytnej štvrte, prístupová cesta v nadväznosti na ulicu a pešie trasy v nadväznosti na verejný priestor a zeleň, význam medzier pri stavaní, architekt ako režisér pohybu pasanta, či komunitné bývanie.

Čo je však najcennejšie – Malé Tatry pôsobia ako jeden organizmus. Jednotlivé stavby na seba navzájom reagujú a návštevník si užíva meniace sa priehľady a súvislosti. Zdá sa to prirodzené a jednoduché. Pri prechádzaní novodobými sídliskami si však človek uvedomí rozdiel. Malé Tatry sú výborne skomponované.

Architekt Rastislav Gromnica: Malé Tatry sú o atmosfére Naša rodina býva v Malých Tatrách bezmála 40 rokov a lepší názov pre túto ulicu sa asi vymyslieť nedá. To miesto má takmer rekreačný charakter. Mnoho ľudí chodí za prírodou, tu sa v prírode býva. Ak niekomu poviete našu adresu, mimovoľne dodá – „tam sa vám musí dobre bývať“. Malé Tatry majú komorný rozmer. Všetci naši hostia sa nadchýnajú atmosférou tohto miesta. Vianoce v Malých Tatrách sa podobajú na Vianoce z pohľadníc Jozefa Ladu. Bytové domy sú vložené medzi borovice a zatočená cesta ponúka veľmi pekné priehľady. Je to akási privátna lokalita v meste aj v lese. A výhľady z ktoréhokoľvek miesta a kamkoľvek sú neopakovateľné. Výhody takejto formy bývania v porovnaní s individuálnou bytovou výstavbou vidím ako celospoločenské. Plocha určená na bývanie sa intenzívnejšie využíva. Na menšom priestore, ale zároveň dostatočne komfortne s pocitom istej intimity, býva viac ľudí. Takéto prostredie je neanonymné, každý každého pozná, dokonca každý vie, v ktorom dome či byte ktorá rodina býva. Nie je to ako na sídliskách typu Kľačno, Polík, Roveň, kde o sebe vedia len „spriatelení“. V našom obytnom súbore to má aj istú výchovnú funkciu. Pokiaľ ide o individuálne výhody, tak by som spomenul finančnú dostupnosť. Nadobúdacie náklady sú nepomerne nižšie ako pri vlastnom rodinnom dome, pričom komfort bývania je nadštandardný. Okrem iných výhod vyplývajúcich z lokality Malé Tatry by som vyzdvihol aj istý pocit bezpečnosti, dlhodobo tu funguje akási forma stráženia či dozoru voči živlom – „neighbourhood watching“. Zároveň stojí za zmienku aj istá flexibilita, byt nie je až také bremeno ako rodinný dom, takže dochádza k častejšej obmene vlastníkov i omladzovaniu. Pripravil Matúš Bišťan

Mgr. art. Matúš Bišťan
Foto: Matúš Bišťan

Autor je architekt, ktorý pôsobí v architektonickom ateliéri a02 v Dolnom Kubíne.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.