Bude na Slovensku viac betónových vozoviek?
Slovensko každoročne investuje značné verejné zdroje do údržby a opráv cestnej infraštruktúry. Napriek tomu sa veľká časť ciest nachádza v zlom technickom stave. Príčinou je okrem iného aj dominantné používanie asfaltovej technológie, ktorá si vyžaduje častú obnovu. Zatiaľ čo viaceré európske krajiny stavajú stovky kilometrov trvácnych betónových ciest, Slovensko zostáva jedným z posledných „asfaltových ostrovov“ v EÚ. A pritom existuje riešenie – betónové vozovky.
Európa stavia v betóne, Slovensko zatiaľ zaostáva
V Nemecku tvoria cementobetónové povrchy až 62 % diaľnic, v Rakúsku a Spojenom kráľovstve približne 50 %, v Českej republike a Poľsku 32 % a 22 %. Na Slovensku? Menej ako 1 %. Zatiaľ čo naši susedia investujú do trvácnych a nízkoúdržbových riešení, u nás sa betónové cesty považujú skôr za výnimku než štandard. A to napriek tomu, že technológia, suroviny a odborné know-how sú k dispozícii.
Výhody: čo hovorí prax aj veda
Kvalitne vyhotovené betónové cesty majú životnosť 40 a viac rokov bez potreby rozsiahlej údržby. V porovnaní s asfaltom, ktorý si vyžaduje častú obnovu povrchovej vrstvy, predstavujú betónové vozovky výrazné šetrenie verejných financií. Okrem toho sú betónové cesty aj ekologickejšie a energeticky efektívnejšie.
Betón je totiž 100 % recyklovateľný materiál vyrábaný z lokálnych surovín, čo znižuje uhlíkovú stopu pri jeho výrobe a doprave. V praxi sa ukazuje aj to, že spotreba paliva nákladných vozidiel jazdiacich po betóne je až o 6 % nižšia, čo priamo prispieva k redukcii emisií CO₂. Navyše, svetlá farba betónu efektívne odráža slnečné žiarenie, vďaka čomu sa znižuje potreba verejného osvetlenia až o 40 %, a to najmä počas večerných a nočných hodín.
Z hľadiska bezpečnosti a komfortu poskytuje tento typ ciest výnimočné vlastnosti. Na ich povrchu sa netvoria koľaje, čo znižuje riziko nehôd najmä pri intenzívnej premávke. Vysoká odolnosť proti teplotným výkyvom a extrémnemu počasiu zabezpečuje konzistentnú kvalitu jazdného povrchu počas celého roka – bez ohľadu na letné horúčavy či zimné mrazy.
Príklad z praxe: cesta Malacky – Rohožník
Cesta II. triedy medzi Malackami a Rohožníkom bola v roku 2018 kompletne zrekonštruovaná s použitím betónovej vozovky. Počas šiestich rokov po nej prešlo viac ako 12 miliónov ton materiálu. Výsledok? Povrch je ako nový. Minimálna potreba údržby, maximálny komfort a bezpečnosť pre všetkých používateľov. Tento úspešný príklad však nie je ojedinelý. Kvalita betónových ciest sa potvrdzuje aj na ďalších významných stavbách po celom Slovensku.
Praktické skúsenosti zo slovenských projektov
Betónové vozovky nie sú len teóriou, ich kvalita a odolnosť sa potvrdzujú aj na reálnych stavbách po celom Slovensku. Kľúčovým prvkom úspechu je správny výber použitých materiálov od overených dodávateľov, správnej technológie, skúsených odborníkov a osvedčených postupov.
Medzi úspešné príklady betónových vozoviek patria:
Úsek diaľnice D1 Hubová – Ivachnová. Tento takmer 15-kilometrový úsek diaľnice D1 predstavuje významné zlepšenie dopravnej infraštruktúry Slovenska. Trasa vedie náročným terénom a zahŕňa 19 mostov, 3 križovatky a tunel Čebrať s dĺžkou 3,7 km, tretí najdlhší tunel v krajine.
Na tejto stavbe sa použilo viac než 390 000 m³ betónu, pričom len pre vozovku tunela Čebrať sa dodalo 15 300 m³ betónu a 5 740 ton špeciálneho cestného portlandského cementu od spoločnosti Danucem. Betónový kryt bol realizovaný ako dvojvrstvový systémom „mokré do mokrého“. Spodná nosná vrstva (s frakciou do 32 mm) zabezpečuje stabilitu a vrchná spotrebovateľná vrstva (do 8 mm) odoláva dopravnému zaťaženiu a poveternostným vplyvom.
Povrch bol upravený technológiou odhaleného kameniva pre lepšiu protišmykovosť a nižšiu hlučnosť. Ukladanie prebiehalo pomocou finišera s dennou produkciou približne 300 metrov vozovky.
