Majestátny palác v Ružinove chátra dekády. Ako vyzerá budova bývalej Cvernovky pred plánovanou rekonštrukciou?
Andrej Sárközi 
Niektorí ju volajú Ružový hrad, niektorí Danubiuska a niektorí stále Cvernovka. Budova bývalej továrne na nite pripomína kulisu z rozprávky, ktorá však stráca svoju krásu. Chránená pamiatka je už roky v zlom technickom stave, pred vyše dekádou dokonca vyhorela a druhý dych zatiaľ nenabrala. Industriálnu dominantu Ružinova ale čaká veľký návrat v podobe rozsiahlej rekonštrukcie, ktorá začne v blízkom čase. Ako vyzerá objekt bývalej Cvernovky pred pripravovanou obnovou?
Uhorská cvernová továreň sa stala prvou továrňou na nite v Uhorsku. S výrobou začali v roku 1902 a skončili vyše o storočie neskôr – v roku 2004. Celkovo išlo o veľký priemyselný komplex zahŕňajúci až 23 budov, z ktorých bola dvadsiatka zbúraných a len tri zachránené – Pradiareň 1900, Silocentrála a Ružový hrad. Prvé dve sú dnes obnovené, posledným nezrekonštruovaným objektom ostala bývalá Cvernovka na Trnavskej ceste.
Budova niesla názov Továreň Danubius a areál cvernovej továrne doplnila v roku 1909, čo znamená, že dnes má 116 rokov. Navrhol ju architekt Julius Mayreder, rakúsky architekt, ktorý sa preslávil návrhom viacerých priemyselných objektov v Bratislave, ale aj vo Viedni. Pri fasáde pradiarne sa inšpiroval dekoratívnou secesiou, obľúbenou práve vo Viedni, ale jadro definoval pre potreby výroby.
Čistý halový priestor bol určený pre spriadacie stroje a funkciou boli podmienené aj štyri nárožné veže, v ktorých sa nachádzali obslužné priestory, kancelárie, schodiská či nádrž na vodu pre hasiace zariadenia. Výnimočné bolo využitie najmodernejšej technológie v oblasti železobetónových konštrukcií, a to krátko po objavení železobetónového trámu. Vďaka zvolenému postupu vznikli v interiéri pradiarne priestranné haly naprieč všetkými podlažiami.
Na strojoch spracovávali egyptskú, tureckú, či americkú bavlnu a hotové priadze vyvážali do mnohých krajín Európy. Výroba sa ale začala po roku 1990 postupne znižovať, až sa zastavila úplne. Bývalá Danubiuska ale nakrátko našla uplatnenie – nachádzali sa tu ateliéry umelcov a konali významné kultúrne akcie. V roku 2008 bola dokonca vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.
Verejnosť sa do Cvernovky poslednýkrát dostala v roku 2011 pri hudobnom festivale Uprising. Išlo o nešťastný koniec príbehu industriálnej stavby, keďže jeden z účastníkov zvalil na zem plynovú ohrevnú nádobu, v dôsledku čoho časť továrne vyhorela. V štvorpodlažnej budove sa vtedy zabávalo asi 300 ľudí.
Z úpadku ju vzkriesi až český developer Finep pripravovanou rekonštrukciou, na ktorú dostal v februári tohto roka finálne stavebné povolenie. V budove vznikne ikonické loftové bývanie a bude opäť slúžiť aj verejnosti. Ako dnes vyzerá stavba Ružového hradu pred prvými zásahmi a rokoch chátrania si môžete pozrieť na nasledujúcich fotografiách:
Ako sa zmení celé územie vrátane detailov rekonštrukcie si môžete prečítať v tomto článku.
