Spaľovňa, ktorá rozhádala Skalicu. Centrum na spracovanie odpadu môže vyrásť naďaleko obytnej zóny
Martina Gregová Skalica stojí pred rozhodnutím, ktoré môže zásadne ovplyvniť rozvoj mesta. Obyvatelia a susedné české Sudoměřice sa obávajú dopadu plánovaného Centra ekologického hospodárstva na životné prostredie, dopravu a okolitú krajinu. Investor tvrdí, že projekt prináša moderné technologické riešenia a energetické využitie odpadu. Súčasťou areálu má byť aj komunitné centrum a vzdelávacie priestory.
V januári 2025 predložila firma GGES vedená Ivanom Kmotríkom zámer v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorého predmetom je plánovaná výstavba Centra ekologického hospodárstva v meste Skalica. Ten medzi miestnymi vzbudil vysokú mieru odporu. Predmetom navrhovanej činnosti je totiž výstavba zariadenia na energetické využitie odpadov (ZEVO), ktoré zhodnotí odpad tak, že z neho vyrobí elektrickú energiu a teplo.
Centrum by sa podľa zverejneného dokumentu malo nachádzať na ploche o veľkosti 90-tisíc metrov štvorcových. Súčasťou zariadenia má byť podľa navrhovateľa okrem samotného zariadenia na energetické využitie odpadov (ZEVO) aj školiace stredisko, triediaca linka či kompostáreň. Mesto Skalica zároveň uviedlo, že „milým prekvapením je aj zapracovanie komunitného centra priamo na streche budovy – prvok, ktorý posúva projekt z technickej roviny do vzdelávacieho a turistického rozmeru.”
Podľa slov samosprávy investor zároveň priblížil, že objekt bude slúžiť nielen ako verejne prístupná rozhľadňa na okolitú krajinu, ale aj ako multifunkčný priestor pre interaktívnu výstavu o cirkulárnej ekonomike, zázemie pre školské programy či prezentáciu regionálnych vín. Vizualizácie projektu vytvorila Achitektonická a projekčná kancelária ACREA, ktorá však na naše otázky do uzávierky nereagovala.
Spaľovňa alebo príležitosť? Obyvatelia hovoria nie
Odpor miestnych obyvateľov však vyvolala najmä primárna funkcia objektu. ZEVO by podľa investora malo byť schopné spracovať a energeticky využiť až 135-tisíc ton odpadu za rok pochádzajúceho nielen z okolitých obcí, ale aj z veľkej časti západného Slovenska. V praxi to znamená zhruba 54 prejazdov denne. Podľa Denníka N nesúhlasný list proti tomuto zámeru podpísalo takmer 3-tisíc Skaličanov, teda každý piaty obyvateľ mesta.
Navrhovateľ v zámere predkladá dve variantné technologické riešenia. V rámci realizačného variantu č. 1 sa uvažuje o inštalácii klasického kotla so spaľovacím roštom, prevádzkovanom pri nadstechiometrickom objeme kyslíka v spaľovacom procese, s následnou výrobou pary pre turbogenerátor a vyvedením tepla do novovybudovaného horúcovodu s dvomi vhodnými odbernými miestami v meste Skalica a obci Sudoměřice.
Variant č. 2 uvažuje o inštalácii výtavného splynovača pracujúceho pri podstechiometrickom objeme kyslíka a produkujúceho syntézny plyn v očakávanej kvalite plynného druhotného paliva. To sa následne využije ako energetické palivo v spaľovacej komore na výrobu elektriny a zvyškového tepla, ktoré bude vyvedené do novovybudovaného horúcovodu do odberného miesta v meste Skalica.
„Takéto zariadenie bude bez ohľadu na zvolený realizačný variant v širšom regióne mesta Skalica významne prispievať k cieľom odklonenia sa od skládkovania odpadov v zmysle záväzkov SR v oblasti odpadového hospodárstva,” tvrdí navrhovateľ v predloženom zámere.
Atypická architektúra verzus obavy z komínov
Pohoršenie zo strany obyvateľov vyvolali okrem iného aj odstupové vzdialenosti budúceho areálu od okolitých obytných zón. Najbližšia odstupová vzdialenosť od približného stredu budúceho areálu Centra ekologického hospodárstva je v prípade variantu č. 1 len cca 865 metrov východným smerom. Ide o zástavbu rodinných domov v českej obci Sudoměřice. Od najbližšej obytnej zóny v meste Skalica by bolo centrum vzdialené približne 1,1 kilometra južným smerom.
