Bratislavský lesopark je poklad mesta. Dotvára obraz Bratislavy ako jedného z najzelenších hlavných miest na svete a poskytuje obyvateľom metropoly jedinečný priestor na oddych. Aj napriek týmto faktom bol roky prehliadaný. Mení sa to až v poslednom období, keď mesto vylepšuje jeho funkčnosť a po kúskoch mestské lesy revitalizuje. Jedno z dôležitých vylepšení prichádza aj dnes.
Predtým tu boli len vyšľapané chodníky v tráve (Legionárska), alebo ihriská staré desaťročia (Dunajská), alebo len miesto bez života (Kazanská). Dnes sú tieto charakteristiky konečne minulosťou. Hlavné mesto len pred pár dňami otvorilo zrekonštruované parky v rámci programu Živé miesta. Smutné lokality Bratislavy sa tak konečne stali naozaj živé.
Otvorili ho len pred pár mesiacmi. Obľúbený park uprostred rušného Račianskeho mýta bol dlhodobo v nedostatočnom stave a trpel masívnym investičným dlhom. Rekonštrukcia prinavrátila miesto na mapu parkov Bratislavy a aj napriek zimným mesiacom sa stal okamžite vyhľadávaným. Krátko po otvorení však nastali problémy, ktoré pretrvávajú dodnes. Nové Mesto preto bude opätovne opravovať opravené, čo zapríčiní uzatvorenie parku.
Historická, prevratná či unikátna. O medzinárodnej urbanisticko-krajinárskej súťaži sa toho mnoho popísalo už pred jej vyhodnotením. Prístup mesta Trnava k takto obrovskému územiu nemá na Slovensku obdobu. Radnica chce, aby mal rozvoj jednotný rukopis, preto sa vydala cestou urbanistickej súťaže, ktorá určí pravidlá rozvoja budúcej štvrte. Najlepší návrh podľa poroty predstavilo švédske štúdio Mandaworks AB.
Dlhé roky chátrala a verejnosť ju uvidela až v roku 2021. Od tohto obdobia sa Prüger-Wallnerova záhrada stala vyhľadávaným miestom obyvateľov Bratislavy, pričom jej skrášľovanie sa nekončí ani dnes. Mesto plánuje v spolupráci s Nadáciou Volkswagen Slovakia zrekonštruovať historické skleníky, čím obľúbené miesto získa späť svoju tradičnú identitu.
Najrozsiahlejšia rekonštrukcia od minulého storočia. Aj tak možno nazvať obnovu Grasalkovičovej záhrady v centre hlavného mesta, ktorá bola ukončená ešte v januári tohto roku. Len dnes ju Staré Mesto otvára aj pre verejnosť. Obyvatelia sa dočkajú záhrady, ktorá sa konečne stáva verejným priestorom 21. storočia.
Ďalšie kvalitné miesto pre ľudí. Rača posledné roky výrazne zlepšuje podmienky na život pre svojich obyvateľov. Medzi viacerými projektami, ktoré realizuje, sa už istý čas nachádza aj zámer transformácie roky zanedbanej plochy na Strelkovej ulici. Priestor dnes konečne získal finálny vizuál, ktorý je oproti minulosti neporovnateľný.
Chátrala roky, dnes sa stáva ozdobou najstaršieho verejného parku v strednej Európe. Budova z 80. rokov, kedysi známa ako nočný salón, dnes získava druhý dych generálnou rekonštrukciou, ktorá sa postupne blíži do finále. Okrem kompletne prerobeného exteriéru je dnes známa aj podoba interiéru, ktorý bude konečne na dôstojnej, až nadčasovej úrovni.
Hlavné mesto postupne obnovuje plochy, ktoré doteraz boli len zanedbanými alebo nevyužívanými miestami. Celkovo ale ide o perspektívne miesta s potenciálom prilákať sem ľudí. O to sa pokúša magistrát spolu s Metropolitným inštitútom Bratislavy prostrednícvom programu Živé miesta. Mesto dnes viditeľne postupuje v revitalizácii jednotlivých lokalít v tomto programe a nastavuje nový štandard bratislavských parkov.
Jej posledná významná revitalizácia prebehla ešte v minulom storočí, dnes sa to však mení a Staré Mesto ohlasuje ukončenie rozsiahlej obnovy Grasalkovičovej záhrady. Zelená oáza, známa aj pod názvom Prezidentská záhrada, nakoniec nebude sprístupnená verejnosti ihneď a mestská časť pre redakciu ASB priznala aj navýšenie ceny rekonštrukcie o stovky tisíc eur.
Budova z 80. rokov bola známa ako nočný salón, touto funkciou ale do lokality vôbec nezapadala a bola skôr na hanbu. Nachádza sa v Sade Janka Kráľa, ktorý denne navštevujú stovky až tisícky ľudí, a najmä rodiny s deťmi. O to viac bola daná funkcia absurdnejšou. Mesto však pred dvomi rokmi objekt odkúpilo a dnes sa z neho stáva budova hodná najstaršieho verejného parku v strednej Európe.
Denne pri ňom prechádzajú tisíce ľudí kvôli blízkosti frekventovanej križovatky, no obľúbený park bol dlhé roky v nedostačujúcom stave. Do jeho modernizácie sa neinvestovalo, začal tak upadať a nespĺňal základný štandard verejného priestoru 21. storočia. Bratislava sa ale dočkala – park na Račianskom mýte je dnes konečne sčasti zrevitalizovaný a otvorený pre verejnosť.
Obľúbený park na Račianskom mýte dlhé roky nespĺňal štandard moderného verejného priestoru. Perspektívne miesto v blízkosti frekventovanej križovatky bolo dlhodobo v nepostačujúcom stave a viditeľný bol aj masívny investičný dlh. To sa konečne začalo meniť v priebehu tohto roka a dnes už Bratislava spoznáva takmer finálnu podobu populárneho parku.
Bola roky zatvorená a na kultúrnu mapu Bratislavy sa vrátila len nedávno. Kochova záhrada je jednou z najvýznamnejších a najkrajších záhrad Bratislavy s bohatou históriou, pričom v pôvodnej podobe sa zachovala ako jedna z mála na Slovensku. Jej schátratný stav bol roky alarmujúci, lesk a slávu jej ale vráti až komplexná revitalizácia, ktorej finálna podoba vzišla z pera architektov a architektiek zo Slovenskej technickej univerzity (STU).
Sad Janka Kráľa je pre Bratislavčanov a Bratislavčanky srdcovou záležitosťou. Mnohí v parku prežili svoje detstvo, ale aj dospelé časy a park je už niekoľko dlhých desaťročí akousi zelenou oázou mesta. Roky sa však podpísali na jeho vzhľade, čo sa ale konečne začína meniť. Dnes je známy zhotoviteľ štúdie, ktorá prinesie budúcu víziu najstaršieho parku v strednej Európe.
