Sad Janka Kráľa pozná svojho záchrancu. Budúcu víziu parku vytvorí tím česko-slovenských odborníkov

Sad Janka Kráľa je pre Bratislavčanov a Bratislavčanky srdcovou záležitosťou. Mnohí v parku prežili svoje detstvo, ale aj dospelé časy a park je už niekoľko dlhých desaťročí akousi zelenou oázou mesta. Roky sa však podpísali na jeho vzhľade, čo sa ale konečne začína meniť. Dnes je známy zhotoviteľ štúdie, ktorá prinesie budúcu víziu najstaršieho parku v strednej Európe.

Najväčší mestský park v Bratislave čaká na svoje vzkriesenie dlhé desaťročia. Je mimoriadne obľúbený a vytvára dôležitú kultúrno-spoločenskú funkciu, nakoľko sa tu konajú svadby, oslavy či iné kultúrne podujatia. Park na pravom brehu Dunaja je teda kľúčovým verejným priestorom mesta, a to aj vďaka svojej strategickej polohe. 

Sad Janka Kráľa ale disponoval – a sčasti ešte stále disponuje – zastaraným a miestami zanedbaným vizuálom i charakterom. Tento fakt si pravdepodobne uvedomilo aj Hlavné mesto a tak v minulosti iniciovalo prebratie parku do svojej správy od mestskej časti, ktorá si jeho udržiavanie viac nemohla dovoliť. 

Magistrát vtedy komunikoval, že chce park zrekonštruovať a na jeho obnovu vypísať architektonicko-krajinársku súťaž. Zámer v minulom roku korigoval Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB), ktorý ohlásil, že sa tento typ súťaže otvárať nebude. Namiesto toho sa uskutoční urbanisticko-krajinárska štúdia.

Ako sme informovali ešte v máji tohto roku, zadanie štúdie na premenu parku bolo v tomto období vypracované. „V súťaži hľadáme skúsený tím pod vedením krajinného architekta, ktorý spolu s vyhlasovateľom v pravidelnom dialógu definuje nový charakter územia,” zneli zámery Metropolitného inštitútu Bratislavy. 

Podľa najnovších informácií sa už skúsený tím našiel. „Súťaž na zhotoviteľa štúdie vyhral tím so skúsenosťami s obnovou veľkých parkov na Slovensku aj v Česku,” informoval MIB. Odborná porota udelila prvé miesto kolektívu zloženému z krajinnej architektky Magdaleny Horňákovej z ateliéru DUMA, architekta Zdeňka Sendlera a architektky Lucie Radilovej. Predložené portfólio podľa porotcov spĺňa najvyššie kvality a skúsenosti pre nastavenie koncepčného rozvoja tohto navštevovaného parku.

Víťazný tím architektov má za sebou realizáciu projektov obnovy parkov na Slovensku a v Českej republike. Ateliér DUMA sa podieľal na projekte revitalizácie areálu Kamenný mlyn v Trnave. Dvojica Sendler-Radilová spolupracovala na úprave parku Budúcnosť v Havlíčkovom Brode. Zdeněk Sendler je taktiež spoluautor revitalizácie Parku Boženy Němcovej v Karvinej.

„Teším sa, že sa nám podarilo nájsť kvalitného partnera pre vypracovanie štúdie, ktorá významne pomôže ďalšiemu rozvoju Sadu a Tyršáku. Našou snahou je podchytiť a správne nasmerovať rozvoj parku do ďalších desaťročí. Spolupráca s víťazmi štúdie naštartuje ďalšiu systematickú obnovu tejto celoslovensky významnej lokality, aby na seba racionálne nadväzovali dielčie rekonštrukcie, výsadba novej zelene, ale aj lepšie zapojenie povodia Dunaja do života v meste,“ povedal Marek Harčarík, riaditeľ Sekcie súťaží z Metropolitného inštitútu Bratislavy.

Ide o významný krok k tomu, aby sa Sad Janka Kráľa stal lepším miestom pre Bratislavčanov a Bratislavčanky. Do súťaže sa prihlásili celkovo štyria uchádzači, okrem víťazného tímu to bola skupina dodávateľov Rudbeckia, s.r.o. a Pavel Šimek – Florart, ktorí skončili na druhom mieste so ziskom 56,04 bodu. Tí predložili najvyššiu ponukovú cenu – 138-tisíc eur. Tretiu pozíciu obsadil Rehwaldt Landscape Architects s 54,75 bodmi a s ponukovou cenou 122 400 eur. Štvoricu uzatvára Gogolák + Grasse s.r.o. s 53,68 bodmi, v ich prípade predložená ponuka disponovala sumou 128 580 eur. 

