Bratislava získala ďalšiu obnovenú pamiatku: Rekonštrukcia Bratislavského bábkového divadla je vo finále

Budova Bratislavského bábkového divadla bola dlhé roky v nedostatočnom stave, ide pritom o národnú kultúrnu pamiatku. Po finálnom povolení začal budovu v roku 2021 konečne rekonštruovať Bratislavský samosprávny kraj. Podľa najnovších informácií prešiel objekt absolútnou transformáciou a stáva sa špičkovou kultúrnou inštitúciou.

Perspektívna, no zabudnutá budova

Nachádza sa tu socha významného slovenského herca, komika a spisovateľa Júliusa Satinského, no býval tu a pracoval aj slávny bratislavský vynálezca Wolfgang von Kempelen. Okrem dvoch známych slovenských osobností je Dunajská ulica známa aj sídlom Bratislavského bábkového divadla, ktoré vzniklo už v roku 1957 ako prvé samostatné kamenné bábkové divadlo.

Dom na Dunajskej ulici číslo 36 bol postavený ešte v 20. rokoch minulého storočia a bábkovému divadlu neslúžil ihneď. Stavba pôvodne vznikla pre potreby robotníckeho spolku, neskôr tu sídlilo spolkové Divadlo mladých a až neskôr budovu pridelili práve bábkovému divadlu, ktoré najskôr dostalo do vienka názov Štátne bábkové divadlo. 

Ako informuje oficiálna stránka inštitúcie, pri jeho zrode stál autor bábkových hier, režisér Ján Ozábal, režisér Zdeněk Říha a výtvarník Bohdan Slavík. Netrvalo dlho a budova na Dunajskej začala chátrať. Pre neriešené problémy budovy bol umelecký súbor donútený fungovať v provizóriách a v polovici 80. rokoch prešla budova nevyhnutnou rekonštrukciou. 

V tomto období začal s divadlom spolupracovať vyhranený divadelný režisér Jozef Bednárik, ktorý priniesol na bábkové javisko syntetické divadlo. V budove na Dunajskej začali tiež vystupovať nové tváre, stále však bola nutná jej komplexná obnova, ktorá sa urýchlila pod vedením riaditeľa Jána Brtíša.

Súčasný názov – Bratislavské bábkové divadlo – získala inštitúcia až v roku 2002. V druhej dekáde tohto tisícročia sa však začínajú na budove prejavovať rozsiahle problémy a v roku 2014 je budova pre havarijný stav zatvorená. Bratislavské bábkové divadlo je tak opäť v provizóriu. 

Ideová príprava obnovy sa pritom začala už v roku 2008. Ako však povedala vedúca oddelenia kultúry Bratislavského samosprávneho kraja, Svetlana Waradzinová, odvtedy to bolo ako na hojdačke: „Príprava projektu, prepracovanie projektu, vyhlásenie architektonickej súťaže, odloženie rekonštrukcie, spustenie rekonštrukcie, odchod zhotoviteľa.“

Až súčasné vedenie župy sa v roku 2018 rozhodlo projekt rekonštrukcie opätovne vzkriesiť. Tá sa síce spustila, avšak zhotoviteľ zo stavby odišiel a dielo nechal nedokončené. „Najväčší problém spôsobila v minulosti firma EURO–BUILDING. Ide o smutne známu firmu, ktorá vyhrala na základe najnižšej ceny a nebola schopná splniť to, k čomu sa zaviazala. Úmyselne nám odsabotovala výstavbu a to celý proces zastavilo a natiahlo“, ozrejmil ešte v roku 2021 Juraj Droba, predseda BSK.

V roku 2019 samosprávny kraj projekt prepracoval a požiadal o udelenie súhlasu od stavebného úradu aj Krajského pamiatkového úradu. V roku 2020 prišiel definitívny zlom, keď župa získala stavebné povolenie na rekonštrukciu budovy. Jej spustenie ale v roku 2020 oddialila petícia obyvateľov za záchranu lipy, ktorú sa napokon podarilo zachrániť a zapracovať do projektovej dokumentácie.