Tunel Višňové je dvojrúrový diaľničný tunel s dĺžkou 7,5 km – najdlhší na Slovensku. Prechádza pohorím Malá Fatra a po dokončení zabezpečí priame spojenie medzi Žilinou a Martinom. Na výstavbe sa používa 11 000 ton CPC 7.0, vyrobeného v cementárni v Rohožníku. Betónová vozovka so šírkou 7,5 metra sa ukladá pomocou vysokokapacitnej mobilnej betonárne. Denné dodávky zabezpečuje viac než desať cisternových vozidiel, čo si vyžaduje precíznu logistiku a úzku koordináciu so stavbou.
Stavba prebieha v rokoch 2024 – 2025.
Medzi stavby, kde sa uplatnili moderné betónové riešenia, patrí aj Letisko Sliač, situované medzi Zvolenom a Banskou Bystricou. Aktuálne prechádza komplexnou rekonštrukciou s cieľom zabezpečiť jeho využitie pre vojenské lietadlá typu F-16 a zároveň obnoviť civilnú leteckú prevádzku. Modernizácia zahŕňa výstavbu nových rolovacích dráh, stojísk a ďalších technických prvkov, pričom dokončenie sa predpokladá v rokoch 2026 – 2027.
V rámci projektu sa počíta aj s vybudovaním samostatného civilného terminálu, čo umožní efektívne oddelenie civilnej a vojenskej prevádzky. Očakáva sa, že modernizované letisko prispeje k rozvoju cestovného ruchu, kúpeľníctva a podnikateľských aktivít v regióne stredného Slovenska.
Podobne aj Letisko Kuchyňa, nachádzajúce sa v okrese Malacky, má za sebou úspešnú rekonštrukciu, vďaka ktorej je dnes plne pripravené na náročné prevádzkové podmienky. Modernizované plochy už slúžia nielen domácim jednotkám, ale aj medzinárodným partnerom – napríklad španielskej vrtuľníkovej jednotke NATO, ktorá tu aktuálne pôsobí v rámci predsunutej vojenskej prítomnosti. Vysoké nároky na odolnosť povrchov pri intenzívnom zaťažení a klimatických výkyvoch si vyžadovali spoľahlivé a trvácne materiály.
Medzi ďalšie významné stavby, kde bol použitý špeciálny cement CPC 7.0, patrili aj tunely Bikoš a Sitina, ktoré sú kľúčovými dopravnými stavbami na Slovensku.
Tieto príklady ukazujú, že aj na Slovensku vieme využívať moderné technológie a z lokálnych materiálov dokážeme stavať kvalitnú infraštruktúru s prvkami dlhodobej udržateľnosti. Vďaka tomu môže Slovensko udržať krok s modernými európskymi trendmi v oblasti výstavby betónových ciest.
Výzvy? Existujú, ale sú zvládnuteľné
Výstavba betónových vozoviek prináša určité špecifické výzvy, ktoré je však možné úspešne zvládnuť. Predovšetkým ide o vyššiu náročnosť na technologické postupy a kvalitu ukladania – presné dodržiavanie jednotlivých krokov od prípravy podkladu cez miešanie betónovej zmesi až po jej samotné kladenie je nevyhnutné na zabezpečenie dlhej životnosti vozovky.
Navyše, na slovenskom trhu je ešte stále menší počet dodávateľov a odborníkov so skúsenosťami špecificky v betónových technológiách, čo môže predstavovať výzvu pri zabezpečovaní kvality a efektivity stavieb. Kladenie betónových vozoviek si vyžaduje aj špeciálnu techniku, napríklad finišery, a kvalifikovanú obsluhu, ktorá musí pracovať s vysokou presnosťou a koordinovane.
Nezanedbateľným faktorom je aj náročná logistika – plynulá a koordinovaná dodávka betónu v správnom čase je kľúčová, aby sa zabránilo prestojom a zachovala sa vysoká kvalita výsledného povrchu. Napriek týmto výzvam však dnes máme k dispozícii dostatočné technické kapacity a skúsenosti, ktoré umožňujú tieto nároky zvládnuť. Silní hráči na trhu veľkých stavebných spoločností, ako aj spolupráca s odborníkmi z Českej a Poľskej republiky, kde sa táto technológia bežne používa, zabezpečujú, že Slovensko môže s dôverou stavať kvalitné a trvácne betónové vozovky.
Záver: je čas stavať inak
Slovensko nemôže donekonečna plátať asfaltové cesty s krátkou životnosťou. Máme dostupné suroviny, technológiu aj skúsenosti na to, aby sme začali stavať kvalitnejšie, udržateľnejšie a v neposlednom rade ekonomickejšie. Betónové vozovky nie sú len alternatíva – sú strategickou voľbou pre budúcnosť dopravy. Je čas, aby betónové vozovky dostali na Slovensku zaslúžený priestor ako štandard, nie ako výnimka.
Zdroj: PR článok Danucem Slovensko a.s.