Víťazný tím Magdalény Horňákovej, Zdeňka Sendlera a Lucie Radilovej zvíťazil s markantným náskokom, v hodnotení získali až 71,17 bodu. A dokonca predložil najnižšiu cenu – 120-tisíc eur. Tá však nebola hlavnou zložkou pri výbere víťaza. „Porota ako prvé hodnotila referenčné portfóliá, ktoré boli členom poroty sprístupnené na preštudovanie po otvorení ponúk,” uvádza sa v dokumentácii. Ceny a bodové hodnotenie bolo porote sprístupnené pomocnými orgánmi poroty až po vyhodnotení prvého kritéria. 

Od štúdie, ktorú vypracuje víťazný tím, sa očakáva, že ponúkne ucelený pohľad na ďalší rozvoj územia a také riešenia, ktoré zohľadnia všetky jeho vrstvy. Bude sa skladať z dvoch častí – štúdie realizovateľnosti a krajinársko-urbanisticko-ekologickej štúdie.

Štúdia má tiež pracovať s vývojom územia v budúcnosti – aby navrhované zásahy reagovali na riziká vyplývajúce z klimatickej zmeny a zmiernili jej dopady. Nová výsadba má podporovať biodiverzitu flóry a fauny. Dôležitou požiadavkou je podporiť rozvoj zeleno-modrej infraštruktúry. V štúdii bude snaha podporiť interakciu ľudí s riekou, aby park dostatočne interagoval so susediacim Dunajom. Blízkosť rieky totiž významne dotvára atmosféru celého riešeného územia.  

Dopyt po komplexnej štúdii vzniká aj z dôvodu budúcej výsadby zelene, pretože mnohé zo súčasných stromov (niektoré z nich pochádzajúce ešte z doby vzniku parku) dožívajú a začínajú byť pre návštevníkov/čky nebezpečné.

Vzniknúť má preto jasný plán pre výsadbu nových stromov, ktoré v takýchto prípadoch nahradia dožívajúce jedince. Odborníci a odborníčky taktiež nadviažu na už vypracovanú urbanistickú štúdiu Bratislavského Dunajského Parku, a tiež stratégiu rozvoja definovanú v dokumente Bratislava 2030.  

„Štúdia má zohľadniť aj fakt, že rôzne časti parku majú odlišnú identitu či funkciu. Kým Tyršovo nábrežie za posledné roky ožilo vďaka spoločenským podujatiam, centrálna časť parku je skôr pokojnejšia a ľudia ju vyhľadávajú kvôli oddychu. Vítané bude také programové a prevádzkové riešenie, ktoré zodpovedá nárokom 21. storočia a parku s celomestským významom a rešpektuje historické hodnoty parku,” spresňuje inštitút.

Medzi tieto historické hodnoty sadu patrí prírodno-krajinárska kompozícia, ktorá sa vzťahuje na výsadbu stromov alebo iné krajinárske zásahy z prvých etáp vývoja parku. Napríklad existujúce stromy ako pozostatky pôvodného lužného lesa, Protinapoleónsky val či centrálny východno-západný priehľad, ktorým je súčasná centrálna lúka. 

Za posledné obdobie sa v Sade Janka Kráľa udialo mnoho väčších či menších zásahov, ktoré zlepšili, no najmä sfunkčnili tento exponovaný verejný priestor. Vlani tu pribudlo nové osvetlenie, takmer 200 nových bratislavských lavičiek a 150 nových smetných košov, Cvičko pri Moste SNP aj na Tyršáku. Upravilo sa tiež okolie Pamätníka obetiam extrémizm, ktoré bolo v katastrofálnom stave a obkolesovali ho autá. Komplexnou rekonštrukciou prešli aj podzemné verejné toalety. 

Aktuálne napredujú práce na novom skate parku pod Mostom SNP. Rovnako sa už začalo s obnovou objektu bývalej správy parku, ktorý donedávna slúžil ako nočný salón. V tomto roku tu vznikne pre návštevníkov cenovo dostupné bistro s bezbariérovými verejnými toaletami. 

Súťaž na zhotoviteľa štúdie vyhral tím so skúsenosťami s obnovou veľkých parkov na Slovensku aj v Česku. A to je výborná správa. Sad Janka Kráľa sa môže stať vzorovým parkom, koniec koncov, má na to všetky predpoklady. Avšak až vypracovanie štúdie určí detaily premeny, ich architoktonicko-krajinársku úroveň ako aj presný časový harmonogram. Dosiaľ je sad v stabilizovanom stave, jeho rekonštrukcia je však viac než žiadúca.