Zachovanie starého, pridanie nového

Po dlhých rokoch odkladania sa obnova dôležitej kultúrnej inštitúcie začala v auguste roku 2021. Projekt pozostáva z rekonštrukcie pôvodnej starej časti divadla a výstavby novej budovy, teda divadelnej sály a foyer vo dvore. Rekonštrukcia počítala aj s odstránením nepôvodných nánosov, osadením drevených okien, zrepasovaním dverných výplní či okenných a dverných výplní na prízemí. Súčasťou obnovy bolo aj zachovanie historického schodiska či parketovej a terazzovej podlahy. 

Úplnou novinkou je vybudovanie výťahu a zelená strecha umiestnená nad sálou divadla. Tá má prispieť k zníženiu nákladov na vykurovanie aj chladenie budovy, rovnako zvýši zvukovú izoláciu a vizuálne spríjemní prostredie s priaznivým dopadom na životné prostredie. Okrem javiska a hľadiska má divadlo po novom aj zázemie pre hercov – šatne, skúšobný priestor, kancelárie pre zamestnancov a umelecké dielne. 

Premenou prešlo foyer, ktoré bude nielen vstupnou bránou do divadla, ale fungovať tu bude aj detská cukráreň s interaktívnymi prvkami a na stenách sa budú môcť návštevníci začítať do stručnej histórie divadla. Nový workshopový priestor vznikol pod strechou na štvrtom poschodí a divadlo bude mať aj otvorený depozitár bábok, kam môžu návštevníci nahliadnuť a zistiť všetko o tom ako vznikajú bábky.

Záverečná fáza obnovy a ďalšia zachránená pamiatka

Rekonštrukcia Bratislavského bábkového divadla, ktoré má na konte 183 premiér a viac ako 13-tisíc predstavení doma i vo svete, je už dnes takmer hotová.

„Stavebné práce sú ukončené, aktuálne prebieha kolaudačné konanie. Bola namontovaná a prevzatá projekčná, zvuková a svetelná technika. Nasledovať budú práce na interiérovom vybavení, inštalovaní nábytku. Potom sťahovanie, skúšanie a následné otvorenie,” povedal predseda BSK Juraj Droba.

Podľa neho pôjde o divadlo 21. storočia a zároveň najmodernejšie bábkové divadlo na Slovensku.

Aktuálne hrá bábkové divadlo v náhradných priestoroch Radošinského naivného divadla. Novú sezónu odštartuje v septembri roku 2024 v nových priestoroch na staronovej adrese v srdci historického centra – na Dunajskej ulici. Podľa BSK čakajú na návštevníkov prehliadky divadla, predstavenia, ale aj nové projekty ako nultý ročník divadelného festivalu, ktorým by sa vrátila naspäť tradícia Bienále. 

Podľa najnovších fotografií je priestor v špičkovom stave a slovenská metropola sa dočkala výnimočnej inštitúcie. Rekonštrukcia bola uskutočnená vo vysokom štandarde, čomu nasvedčuje mnoho detailov, použité materiály či moderné a výkonné technológie. Bratislavské bábkové divadlo sa tak čoskoro pridá k ďalšej obnovenej pamiatke – Divadlu Aréna či od minulého roka otvorenej Slovenskej národnej galérii, ktorá len nedávno oslávila prvé výročie od otvorenia. 

Ak počítame aj čoraz viac obľúbenú Slovenskú národnú galériu, Bratislava získala od decembra minulého roka hneď tri obnovené kultúrne inštitúcie, čo možno označiť za najväčšie investície do slovenskej kultúry za posledné roky. A práve toto je tempo, ktoré by malo byť nastavené pri všetkých rekonštrukciách budov i kultúrnych pamiatok. A to v hlavnom meste Slovenska zostáva ešte značné množstvo chránených stavieb, ktoré nutne potrebujú obnovu. Možno spomenúť napríklad dom U dobrého pastiera.