Záujmová lokalita pre umiestnenie navrhovanej činnosti v realizačnom variante č. 2 je situovaná v centrálnej časti katastrálneho územia mesta Skalica, východne od zastavanej časti územia. Najbližšia obytná zástavba v obci Sudoměřice v Českej republike by tak bola od riešeného územia vzdialená asi 1,4 kilometra.
Architektonicko-stavebné riešenie jednotlivých objektov CEH ešte nie je presne definované. Navrhovateľ však uvádza, že tam, kde to bude technicky a finančne možné, bude uprednostňovať realizáciu zelených extenzívnych vegetačných striech a aplikáciu zelených vertikálnych stien. Zverejnené vizualizácie sľubujú atypicky tvarovaný objekt s klenutou strechou.
Architektonické riešenie objektu považuje za pozitívne aj Mesto Skalica. Samospráva ocenila, že namiesto priemyselnej stavby s dymiacimi komínmi predstavuje investor vizuálne citlivé dielo, rešpektujúce charakter krajiny, ktoré počíta aj s plánovanou výsadbou novej zelene.
Referendum rozhodne o budúcnosti Baťáku
Koncom júla radnica sľúbila vyhlásenie referenda, v ktorom občania Skalice rozhodnú o budúcnosti tohto zámeru. Primátorka mesta Oľga Ľuptáková zároveň občanom prisľúbila úplnú transparentnosť a zverejnenie všetkých relevantných informácií ešte pred vyhlásením samotného referenda.
Cieľom týchto krokov je podľa samosprávy zabezpečiť, aby občania pri rozhodovaní o budúcnosti CEH mohli vychádzať z úplných a overených informácií, ktoré umožnia jasne pochopiť, aké potenciálne riziká a prínosy tento projekt pre Skalicu a jej obyvateľov predstavuje.
K predloženému zámeru sa vyjadril aj starosta českých Sudoměřic František Mikéska. Podľa jeho slov je ZEVO fakticky spaľovňa. „Spája sa s tým viac dopravy, prachu, zápachov, možné nebezpečné látky v ovzduší. Aj keby boli minimálne, teraz sme na nule a čokoľvek ďalšie je príťaž. Tiež pohľad od Baťovho kanála na Biele Karpaty by tým mohol byť narušený,“ povedal pre portál archiweb.cz.
K dnešnému dňu investor zorganizoval celkovo štyri stretnutia so Skaličanmi. Ako uvádza Denník N, je však jasné, že obavy niektorých Skaličanov sú ešte väčšie a čoraz aktívnejšie proti projektu vystupuje aj novozaložené občianske združenie Skalica je pjekne mjesto. To naďalej apeluje na mestských poslancov, aby tzv. Baťák zostal ornou pôdou so zámerom pre turizmus a rekreáciu.
Na zastupiteľstve 10. septembra 2025 občania predložili petíciu s približne 4 000 podpismi za vyhlásenie referenda proti výstavbe spaľovne pri Baťovom kanáli. Poslanec Martin Kojš navrhol, aby sa sporný pozemok vyňal z doplnkov územného plánu, avšak návrh získal len osem hlasov z potrebných desiatich – štyria poslanci sa zdržali hlasovania, čím návrh neprešiel.
Diskusia sa niesla v ostrom tóne, mnohí občania a členovia petičného výboru obvinili vedenie mesta z netransparentnosti, neúplných informácií a nedostatočnej komunikácie. Protestujúci tiež uvádzali, že náklady spaľovne sú významne vyššie ako alternatívne spôsoby spracovania odpadu, a upozornili na environmentálne riziká vrátane možných toxických zvyškov a emisií.
Napriek tomu, že sa návrh na vyňatie pozemku nepresadil, proces referenda pokračuje – komisia na overenie petície, ktorú vykonávajú všetci poslanci spolu s primátorkou, má zasadať už nasledujúci deň. Viacerí poslanci deklarovali, že budú akceptovať výsledky referenda aj v prípade, že účasť občanov nebude dosahovať zákonom stanovené kvórum, čo môže byť kľúčové pre legitímnosť rozhodnutia.
Atmosféra mestského zastupiteľstva bola napätá. Protesty a konfrontácie medzi poslancami a občanmi ukázali, že spor o spaľovňu sa stal viac než len environmentálnou alebo technickou otázkou — ide o otázku dôvery v samosprávu a spôsob, akým sú občania zapájaní do rozhodovania.
